Matiu 5 - WƖA TENIŊŊɩɩ la sɩ jaŋ ŋaa a kɛŋ tʋɔtɔrʋŋ Luuk 6.20-23 1-2 Yesu sɩ na dɩ nɩaa yʋga ŋɩɩ, ʋ jɩl peeliŋ nyuŋ a hɔŋ nɩmɛ. Ʋ sɩ hɔnɔ, ʋ harɩ-tooroo kɔ ʋ teeŋ. Ʋ suomo bʋl wɩaa a dɩdagɛba aa bʋl, 3 “Wɩa jaŋ pɛ nɩalɩŋ sɩ bene arɩ ba ha bɩ Wɩa jɩŋ woruŋ lɛ. Ba nɛ jaŋ hɛ Wɩa kuorii-la tʋɔŋ. 4 Wɩa jaŋ pɛ nɩalɩŋ sɩɩ yel lɛ. Ʋ jaŋ leŋ dɩ ba tʋɔŋ pɩŋ dɩ-bala. 5 Wɩa jaŋ pɛ nɩalɩŋ sɩ bɩ ba tɩtɩa ka dagɛ lɛ. Ba jaŋ dii Wɩa kuorii-la tintee-falɩɩ-la lɛ. 6 Wɩa jaŋ pɛ nɩalɩŋ sɩ faasa chɩchɛ tʋɔpʋla a nagɛ losuŋ koo lɩɩnyʋasʋŋ sɩ kɛŋ nɩaa ba chɩchɛ kʋdiilee koo lɩɩŋ ŋɩɩ. Wɩa jaŋ leŋ dɩ ba kɛŋ tʋɔpʋla. 7 Wɩa jaŋ pɛ nɩalɩŋ sɩɩ fá nɩaa nenige lɛ. Ʋ ma jaŋ fá ba nenige. 8 Wɩa jaŋ pɛ nɩalɩŋ sɩ kɛŋ tʋɔpʋla lɛ, ba jaŋ na Wɩa. 9 Wɩa jaŋ pɛ nanjejeeree lɛ. Ʋ jaŋ kɛmba yɩrɛ ʋ biiriŋ. 10 Wɩa jaŋ pɛ nɩalɩŋ ba sɩɩ dɔgɩsʋ lɛ a tɩŋ tʋɔpʋla wɩaa. Ba jaŋ hɛ Wɩa kuorii-la tʋɔŋ. 11 Dɩ nɩaa nɛ tʋʋsɛma aŋ pɛ to naasɩŋ dʋdɔgɩsɛma aŋ nyɩɛ wɩaa pɩpɩma a tɩŋ ma sɩ ŋaa mɩ harɩ-tooroo wɩaa, Wɩa ma jaŋ pɛ ma lɛ. 12 Má leŋ dɩ ma tʋɔŋ tɔrɛ dɩ ma jʋjʋɔsɛ, bɛɛ wɩaa ma time jaŋ yʋgɛ Wɩa-jaŋ lɛ. Ba sɩ to ma naasɩŋ dʋdɔgɩsɛma ŋɩɩ, ŋɩɩ tɩtɩa nɛ ba fa dɔgɩsɛ Wɩa wʋlaabʋllaa ma. Ma nagɛ yɩsɩŋ nɛ a nagɛ chaanɩŋ ma Maak 9.50 ; Luuk 14.34-35 13 Ma nagɛ yɩsɩŋ nɛ dʋnɩa nɩaa teeŋ. Yɩsɩŋ sɩma, ama dɩ ʋ nɛ sɛbɩsɛ, ŋ bɩra bɩ jaŋ wuo ŋaa dɩ ʋ sɩŋ. Ʋ ŋaa kʋtɔɔ nɛ, ba yie joŋo ta nɩaa nʋnʋɔsɛ. 14 Ma nagɛ chaanɩŋ nɛ dʋnɩa nɩaa kala teeŋ. Taŋ kala sɩ chɩŋ peeliŋ nyuŋ, ʋ bɩ wuo faa. 15 Nʋʋkala bɩ jaŋ nyɩgɛ chaanɩŋ ʋ dɩa lɛ a kɛŋ gbaŋa chu tɔ, koo a joŋo hɛ godo bʋbʋɔŋ. Ʋ yie joŋo daŋ chaaŋ daaŋ nyuŋ nɛ, dɩ nʋʋkala sɩ hɛ dɩa-la lɛ wuo nɩna pʋlʋmʋŋ. 16 Ŋɩɩ tɩtɩa nɛ ma maga dɩ ma chaanɛ nɩaa teeŋ, dɩ ba wuo na wʋzɔmɔ-la ma sɩɩ ŋaa a dɛnnɛ ma Nyɩmma sɩ hɛ Wɩa-jaŋ lɛ. Yesu dagɛ nɩaa wɩɩ-la ba sɩ ŋmʋnsa bil dɩ ba tuto 17 Ma bɩɩna mɩ kɔ dɩ mɩ joŋ wɩalɩŋ Mosis fa sɩ ŋmʋnsa bil dɩ nɩaa tuto ta nɛɛ? Koo ma bɩɩna mɩ kɔ dɩ mɩ giri wɩalɩŋ Wɩa wʋlaabʋllaa sɩ bʋla ta nɛ? Aɩ, mɩ bɩ kɔ dɩ mɩ giriba ta, ama mɩ kɔ dɩ mɩ dagɛ ba bʋbʋɔŋ tɩtɩa nɛ. 18 Wʋtɩtɩɩ nɛ mɩ bʋlaa pɩma, tinteeŋ arɩ wɩa-nyuŋ sɩ jaŋ hɛ nɩmɛ a dieni ŋɩɩ, wɩalɩŋ Mosis fa sɩ ŋmʋnsa bil dɩ nɩaa tuto, ba bɩ jaŋ keri ba mʋa ma ta see dɩ tinteeŋ arɩ wɩa-nyuŋ lɛlɛ. 19 Ŋɩɩ wɩaa nɩɩ-la kala sɩ keri wɩalɩŋ mʋa ma ta aŋ dagɛ ʋ dɔnsʋŋ tɩŋŋaa dɩ ba to ŋɩɩ, ʋ tɩɩna nɛ jaŋ ŋaa nɩ-bie Wɩa kuorii-la tʋɔŋ. Nɩɩ-la ma kala sɩɩ to wɩalɩŋ a dagɛ ʋ dɔnsʋŋ tɩŋŋaa dɩ ba ma to ŋɩɩ tɩtɩa, ʋ tɩɩna jaŋ yʋgɛ Wɩa kuorii-la tʋɔŋ. 20 Mɩ jaŋ bʋla pɩma, see dɩ ma kɛŋ tʋɔpʋla a kɩɩ Wɩa teniŋ kerichiba arɩ Farisii tɩŋŋaa a ŋɩŋaa wɩalɩŋ Wɩa sɩɩ chɛ, dɩ ŋɩɩ dee, ma bɩ jaŋ wuo jʋʋ Wɩa kuorii-la tʋɔŋ.” Yesu bʋl wɩaa a tɩgɛ baanɩŋ nanɩŋ lɛ 21 Ŋɩɩ nɛ Yesu bɩra dagɛ ʋ harɩ-tooroo a bʋl, “Ma nɩa arɩ faafaa kala nɛ Mosis bʋla pɩ nɩaa dɩ ba sɩ́ nɩaa kpʋ. Ʋ fa bʋla dɩ nɩɩ-la kala nɛ kpʋ nʋʋ, ba jaŋ kɛnʋ kaa mʋ dii ʋ sarɩya. 22 Ama lɛɛlɛ mɩ jaŋ bʋla pɩma, nɩɩ-la kala sɩ na baanɩŋ ʋ naambie nyuŋ, ba jaŋ kɛnʋ kaa kʋ dii ʋ sarɩya. Nɩɩ-la ma kala sɩ yɩrɛ ʋ naambie nɩpɛɩpɛɩ, ba jaŋ kɛnʋ kaa mʋ nɩalɩŋ sɩ hilime vʋvʋʋrɛ wɩaa teeŋ. Nɩɩ-la ma kala sɩ yɩrɛ ʋ naambie a bʋl dɩ ʋ ŋaa nɩtɔɔ nɛ, ʋ tɩɩna jaŋ mʋ jʋʋ Wɩa nyiniŋ. 23 Ŋɩɩ wɩaa, dɩ ŋ nɛ kɛŋ pʋna mʋ Wɩa koruŋ dɩ ŋ ŋaa Wɩɩsʋlʋŋ aŋ liise yi arɩ ŋ naambie tʋɔŋ cheye ŋ nyuŋ, 24 leŋ pʋna-la koru-la nyuŋ aŋ mɩɩra mʋ ma dɩ ŋ naambie sɩŋ, ka dɩ ŋ-na mɩɩra mʋ dɩ ba kpʋ pʋna-la a pɩ Wɩa. 25 Dɩ nʋʋ nɛ samɩŋ a kɛnɩŋ mʋmʋ sarɩya dɩ-diiliŋ, bʋl wɩɩ-la wasɛ lɩma lɩma wombiiŋ lɛ. Dɩ ŋɩɩ dee, ʋ jaŋ kɛnɩŋ mʋ hɛ sarɩya diire nɩsɩŋ lɛ. Sarɩya diire ma jaŋ kɛnɩŋ hɛ porisiba nɩsɩŋ lɛ. Ba nɛ jaŋ kɛnɩŋ mʋ tɔ dɩa. 26 Dɩ ba nɛ kɛnɩŋ mʋ tɔ dɩa, ŋ bɩ jaŋ wuo lɩɩ, see dɩ ŋ tiŋ chɩŋ-la kala ba sɩ kere pɩŋ. Yesu bʋl wɩaa a tɩgɛ haalaa chɛnɩŋ lɛ 27 Ma nɩa dɩ ba dagɛma, ‘Má sɩ́ nʋʋ haal chɛ.’ 28 Ama mɩ jaŋ bʋla pɩma, nʋʋkala sɩ na haala a cho dɩ ʋ kɛnʋ pɩŋ, ʋ tɩɩna ŋaa wʋbɔŋ nɛ Wɩa teeŋ ʋ tʋɔŋ lɛ. 29 Dɩ ŋ nadiiŋ sɩɩŋ nɩɩ chɛ dɩ ʋ kɛnɩŋ hɛ wʋbɔmʋŋ lɛ, lɩɩsa ta. Ŋ sɩ jaŋ jʋʋ Wɩa kuorii-la tʋɔŋ arɩ sɩɩ-togo, ʋ nɛ kpɩa ba sɩ joŋuŋ yuo hɛ Wɩa nyiniŋ lɛ arɩ sɩaa balɩa. 30 Dɩ ŋ nadiiŋ nɩsɩŋ nɩɩ chɛ dɩ ʋ kɛnɩŋ hɛ wʋbɔmʋŋ lɛ, kere ta. Ŋ sɩ jaŋ jʋʋ Wɩa kuorii-la tʋɔŋ arɩ nakuuŋ, ʋ nɛ kpɩa ŋ sɩ kɛŋ ŋ yaraa kala aŋ jʋʋ Wɩa nyiniŋ. Yesu dagɛ nɩaa haala vɩanɩŋ wɩaa Mat. 19.9 ; Maak 10.11-12 ; Luuk 16.18 31 Ba bɩra dagɛma a bʋl, ‘Dɩ nʋʋ nɩɩ chɛ dɩ ʋ vɩa ʋ haala, ʋ maga dɩ ʋ ŋmʋnsɛ teniŋ pɩ haal-la arɩ ʋ jaŋ vɩaʋ.’ 32 Ama lɛɛlɛ mɩ jaŋ bʋla pɩma, baal-na kala sɩ vɩa ʋ haala, ʋ ŋaa bachɔrʋŋ nɛ, see dɩ haal-la ka ŋaa hachɔrʋŋ wɩaa, ka ʋ bala-na vɩaʋ. Dɩ haal-la nɛ bɩra mʋ jaa baal dɔŋ, baal-la sɩ jaaʋ, ʋ ma bɩrɩmɛ bachɔrʋŋ nɛ. Yesu bʋla pɩ nɩaa dɩ ba sɩ́ ŋmɩɛsʋ 33 Ma bɩra nɩa dɩ ba bʋla pɩ la naabalɩmaba, ‘Dɩ ŋ nɛ ŋmɩɛsa arɩ ŋ jaŋ ŋaa wɩɩ pɩ Wɩa, sɩ́ leŋe dɩ wɩɩ-la ta, ama ŋaa wɩɩ-la ŋ sɩ sɩ ŋ jaŋ ŋaa a pɩ Wɩa.’ 34 Ama lɛɛlɛ mɩ jaŋ bʋla pɩma, dɩ ma nɩɩ chɛ dɩ ma ŋaa wɩɩ, má sɩ́ ŋmɩɛsʋ. Má sɩ́ Wɩa ŋmɩɛsʋ, bɛɛ wɩaa ʋ nɩɩ beŋ dʋnɩa kʋŋkala. 35 Má sɩ́ tinteeŋ ma ŋmɩɛsʋ, bɛɛ wɩaa Wɩa naasɩŋ dɩ-wiesiŋ nɛ ŋɩɩ. Má sɩ́ Jerusalɛm ma ŋmɩɛsʋ, bɛɛ wɩaa kuoru-balɩŋ jaŋ nɛ ŋɩɩ. 36 Ma paala sɩ́ ma nyuŋ ma ŋmɩɛsʋ, bɛɛ wɩaa ma paala bɩ jaŋ wuo ŋaa dɩ ma nyu-pʋnaa biri koo ba pʋllɛ. 37 Ama ma-na yaa bʋl, ‘Oo’ koo ‘Aɩ’ dʋndʋŋa, a lɩɩ ŋɩɩ harɩŋ, dɩ ma bɩra bʋl wʋbɔŋ ʋ lɩɩ Sɩtaanɩ nɛ. Dɩ nʋʋ nɛ ŋaa wʋbɔŋ ŋ lɛ, sɩ́ wʋbɔŋ-la joŋo timu Luuk 6.29-30 38 Ma nɩa arɩ Mosis fa bʋla, ‘Dɩ nʋʋ nɛ tɔɔ ŋ sɩɩŋ pʋrɛ, ʋ maga dɩ ŋ ma tɔɔ ʋ sɩɩŋ pʋrɛ, dɩ nʋʋ nɛ ŋmoo ŋ nyɩlɩŋ churi, ʋ maga dɩ ŋ ma ŋmoo ʋ nyɩlɩŋ churi.’ 39 Ama lɛɛlɛ mɩ jaŋ bʋla pɩma, dɩ nʋʋ nɛ ŋaa wʋbɔŋ ŋ lɛ, sɩ́ wʋbɔŋ-la joŋo timu. Dɩ nʋʋ nɛ fallɛ ŋ nadiiŋ chaŋkpaŋɩŋ lɛ, kɛŋ ŋ nagʋa chaŋkpaŋɩŋ ma kaa bɩrɩma pʋ. 40 Dɩ nʋʋ nɛ samɩŋ kaa mʋ sarɩya dɩ-diiliŋ dɩ ʋ laa ŋ gɛrɩ-balɩŋ, wuri ŋ gɛrɩ-bie ma pɛ pʋ. 41 Dɩ nʋʋ nɛ fʋgʋŋ dɩ ma dɩ ʋ vɛŋ meel-daa, leŋ dɩ ma vɛŋ meel-daasɩŋ balɩa. 42 Dɩ ŋ nɛ kɛŋ kʋŋ, dɩ nʋʋ pɩɛsa chɩchɛ, joŋo pʋ. Dɩ nʋʋ nɛ kɔ ŋ teeŋ a chɩchɛ kʋŋ dɩ ʋ chɩŋ, dɩ ŋ nɛ kɛnɛ, joŋo chɩmʋ. Yesu bʋla arɩ la cho la dʋndɔŋŋɔɔ Luuk 6.27-28 , 32-36 43 Ma nɩa arɩ Mosis fa sɩ dɩ ma cho ma dɔnsʋŋ tɩŋŋaa aŋ bɛrɛ ma dʋndɔŋŋɔɔ. 44 Ama lɛɛlɛ mɩ jaŋ bʋla pɩma, má cho ma dʋndɔŋŋɔɔ a chʋɔlɛ Wɩa pɩpɩ nɩalɩŋ sɩ to naasɩŋ dɔgɩsɛma. 45 Dɩ ma nɛ ŋaa ŋɩɩ, ma jaŋ wuo ŋaa ma Nyɩmma Wɩa sɩ hɛ Wɩa-jaŋ biiriŋ. Ʋ leŋe Wɩa pɔsɛ hɩhɛ nɩbɔŋŋɔɔ arɩ nɩzɔŋŋɔɔ kala lɛ nɛ a leŋ duonuŋ nɩɩ pɩpɩ nɩzɔŋŋɔɔ arɩ nɩbɔŋŋɔɔ kala. 46 Dɩ ŋ nɛ cho nɩalɩŋ sɩ choŋ dʋndʋŋa, ŋ bɩ jaŋ kɛŋ time Wɩa-jaŋ lɛ. Lampoo lɩlaaraa ma paala ŋɩŋaa ŋɩɩ nɛ. 47 Dɩ ŋ nɛ tʋɔsɛ ŋ naambiiriŋ dʋndʋŋa chʋchʋɔlɛ, ŋ bɩ woruŋ ka ŋaa. Nɩalɩŋ sɩ bɩ Wɩa jɩŋ ma paala ŋɩŋaa ŋɩɩ nɛ. 48 Ʋ maga dɩ ma ŋaa tʋɔpʋl tɩmma nɛ a sɩ́ wʋcheeli kala kɛŋ, arɩ ma Nyɩmma sɩ hɛ Wɩa-jaŋ sɩ ŋaa tʋɔpʋl Tɩɩna ŋɩɩ.” |
©Ghana Institute of Linguistics Literacy and Bible Translation 1984, 2014
Wycliffe Bible Translators, Inc.