Apostolmi 27 - BAIBEL (BSI)Ashukaki Lono Paul ye Rom lo Cheve 1 Kughou ninguye Itali lo wupenikeu kughathavetsu keno, panonguno Paul ngo akughumi kutami khami ishi Julia pelo sawupenikeu shive. Julia ye “Rom kukau Ghushimi” ipichekeu Rommi likhikeu ghushimi muqo gholo kijemi lakhi. 2 Ninguye Adramuto lono ashukaki lakhilo iku, tiye Asia yeghi bocholo azughi phivilo aphughiqo akeulo wuniye kuto aghi, ikehu ningu tileno wuve. Makedonia qhalo Thesalonika phughi lono ighikeu Aristarka no ningu gholo ae. 3 Thoghiu ninguno Sidon tolu. Julia no Paul akivishi peitha eno pa pelo wupuzu pawu shompami sasu kusholupe eno pano avehupu shi aghikeu suwo tsupe ishi. 4 Tileno azughi lono ninguye Kupra zudoyeghi ihjeghi wue, kughengu amlhuno ningu fuda akehu. 5 Ninguno Kilikia ngo Pamfulia kuma ghungu lono azughi katha puzu Ludia lo Mura ipikeu-alo ighi. 6 Ike akijeu huye Alekzandria kudauno Itali lo wucheghikeu ashukaki lakhi phulu, ikehu tipau shukakilo ningu sasu iku. 7 Ghulo kini-kuthu kutolo ningu shukakiye asheshino cheche puzu ashekhalo akushukulu Kinda taun kupunulo wo tolu. Amlhuno tikudau ningu pelo wumlakepu shive, ikehu ashukaki lono apeu Kreta ihje lukepu kudauno wu, tiye Salmon kumtsu hechesu wu. 8 Ninguye azughi muku kupunu ghi che, eno ighono shilukusa shighi Ashukaki kungoa ipikeulo ighi. Tiye Lasia lono kushuwa kumolo ani. 9 Ninguye tilehi ado kushuwa puwove, eno ashukaki lono wunikeu akuighupu shive, kughengu Judami no Aghashikeu tsala hu heche ayea. Ikehu Paul no panoqo vilo akukumsu hipau pesu pi, 10 “Akusamiqo, ino jupili ithulu akeuno ningu ashukaki lono izuwuchekeu hipaulo vekukhakugha shishe sholuni cheni, anhemgha puchekeu ngo ashukaki likhi kumono, timi kuxu khami ghi puhaveni cheni.” 11 Ikemu ghushimi akijeu huye ashukakilo keptein ngo ashukaki wu ampiu pamano pikeulo amlo tsukethono Paul no pikeu amlo tsumoe. 12 Ashukakino ngokeua huye susutsala puwonikepu a-a alomoe, ikehu tile chekemi kutomono tileno cheve puzu azughi lono chesu Fonika tonike pukaputsa kepuepi puloukhave. Hipauye Kreta lo ashukaki kungoa lakhi eno tiye ahu-u apeu eno juchho kulupua, eno tilehi panonguno susu tsala puwokulupu shiae. Azughilo Pasapagha Sholu 13 Kughou apeu kudauno amlhu vuvuyi mulhuwuve keno, panonguno akukughu shipe akeu achipishilu nani kenia kepi ashukaki pufupe puakeu kuba sujo pukuluve eno Kreta kupunu ghi ashukaki sasu wuche 14 Ikemu zuleno amlhu pasapagha “Kipela-ahuu mulhu” ipichekeu huno ayeghi kudau fudaiqighi. 15 Tino ashukaki hu kuzupholuve eno ashukaki huye amlhu shoxusu wumlakepu shive kehu ninguno pukaputsaju puhaveno amlhu pelo hipau shukaki fu sasu wuvepe. 16 Ninguno Kauda zudo-yeghi apeu kudauno hechewu chekeloye amlhu launo sukushoa ihje pesu wulu. Akushukulu shi tileno ashukaki gholo ashukati akeu sukichelu. 17 Panonguno tipau ashukakilo sunhesuluve eno akichhekighi pesu ashukaki vehomuxa mutotoi tsughave. Panonguye ashukaki sasu Libia kupunulo anixoxolo shosuvenikeu musa ae, ikehu panonguno amlhuno fupuku sasu wukepu phi hu sukho eno tishieno amlhu pelo ashukaki fusasu chepe. 18 Pasapagha kuloghino ningu sukuchoqhi kehu panonguno thoghiuye akho puchekeu ikhiphepe azughilo vesuve, 19 eno akuthuniye panongu ampino ashukakilo pepimhechekeu nhemghaqo ikhipe azughilo vesuve, 20 Atsala kutomo ninguye tsukinhe kuvu momu ayepu kuvu mu ithumlave, eno pasapaghano aghulo kumo nisuholuve. Ashekhaloye nikuxu xalu nani kepi lajuakeu kumtsu kuhave. 21 Timiqoye achuqupu chumo keu ado kushuwa shive kehu, Paul no panoqo gholo puthughono pi, “O timiqo, nonguye itsa inive kepu shiake eno Kreta lono chevemo kepu shi ake, tishike aye ninguye hitoi amheqi kutsakungo ni chemoke. 22 Ike ino nongu qhuiniju akeuno hinguno hilauye nongu mlo kuloghi shilo! Kughengu nongu gholo khuu kuxumu puhamo nani, ikemu ashukaki likhi puhave nanike. 23 Itiji Alhou khikhi ino mlla cheni eno niye paw shi achekeu huno kungumi lakhi ilau puwu eno tipauno iphivilo puthughono 24 ishi pi, ‘Musakevilo, Paul Noye Rom kukau Kaisar zulo puthugho masae, eno julo, ogholo ashukakilo chekeqo kumtsu Alhou no pesu otsu ani.’ 25 Ikehu o timiqo, amlo kuloghi shilo ! Kughengu ino Alhou pukhu acheni ike ivilo pikeu hutoi shi nanike. 26 Ikemu ninguye khilela zudo-yeghi mukulo kutholeni cheni.” 27 Kughou ghulo chighi abidi-u ji shiakeno, ninguye Meditereniya Zughilo fukilhepe che. Zubumtalo ninguye ayeghi kupunuve ketoi kehu ashukaki sakichemiqoye kuhokiheyive. 28 Ikehu panonguno akighilo mishisheikeu tshupukuno pheqhisujukelo azu miter lhobidi thonhei aghi. Tinguno kutula wu puzu itaghi tishi kitheju kelauye miter shighi shi aghi. 29 Ningu shukaki hu atuqu shou ikuveno sakehu sakichemiqoye musave puzu ashukaki shomhi kudauno ashukaki pufupe ngokepu akuba bidi kughujo piqi eno atsala kuvu ipeghi penikeu khuini ae. 30 Ashukaki sakichemiqono poveniye pukaputsa, panonguno ashukati azulo kitipiqi eno ashukaki azuu kudau pufukeu kuba hami suwo pufunikeu ghili shighi muqumugha shi ae. 31 Ikemu Paul no ghushimi kijemi ngo ghushimiqo vilo pi, “Ashukaki sakichemi hipaqono hile ngomove aye nonguye xulumoae.” 32 Ikehu ghushimiqono ashukati tshupuakeu kighi ghithavetsu eno tikutashi puwuve. 33 Vu ipeghini chekelau shive, tile Paul no panongu vilo tsuyikhomo achuqupu ta chulopi ishi pi, “Nonguye ishi chighi bidi kutolo amlo kichipuha ighiva eno hipado lo kiumu chumovae. 34 Tighenguno ino tsuyikhomo nongu vilo achuqupu ta chulo pi ani, eno hino akumuto nongu tsu nanike. Nongu kutsu sa ghi lakhimu puhamo nanike.” 35 Pano hi pive puzu asho ikhiluno kumtsu zulono Alhou shikimthitsu puzu ti suphope chu thuve. 36 Tile panongu kumtsu amlo kuloghi shiluve eno pututa shelo achuqupu ta chu. 37 Ashukaki tile chekemi kumtsu kelo 276 ae. 38 Panonguno chu kumkhashi chuvekethiu, ashukaki kumthuniye panonguno azughilo athikishi pelesuve. Ashukaki Kuboleve 39 Kughou tsutho ipeghive keno, panonguye ayeghi khikhi kela michi mlave, ikemu panonguno azuno veho ilokeu cheku eno amukuqha akeu lakhi ithulue, tipaulo tokulupu shi aghi aye azu akughula kudau ashukaki sawunike kughu ae. 40 Ikehu panonguno ashukaki pufupekeu kubaqo ghitha suve eno tipaqo azulo qhive, eno tipamtsa ashukaki ghola shitsu chekeu alisa hu akighino tsugha puakeu lono kuqhove. Tishino amlhuno fupuku sasu wukepu phi ashukaki gizuu akeu hu suqhepukuno amuku kughula kudau sawu. 41 Ikemu ashukaki huye azughi kini kikichhe dolo ilove eno ashukaki anibalo shosuluve. Zukilu gizu kudauno meluveno ithamlave, tishiakelo zukilu athiu kudau huye azu kulu kighideno shopho piniyivetsu. 42 Ghushimiqono akughumi kumtsu pithivenikeu kupughu shi, tishianguno lakhimu amuku kudau azughasu wupuzu pove pemonikehu, 43 ikemu ghushimi akijeuno Paul kuxu xalunishi kelauno suphamiqo pelo panoqo kupughu peitha pemove. Tishinike zuqhu pano ahza tsupuzu khunoqono azu ghathi aghinikeno tipaqo paghi ilhe ilono amuku kughula kudau ghau penikeu shi, 44 eno kutamiqoye tokta ngo zukilu kughupo khamgho pesu wunikeu shi. Hitoi shi puzu kumtsu akushukulu amuku tolue. |
Sumi Naga CL Bible - BAIBEL
Copyright © 2013 by The Bible Society of India
Used by permission. All rights reserved worldwide.
Bible Society of India