“I silata jumaa le la, fo i ka faniyaa fo n ye? I ñinata n na le, i hakiloo faŋo maŋ m maa. M meeta deyiriŋ baake le, fo wo le ye a tinna i maŋ sila n na baŋ?
Bituŋ wo dookuulaa, meŋ ye talenti kodi kiliŋ soto nuŋ, fanaa naata a kaŋ. A ko a ye ko, ‘Maariyo, ŋa a loŋ ne ko, i saŋarata le. I ka katiroo ke dulaa to le, i maŋ fiiroo ke daameŋ, aduŋ i ka kafuñoomoo ke dulaa to le, i maŋ turoo sari daameŋ.
Bari a maariyo ye a jaabi ko, ‘Ite dookuulaa jawoo, ite dookuulaa nafantaŋo! Baawo i ye a loŋ ne ko, n ka katiroo ke dulaa le to, m maŋ fiiroo ke daameŋ, aniŋ n ka kafuñoomoo ke dulaa le to, m maŋ turoolu sari daameŋ.
Ali ye Nooroo meŋ soto, a maŋ ke joŋyaa nooroo ti ka ali tu silaŋo kono, bari wo mu diŋyaa nooroo le ti, meŋ ka a tinna ǹ ka sari ko, “Abba, m Faamaa!”
Bari jooteentuŋolu, lannabaloolu, moo kosoriŋolu, moofaalaalu, laañooyaa tulunnaalu, batuutaatiyolu, jalambatulaalu aniŋ faniyaa folaalu, wolu bee be ì niyo soto la wo daloo kono le, meŋ ka jani dimbaa niŋ solifa munkoo* la. Wo le mu saayaa fulanjaŋo ti.”