48 Bija aboahò tòcò htè aladēplo lōwa b́ĕnu tòcò tcahtî dèphî̆hta ajo tòcò acè̆, za khagè thè̆thî, kîd́ò̆ ze gegè d́ŏ dèothootha, dèblalage athaî̆nèbò̄bu nu.
Barasă Adadèhmŭ nu zò sò̆hto ò d́ŏ adòbò nu, ze de jehta b́u thāgò̆ zu mūkă d́ŏ Mò̄kho nu ńò, cè d́èla ca thamò̄bu kî cò d́ò, ‘Ŏ B́ĭcè, khòwèbò̄ jè dèkhòwèpho dèbwè jo tîkî,’ cò d́ògè do.
Kî bija lŏcăcè haigè amihmupho dòkhò̆. Barasă Jezŭ d́ò cè tòcò, “Habò̄ ḿè, zò sòḿĭ. Tè b́è ci thĭ ńò.” Cò d́ògè lōwa tòcò d́o.
Bija tòcò thîhè̆b́è dè ajo d́ō, mè acab́ô̆ dèdūphlò̆gè ca tha nu d́ō, cò d́ògè Petru kî bōhmubicè tòcò, “Thè̆buwe tòcò, wè gè̄ mèb́è danè̄?” cè d́è̆gè lōwa do.