SAMUEL ATUGHIU 17 - BAIBEL (BSI)Goliat no Israilmi Khu 1 Tipathiu Filistiyamiye Juda lo taun lakhi Soko ipikeu alo aghushinike ghenguno hekutsupe ngolu; panonguye Soko ngo Azeka kuma dolo Efes Dammim lo panongu ghazu shino ngolu. 2 Saul ngo Israilmino Ela khilalo hekutsu pesu panongu ghazu shiluno tipa alono Filistiyami sasu aghushinike kutope ngokhelu. 3 Tile Filistiyami no ajo shipesu ato halau ngolu eno Israilmi no ato halau ngo, akhilano panongu dolo ae. 4 Timi lakhi pa je Goliat khuu Gat phughi lono ighikeno pano Filistiyami ghazu lono khalacheu ipeghi puzu Israilmi khuthuve. Paye akushu lau miter kuthu ke 5 eno alazayi no pa ghunanu shikeuno akimishi kilogram lhopungu tsuni eno ayino akutsu kuqho shike. 6 Pa pukhu ghi akuchopu alazayino kuzupuveno alazayi no shikeu ghasu pa bighilo xipuve ishike. 7 Pa ngupaye aghuqasu pahi shishoike eno tiye akimishi kilogram tsunike. Ghushimi lakhino pa zuuno pa zuto xakupuu shike. 8 Goliat no puthughono Israilmi kudau ighapuku, “Nonguye aghushi niye tilehi ajoshi puthugho anikesha? Niye Filistiyami lakhi, nonguye Saul qemiqoke! Nongu gholo milakhi kishepheno isasu kumjojulo. 9 Tsala pano toluveno iheqhi pithiluve aye, ninguye nongu qeuveni; ikemu ino toluveno pa heqhi pithiluve aye nonguno niqemi shiveniae. 10 Ino hile itehino Israilmi khu ani. Qeti ino nongu vilo pi anike nongu gholo milakhi kishepheno isasu kumjojupelo!” 11 Saul eno pawu timiqono tipau chilu kelau ye kichimamaive. David no Saul Ghazulo Ighi 12 David ye Jese nu, Juda yeghilo Bethlehem lono ighi keu Efraim lagha lono ighikemike. Jese ye anu tache ake eno tipa ghulokilo Saul no akukau shi ake, ikemu Jese ye ighono muchomi shiveno ae. 13 Panu akichiu pano kuthuye Saul gholo wuno aghushi ae. Akichiu jeno Eliab, pashelouno Abinadab eno akuthuu jeno Shamma. 14 Ipuzu David no anupau ke, eno pamu pano kuthuye Saul gholo ngo acheke, 15 David ye ado adolo Bethlehem lo wuno papuw bheriqo juwu cheke. 16 Goliat no atsala lhobidi kutolo ina-kijili ipeghino Israilmi khu cheke. 17 Ghulo lakhi Jese no panu David vilo pi, “Athi kusavekeu kilogram chighi, asho apa chighi ishi supuno aghazulo omunoqo tsuwulo. 18 Eno athachi chighi suwo ahzakutsuu akijeu tsulo. Omunoqoye kiutoi ani keno phuwujulo eno nono panongu sholu kelo akivishi akhani pikeu michipu kiuala panongu launo suwo ipiyelo. 19 Akukau Saul ngo omunoqo eno Israilmi kumtsu Ela khilalo ngono Filistiyami sasu aghushi anike.” 20 Thanau David ye itheno ithuve no timi khami pelo bheri khe aghipeni keu kulhuqhive tsuno ilhuve puzu papu Jese no pa vilo piketoi wuve. Pano chesu aghazu toluke ghulokilo Israilmi ye aghu shiwunike ghenguno ajo shi hekutsupe aghuleku aghi. 21 Filistiyami ghi Israilmi ghi aghu shinike ghenguno pututa a-a kutoluve eno kughungu kilepesu ngolukhave. 22 David no achuqupu puhughi keu suwo achuqupu kudau akijeu shi akeu ulo qhivetsu, eno paye posu aghukishi a kudau pamunoqoye kiutoi ani laye juniye pohughi. 23 Pano pamunoqo sasu kuptsa akelono Goliat no khalacheu poipeghi puzu ghulo kutau tsalalo toi Israilmi khuthuve. Tipau sutsa David ghi chiluve. 24 Kughou Israilmino Goliat ithulukeno panonguye akumsa launo pokhave. 25 Panongu dolo pikile “Pa julepi oe! ‘ Pano ni khu akeu sutsa inijulepi! Akukau Saul no timi khukhumu Goliat heqhiluve keuye ighono agho kije lakhi tsunikeu shi eno tinguno alaughi akukauno pa nga pesu timi tipau kilo kulapuwoni keu shi eno timi tipau papuye kumu chhighame tsupemo nikeu shi tushoqhi puanie.’ ” 26 David no pa phivilo ngo akemi vilo iniju, “Filistiyami heqhiveno Israilmi thaigha akeu lono khaqhi phevetsuni kelo timi tipauye kiu ithulu nani kya? Hi ayekumthau Filistiyami pa khuukeno xukuau Lhou ghushimi shiptha shikukujo anikya?” 27 Panonguno timi khuuno Goliat heqhi luveni keno pa lau kiu shi nani keno kishekulu pa vilo pitsu. 28 David pamu anoghiu Eliab ye David no timiqo sasu kuptsa akeu chilu. Paye David lau ighono amlo ideveno pi, “Noye hilehi kiu shi ighi ani kya? Khuuno aghasalo owu bheriqo tucho heju anikeno hilau kiu shi hughi anikya? Noye aqhekuza eno amlolo alhoksa puakeu ino ithi ani. Noye aghukishi juni aye hilehi hughi ani kenala!” 29 Tile David no iniju, “Niye kiu shive kya? Niye inijukeu ghi inijumlani kesha?” 30 Pano kutami lakhiu vilo xatsughu ighino inijukeu aphiphi pesu iniju eno pano inijukeu kumtsulo khokichile aphiphi shi chilu. 31 Timi khamino David no piakeu tsa chilu eno panonguno Saul vilo pi kelono pa ku saghipe. 32 David no Saul vilo pi, “Akijeu, khuunomu Filistiyami hupau msa akepu kuhae! Ino wuno pa sasu kichighini.” 33 Saul no khochile. “Moe, noye kishino pa sasu kichighi luni kya? Noye itimi lakhi shi aphi, ikemu paye pa kuxu kupuju aghushi aighiva! “ 34 Ikemu David no Saul vilo pi, “Oqeuye papu wu bheriqo khecheni; eno kughouno abongushu momu ava lakhi ighipuzu aqo gholono bheriti lakhi ikhiluve tsuni keno, 35 ino apapesu wuno ghadaqhi cheni eno pa kichi lono sulekho luve cheni; tsala pano imujo chile ithughi aye, ino pa kichi mhi lono tsuquluveno ghadaqhi puzu heqhi pithive cheni. 36 Oqeuye abongushuqo eno avaqo ghi heqhi puani, ikehu hi ayekumthau Filistiyau ghi tipaphi shivetsu nani, kughengu pano xukuau Alhou ghushimi thaigha ke, 37 AMPEU no abongushu mutsu eno ava mutsu lono ixaphelue; paye hi Filistiyau launo ixapheluve tsu nani.” Tileno Saul no David vilo pi, “Wulo, AMPEU no ogholo chepenie!” 38 Tishieno Saul no pa ghunanu David pipe; pano ayikutsu kuqho pesu pa kutsulo qhotsu eno aghunanu phi pa pu-u. 39 David no Saul zutakihi pesu pa ghunanu phi shou xipuluve eno ala cheju, ikemu pukawu mlave, kughengu paye thosu lono tipaqo pepu chemo kehu. David no Saul vilo pi. “Niye hipaqo xapusu kichighi mlae, niye hipaqo puqhumoke peithamlae.” Tishino pano ananu tipaqo kumtsu xaqhive. 40 Tithiu pano bheri khechekeu kusu eno aghoki lono atu chopumuloi keu pungu pawu jolalo ikhisupuluve. Pa ulo hevula kighi kuto pesu Goliat sasu kushonike cheve. David no Goliat Theqhikulu 41 Ti Filistiyau huye pa zuto kipeuno pa zuu shino kupunukhoyi David lau che iqighi. 42 Kughou pano thebeyi David ju ithulu keno, pa phimo gihumo akeu ithiveno ighono pa gha ideve, David ye itimi lhothemi lakhi eno ajughi ighono juvi ke. 43 Tileno pano David vilo pi, “Kiu shikeu kusu pe ighi ani kya?” Niye atsu kughashi noye kumsu anikesha? Pano pa lhou jeku ghi David ghushoqhi thu. 44 Pano David khu, “Ighijulo, eno ino ophi mpi pesu aghau eno tughashi pelono chuvepe kepushi kutotsunie.” 45 David no khochile, “Noye azuta, angu eno chhepuwu keu ghasu pesu isasu kumjonike ighi ani, ikemu niye AMPEU Akughushuu, Israil ghushimi Lhou khikhi nono thaigha shiptha chenikeno pa jelono osasu kumjoniye ighi ani. 46 Ishi tsala hipau lono AMPEU no okugha pesu iulo suvetsu nani; ino otheqhiluve nani eno okutsu michevetsu nani. Ino Filistiya ghushimi kumo pesu aghau eno tughashiqo pelo chuvepe kepushi tsu nani. Hi shikeu lono ayeghiqha kuchopuno Israilmi ye Alhou achenipi ithi nani, 47 eno hilehi kuami kumtsu pelono AMPEU ye azutakihi momu anguno pawu timiqo xalunike avehupu shi chemoe pi ithilu peni. Paye aghushiqalo tokuluuke eno pano nongu kumtsu pesu niulo suvetsu nani.” 48 Goliat no itaghi chesu David kupunu ighi David ghi mtazu posu Filistiyamino ajoshi ngo akeu kudau pa sasu kichighi nike ghenguno powu. 49 Tileno pano pawu jolalo supuchekeu atumlo lakhi ikhipheluno Goliat lau vepuwu. Ikelauye tipauno pa kishelo vephevetsu, ikelo Goliat ye pagi pishiqhouno ayeghilo iluqive. 50 Hitoyi azutakihi sumono David no hevula kighi ngo atumlo pesuno Goliat theqhiluve eno veqhi pithi vetsu! 51 Pano pa lau posu wuno pa shou puthugholuve, Goliat zutakihi abohu lono sujopheno pa kutsu michethavetsu. Kughou Filistiyamino panongu ghutou thivekeu ithuluve keno panonguye kusakiphi pokhave. 52 Israil eno Juda lo timiqono ighamuku susu Gat lo kuwula eno Ekron khagho kutolo panongu hakuqosu wu. Tile Filistiyami izavekeqoye Shaaraim lo kuwula kumtsulo ikiqisu Gat ngo Ekron kutolo ikiqive ghi wo tolu. 53 Israilmino Filistiyami hasu wuno ide ighipuzu, panongu ghazulo anhemgha kumtsu lhele luvetsu. 54 David no Goliat kutsu michepuwo Jerusalem lo qhive, ikemu Goliat wu aghunanuye pa phikilo qhiluve. Saul lau David sasu Ighi 55 David no Goliat sasu aghu shiniye wuchekeu Saul no ithulu puzu pano pawu ghushimi shou akijeu shi akeu Abner vilo hishi iniju, “Abner, David ye khu nu kya?” Abner no khochile, “Akijeu, niye kumu mthae.” 56 Tileno Saul no ahza tsughi pi, “Wuno kimchi sughilo.” 57 David ye Goliat veqhiveno aghazulo idewoche kelono, Abner no pa sasu Saul lau wu. Tikutolo David ye Goliat kutsu xapucheke. 58 Saul no pa vilo iniju, “Apumio, noye khiuno nu kya?” “Niye oqeu Jese Bethlehem lono ighikeu nuke” pi David no khochile. |
Sumi Naga CL Bible - BAIBEL
Copyright © 2013 by The Bible Society of India
Used by permission. All rights reserved worldwide.
Bible Society of India