Kategória
VERŠE O PRÍRODE
Pozri sa okolo seba. Na tú nádheru. Na zem, na nebo, na všetko, čo v nich je. Boh to všetko stvoril. Všetko. Vlastnými rukami. Ako sa píše v Exode 20:11, za šesť dní stvoril Pán nebesá i zem, more i všetko, čo v nich je, a siedmeho dňa odpočíval. Preto požehnal Pán deň odpočinku a zasvätil ho. A vieš čo? Stvoril to dokonale. Až dych berie, však?
Keď sa prechádzaš po pláži, cítiš piesok pod nohami, keď sa dotýkaš kôry stromov, keď sa pozeráš na majestátne hory… Spomeň si, kto za tým všetkým stojí. Kto to všetko stvoril pre teba. Pre nás všetkých. Je to úžasné, nie? A práve preto si zaslúži našu chválu. Vážme si to. Každý deň.
Prichádza čas súdu. Čas, keď sa budeme zodpovedať za svoje činy. Nezabúdajme preto na Boha. Na toho, ktorý stvoril nebesá i zem, more i pramene vôd. Jemu patrí všetka sláva. Vzdávajme mu ju. Nielen slovami, ale aj svojimi skutkami. Ukážme mu svoju vďačnosť za všetko, čo pre nás urobil. A za všetko to krásne okolo nás.
Boh povedal: „Utvorme človeka na svoj obraz, na svoju podobu. Nech ľudia vládnu nad morskými rybami, nebeským vtáctvom, dobytkom, nad celou zemou a nad všetkými plazmi, čo sa hýbu po zemi!“
Trávu nechávaš rásť pre dobytok, aj byliny, čo človek pestuje, aby zo zeme získal obživu,
Však už len zvierat sa opýtaj a poučia ťa, nebeského vtáctva a porozpráva ti, alebo rastlinstva zeme a vyučí ťa, morské ryby ti to vyrozprávajú.Kto by medzi nimi nevedel, že to urobila Hospodinova ruka?V jeho ruke je duša všetkého živého a duch každého ľudského tela.
Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú ani nežnú, ani nezhromažďujú obilie do sýpok, a váš nebeský Otec ich živí. Či vy nie ste oveľa viac ako ony?
Ak uvidíš, že osol tvojho protivníka leží pod bremenom, neodvráť sa od svojho nepriateľa, ale pomôž mu ho zodvihnúť.
Siedmy deň je sobota pre Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach.
„Uzatváram svoju zmluvu s vami i s vaším potomstvoma so všetkými živými bytosťami, čo sú s vami, s vtáctvom, s dobytkom a so všetkou divou zverou, čo je s vami, so všetkým, čo vyšlo z korábu, so všetkou zverou zeme.
Vlk a baránok sa budú spolu pásť, lev ako vôl bude žrať slamu, ale pokrmom hada bude naďalej prach. Nebudú robiť zle a nebudú ničiť na celom mojom svätom vrchu,“ hovorí Hospodin.
Lenivec, zájdi k mravenisku, pozoruj cestičky mravca a zmúdrej.Hoci nemá vodcu, predstaveného ani vládcu,v lete si pripravuje potravu, cez žatvu si zhromažďuje pokrm.
Ako veľa je tvojich diel, Hospodin! Všetky si múdro utvoril; zem je plná tvojho tvorstva.
V ten deň,“ znie výrok Hospodina, „bude ma volať: ‚Môj muž,‘ a nebude ma viac volať: ‚Môj Baal‘.
Mne zasa nemá byť ľúto Ninive, veľkého mesta, v ktorom je viac ako stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlíšiť pravú a ľavú ruku, a mnoho dobytka?“
Keby si cestou náhodne uvidel na strome alebo na zemi vtáčie hniezdo s mláďatami alebo vajíčkami a matka by sedela na mláďatách alebo na vajíčkach, nevezmeš matku s mláďatami.Matku musíš vypustiť a mláďatá si vezmi, aby sa ti dobre vodilo a aby si dlho žil.
Šesť dní konaj svoju prácu, v siedmy deň odpočívaj, aby si mohol odpočinúť tvoj býk i osol a oddýchol si aj syn tvojej slúžky a cudzinec.
Vlk bude ako hosť baránka, leopard bude odpočívať vedľa kozľaťa. Teliatko, levíča a vykŕmený vôl budú spolu a malý chlapček ich bude zaháňať.
Aj tvoj dobytok a zvieratá, čo sú v tvojej krajine, budú mať všetku jej úrodu za pokrm.
ale v siedmom roku ju necháš ležať úhorom a neobrobíš ju. Nech sa z nej živia chudobní tvojho ľudu a zvyšok nech spasie poľná zver. To isté urob so svojou vinicou i so svojím olivovým sadom.
Nejedzte nijakú zdochlinu. Môžeš ju dať cudzincovi, ktorý je v tvojich bránach, on ju smie jesť alebo predať inému cudzincovi. Ty si však svätý ľud, ktorý patrí Hospodinovi, tvojmu Bohu. Nebudeš variť kozľa v mlieku jeho matky.
lebo moja je všetka lesná zver a na vrchoch dobytka na tisíce.Poznám všetko vtáctvo hôr, moje je všetko, čo sa hýbe na poliach.
Ako pastier bude pásť svoje stádo, svojím ramenom ho zhromaždí, baránky vezme do náručia a tie, čo pridájajú, nežne bude viesť.
Urobil si ho len o niečo menším než nebeské bytosti. Korunoval si ho slávou a dôstojnosťou. Ustanovil si ho za vládcu nad dielom svojich rúk, všetko si mu položil pod nohy: všetky ovce, kozy a dobytok aj divú zver,
I povedal im: „Ak niekomu z vás spadne do studne syn alebo vôl, vari ho nevytiahne hneď v sobotný deň?“
Bude azda byvol ochotný slúžiť ti a strávi noc pri tvojich jasliach?Priviažeš byvola povrazom, aby oral a v dolinách za tebou bránil?Vari sa spoľahneš na neho, lebo má veľkú silu a ponecháš mu svoju prácu?Veríš mu, že ti obilie privezie a zhromaždí na holohumnici?
Bude ma uctievať poľná zver, šakaly a pštrosy, lebo som priviedol vodu na púšť a rieky na pustatinu, aby som napojil svoj ľud, svojho vyvoleného.
Pristúpil k nemu, nalial mu na rany olej a víno a obviazal mu ich. Potom ho vyložil na svoje dobytča, zaviezol do hostinca a postaral sa o neho.
Veď v Mojžišovom zákone je napísané: Mlátiacemu volovi nezaviažeš hubu. Azda sa Boh stará iba o voly?
Nekarhám ťa pre tvoje obety, veď stále sú tvoje spaľované obety predo mnou. Nevezmem býčka z tvojho domu ani capy z tvojich košiarov,
Veď údel ľudských synov a údel zvierat je rovnaký: ako zomrie jeden, tak zomrie i druhý, jeden dych je pre všetkých. Človek nemá prednosť pred zvieratami, lebo všetko je márnosť.
Zahniezdi sa tam sova, znesie vajcia, vyliahnu sa mláďatá a zoskupí ich k sebe. Zaiste sa tam zhromaždia supy jeden po druhom.
On im povedal: „Nájde sa medzi vami človek, ktorý má jedinú ovcu, a tá by mu v sobotu spadla do jamy, a on by ju nechytil a nevytiahol?A o koľko je človek cennejší ako ovca! Preto v sobotu je dovolené dobre robiť.“
Jalovica sa bude pásť s medveďom, ich mláďatá budú spolu polihovať a lev bude žrať slamu ako vôl.
Ak niekto odkryje alebo vykope studňu a neprikryje ju a ak do nej spadne býk alebo osol,majiteľ studne dá vlastníkovi zvieraťa náhradu v striebre a uhynuté zviera bude patriť jemu.
Na dobrej paši ich budem pásť a na vysokých izraelských vrchoch bude ich pastvina. Tam budú líhať na dobrej pastve a na výživnej paši sa budú pásť na vrchoch Izraela.
Keď Hospodin, Boh, stvárnil z hliny všetku poľnú zver a všetko nebeské vtáctvo, priviedol ich k človekovi, aby videl, ako ich pomenuje. Ako človek pomenoval každú živú bytosť, tak sa volá.
Pozrite sa na havrany! Nesejú ani nežnú. Nemajú ani komoru, ani stodolu, a Boh ich živí. O čo viac ste vy ako vtáky!
Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte sa a množte sa, naplňte zem a podmaňte si ju! Panujte nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom a nad všetkou zverou, čo sa pohybuje na zemi!“
Vyhodím na púšť teba i všetky ryby tvojich nílskych ramien. Padneš na šíre pole, nepozbierajú ťa a nepochovajú. Dám ťa za pokrm poľnej zveri a nebeskému vtáctvu.
Nikde na mojom svätom vrchu nebudú robiť zle ani škodiť, lebo zem sa naplní poznaním Hospodina, ako sa more napĺňa vodami.
Tvoja spravodlivosť je ako Božie vrchy, tvoje právo je ako morské hlbiny. Ty, Hospodin, zachraňuješ ľudí i zver.
Tí však, čo očakávajú Hospodina, dostávajú novú silu, ako orly stúpajú na krídlach, budú utekať a neustanú, pôjdu a nevyčerpajú sa.
Moja duša sa umára túžbou po nádvoriach Hospodina; moje srdce i telo plesajú v ústrety živému Bohu.
Boh si spomenul na Noacha, na všetku divú zver a všetok dobytok, ktorý bol s ním v korábe; Boh zoslal na zem vietor a voda opadávala.
Hospodinov anjel mu povedal: „Prečo si už trikrát zbil svoju oslicu? Ja som prišiel, aby som ti prekážal v ceste, lebo ťa vedie do záhuby.Oslica ma videla a trikrát sa mi vyhla. Keby sa mi nebola vyhla, bol by som ťa zabil a ju by som nechal nažive.“
Zo všetkých druhov živočíchov vezmeš do korábu po páre, aby s tebou zostali nažive; bude to samec a samica.Vojdú ta s tebou po páre z vtáctva, dobytka i zo všetkých zemských plazov podľa svojich druhov, aby zostali nažive.
Ak uvidíš, že na ceste padol osol alebo býk tvojho brata, neodopri mu pomoc. Pomôž mu ich zodvihnúť.
Nebesia zahaľuje mračnami, na zem zosiela dážď, vŕšky odieva trávou. Dobytku dáva krmivo a mladým havranom, čo si krákaním žiadajú.
„Povedzte Izraelitom: ‚Zo všetkých zvierat, čo sú na zemi, môžete jesť tieto živočíchy:všetky, čo majú rozdelené kopytá, kopytá rozdvojené štrbinou a prežúvajú, smiete jesť.
Ak uvidíš blúdiace dobytča alebo ovcu svojho brata, neprejdi popri nich bez povšimnutia, ale určite ich priveď späť svojmu bratovi.
Tieto štyri, hoci drobné zemské tvory, sú výnimočne múdre:mravce — národ bez sily, a predsa si v lete vedia pripraviť potravu;
Zo všetkých čistých zvierat vezmi so sebou sedem párov, samca a samicu; z nečistých zvierat po páre, samca a samicu.Aj z nebeského vtáctva vezmeš po sedem párov, samca a samicu, aby sa zachovalo potomstvo na celej zemi,
všetko, čo otvára materské lono, dáš Hospodinovi, aj prvorodené potomstvo dobytka. Všetko, čo budeš mať mužského rodu, bude patriť Hospodinovi.
Siedmy deň je sobota pre Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj vôl, ani tvoj osol, ani tvoj ostatný dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach, aby si tvoj sluha i tvoja slúžka odpočinuli ako ty.
A porodila svojho prvorodeného syna. Zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo v útulku pre nich nebolo miesta.
Keď hľadím na tvoje nebesia, dielo tvojich prstov, na mesiac a hviezdy, ktoré si upevnil, pýtam sa: „Čo je človek, že naňho pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? Urobil si ho len o niečo menším než nebeské bytosti. Korunoval si ho slávou a dôstojnosťou. Ustanovil si ho za vládcu nad dielom svojich rúk, všetko si mu položil pod nohy: všetky ovce, kozy a dobytok aj divú zver,
Všetko, čo sa hýbe a žije, budete mať za pokrm, všetko vám dávam, ako predtým zelené byliny.Len mäso s dušou, teda s jeho krvou, jesť nebudete,
Azda si ty dal silu koňovi a zaodel si jeho šiju hrivou?Bude ti vari skákať ako kobylka? Jeho prudké fŕkanie pôsobí strach.Hrabe v údolí a teší sa, je plný sily a vytiahne proti zbroji.Vysmieva sa strachu, nedá sa vyľakať, pred mečom neustúpi.Tulec, blýskavá kopija a šíp na ňom hrkocú.S hrmotom a zúrivo sa ženie po zemi, neobstojí, keď zaznie zvuk rohu.Pri zvuku rohu zaerdží a zďaleka vetrí boj, pokrik veliteľov a vojnovú vravu.
Zachovávajte moje ustanovenia. Pri párení svojho dobytka nepripustite, aby sa krížili dva druhy. Svoje pole neosievaj dvojakým druhom semena. Nenos na sebe šaty utkané z dvojakého tkaniva.
Títo traja vznešene vykračujú, vlastne štyria, čo pyšne pochodujú:lev, najmocnejší medzi zvieratami, neustúpi pred ničím,nafúkaný kohút aj cap a kráľ na čele svojho ľudu.
Boh povedal: „Nech vydá zem rôzne druhy živých tvorov: dobytok, plazy a divú zver!“ Tak sa aj stalo.
Veď život každého tvora je v jeho krvi, ona ho oživuje. Preto som Izraelitom povedal: Nesmiete jesť krv nijakého tvora, lebo život každého tvora je v jeho krvi. Každý, kto by ju jedol, bude odstránený.
Ten, čo zabíja vola, akoby zabíjal človeka, kto obetuje jahňa, akoby vykrúcal krk psovi, kto prináša pokrmovú obetu, akoby obetoval bravčovú krv, kto páli kadidlo, akoby žehnal modlu. Tak ako si oni zvolili vlastné chodníky a v ohavnostiach sa kochali,
Trávu nechávaš rásť pre dobytok, aj byliny, čo človek pestuje, aby zo zeme získal obživu, aj víno, čo srdce človeka rozveselí, olej, aby sa skvela tvár, a chlieb, aby posilnil srdce človeka.
lebo hľa, ja tvorím nové nebesia a novú zem, na predchádzajúce sa viac nebude spomínať a ani neprídu na myseľ.
Krídlo pštrosice si veselo trepoce, nie je to však peruť ani perie bociana, lebo vajcia necháva na zemi a v prachu ich zohrieva,zabúda, že ich noha môže rozšliapnuť a poľná zver zadláviť.So svojimi mláďatami zaobchádza tvrdo, akoby jej ani nepatrili, nebojí sa, že jej námaha vyjde nazmar.Pretože Boh jej dal zabudnúť na múdrosť a nedal jej účasť na rozumnosti. No len čo sa zdvihne a vyrazí, koňovi s jazdcom sa vysmeje.
Duch Hospodina ich viedol do pokoja, ako keď dobytok zostupuje do údolia. Tak si viedol svoj ľud, aby si svoje meno urobil slávnym.