45 Kîd́ò̆ b́ĕ Phŭgido kî Pharizè̆pho tòcò thîhè̆b́è hwă zè dègèlè tòcò nu, zi nigu phlò̆gè htè Jezŭ d́ò cè tòcò lò nu.
Bija nu zî līdobwîthè̆ d́olĭ bò̄d́ò̆ thŏ azî̄azô̄! Mègōnu d́ō, b́ĕ Munisòd́è̆ nu nè mè za tèpwè dèphîdèmè awîaè.”
Cò d́ò̆sa lōwa dèòè̆ mi dègèlè abu. Cò d́ò, “Tcabò̄ abā dèkhwĭ dèbwè le bāgè dèkhwĭ.
“Kîd́ò̆ bija alakhu lo tod́ŏ akho dèbwè akhwi gè htè̆dū îklôîklèkò̆; kî lo ajo gā ladē akho dèbwè agè mè prîmèprôkò̆ cè.”
Kîd́ò̆ cè tòcò kŏhtakjala cab́ô̆htè zò gò̄ phò lōwa nu, barasă zi scisăni bija aboahò ale, manè̄ kòd́òdo dō, bija lè̄ Jezŭ acab́ô̆ Prò̆fèt dèbwè akhoacè̆ nu.
Skrĭbāpho tòcò aklè̆ dèbwè d́ògè Jezŭ, “Sara, ńò d́ò dè ajo tòcò nu ab́èhtîb́èd́ô̆ wa papa!” cò d́ògè lōwa d́o.
Phŭgido kî bija Skrĭbāpho tòcò thaè phò cŏ danā Jezŭ b́ĕnu lò. Manè̄, zi thîhè̆ Jezŭ thaè d́ò cè tòcò akhoacè̆ nu, ḿî zi scisăni bija tòcò ale.