26 “Tî̆tèḿè̆ ò,” Petru d́ò do. Jezŭ d́ò cè, “Mègōnu, pholi tòcò òhlô̆òla tèpwè.
“Ci i hŏ,” cò d́ò do. Kîd́ò̆ b́ĕ ze lenī hibu nu, Jezŭ d́òsĭ ŭsu cè gōjo, “Simŏnè, no gomobò̄ cadè̄? Lākho Asaphra tòcò phî d́ŏhmŭ ḿîwî, gehmŭ ḿîwî bò̄bwè ò bwè? Zo pho zi li ò ā? Ḿî̆dîḿî ńò tî̆tèḿè̆ ò ā?”
Barasă cab́ô̆htè wo kho wè cè̆ zo gō do gomo kèḿèbò̄ dè ńò nu, lebò̄ pèllèbu kî hwĕlădēbò̄ dèkhwè̆, kîd́ò̆ phîbò̄ dāpho aglā ŭsu tòb́ò̆ nu kîd́ò̆ b́ĕ na b́apha ahòbŭ nu, na gā panikò̆ hô̆ tèb́e. Phî kî ibò̄ cè tòcò Ji nikhĭ, kî ni nikhĭ.”
Za sara thîhè̆b́è dèmèpho dèbwè mè dè ajo tòcò d́ō, za htăi tèpwè lōwa; lākhopho tòcò bla d́olĭ tèpwè dèhlî̆pho tòcò nu akhoacè̆ nu.
Jezŭ d́òge cè, “Mèd́îd́ă ḿè cè ḿè; manè̄, bija ada htad́ĕd́ò thĭ ńò tòcò ḿî thĭ nikhĭ dòkhò̆,” Cò d́ògegè lōwa d́o.
Sèkô̆nibò̄ dèkî̆kkèmèhlò̆ gŏmihtĭda ale.