2 PÖYTOGHÏ 9 - PIPÏLIA1 Kïkur Elisya osiswechoni werkoyon akonga nyo kinetöy nyinte akïlenchï, “Napa kegh tewïyö Ramot Kiliad ainamata lalanï mi mwaghpa orolwö 2 akwotini ketanyi, imar Yeu wero Yeosyapat wero Nimsyi, atolapay ikur nyinte apa ato le sirö nko nyinte 3 aimïlchï mwaghoni mötïnyi, aimwochï lö lentöy ECHOTYON, ‘Kayilinyi atelïkuna pöytoghinto Israel. Atolapay ipertegha atoni lawel tömökïparïn.’ ” 4 Kïwö nyu werkoyontonay le kinetan Ramot Kiliad. 5 Nyini kitïta, kïnyorï Yeu kimi kumpuröy nko yetïntino lïk walaka. Kïlenchï, “Otïngetan ngölyon nyo opunyi, we yetïn pö lïk.” Kuyokyï Yeu lö, “Ngo ompö acha nyo imökenyi ngölone tïkwïl?” Kuyokyï lö, “Nyi.” 6 Kïpegha chane kwodeny ataye akïlït kö, kïmïlchï werkoyontonay Yeu mwaghay möt akïlenchï, “Lentöy ECHOTYON Tororöt pö Israel, kayilinyi atelïkuna pöytoghinto Israel. 7 Ipörenyi pipö ara Aap, kutak pörchö nyo pö werkoy nko cho pö mötwori ECHOTYON walaka löwïr cho kipar Yesepel. 8 Meghsot pipö ara Aap lömïs, motukanye monïng nyo le worö ompö aranoni, nyo mïnïng anta nyo wow. 9 Oghan ara Aap kïkarkegh nko ara Yeropoam wero Nepat pöytoghinto Israel akïkarkegh nko ara Paasya wero Aiya pöytoghinto Israel. 10 Melö kïtïpöy Yesepel, omöy kukïdinö portanyi ompö par nyo mi Yesrel.” Nyini kiwany werkoyontonay kïmwa ngalechoni, kïyat kukat akuperta. 11 Kïngetunö Yeu köyay akïwö wölo kimito kongotichi. Kïtep akong ompö chane lö, “Pöghisyö nya? Kengwïn chepoyï kïlenchinyi ne nya?” Kuyokyï Yeu chane lö, “Onkïtökwa kini kömököy nyinte?” 12 Kuyokyï pïchay lö, “Ewo, melö kinkïtöcha! Mwowune köny kini kamwa.” Kïlenyona kïmwochï nyinte chane lö, “Kölenchanïn nyinte, kölö ECHOTYON, ‘Kayilinyi lïkuna pöytoghinto Israel.’ ” 13 Kukorkorchï panini yetïntinechay sïrokökwa ngwïny otini kimi nyinte atökïtïkata akïkut kontinekwa akuteghyö lö, “Pöytoghin Yeu!” Kakïpar Yoram pöytoghinto Israel 14-15 Kïwö nyu Yeu wero Yeosyapat wero Nimsyi pöytoghin Yoram nyo kimi Yesrel, kïsopö moyokachi cho kinyorï otini kiporyot nko pöytoghin Asael nyo pö Sirya ompö Ramot Kiliad. 16 Atolapay kïlany Yeu nkarinyi akïwö kutang Yesrel. Kitomönye kïsöp lasiny atoni Yoram, akirutochï nyinte atoni pöytoghintö Aasia nyo pö Yuda. 17 Kimi ripin nyo kitöpo pancha nyo kïripsyegho nyo mi Yesrel, kïsïwa söpïch pö Yeu otini kingwïnöy, kïlö, “Kasïwan söpïch pö pich!” Kuyokyï Yoram lö, “Yontena chi nyo wegho angole atökurosï lö kongot chane anta pung.” 18 Kïweghö chichay angole kutang wölini mi Yeu akïlenchï, “Möchöy pöytoghintö kunkïtu lö kalya yi.” Kuyokyï Yeu lö, “Imökonyi ne kalya? Nyonö rïpkanïn!” Kïkur ripintonay pöytoghintonay akïlenchï kikuryam chichay kakïyonta nko pïchay, wölo mökïmïlanye. 19 Keyonta chitö anka ngat nyo kiwö kïtep Yeu lenyaye pö tagh. Kuyokyï Yeu ngat lö, “Imökonyi ne Kalya? Nyonö rïpkanïn!” 20 Kïmwatïta ngat ripintonay lö, “Melö kötökïmïla nyaye tïkwïl! Akï lata Yeu wero Nimsyi kintöghoghinte, ompöwölo rïptegho nkari ketöngönchï!” 21 Kïlö Yoram, “Agha nkarinechan lawel.” Kegh lawel. Kïwö Yoram pöytoghinto Israel nko Aasia pöytoghinto Yuda chi tïkwïl nko nkarinyi, kïtarok Yeu. Kïpa kïnyorchï para Napot chi pö Yesrel. 22 Otini kisïwa Yoram Yeu, kïtep lö, “Pöghisyö nya Yeu?” Kïlö Yeu, “Pöghisyö ne akwanyï tökïwow ponintön nko saghata körkeyïntin cho kitor yongu Yesepel!” 23 Kuta Yoram otini kirïpöy kïmïlo akïlentöy, “Wököt nyete Aasia!” 24 Kïnyigh Yeu kïwantinyi ntökwit söröm, nyini kingwïnta kotöt kïwut Yoram patagh kurel mïkulögh. Kupït Yoram ompö nkarinyi. 25 Kïlenchï Yeu Pidkar nyo le kingörokintenyi, “Wirchinö portö para Napot ainan lö atakinye kikïpegho asistanka angole kerïpöy paponyi Aap ngal cho kimwa ECHOTYON lö, 26 ‘Kasïwan omötu ato kïpöröy Napot nko werkachi, wölo omwowunyi lö onyörilinyi kong ompö paranoni.’ Kïlenyona chenga por pö Yoram aiwirchï par nyo kipö Napot tökïlïkwï man ngölyon nyo kimwa ECHOTYON.” Kakïpar Aasia pöytoghinto Yuda 27 Otini kisïwa Aasia pöytoghinto Yuda ngalechoni kighisyö, kurïp kutang kanasyanta Pet Akan. Kïyonota Yeu nyinte akuteghotoy lö, “Apara nyinte tïkwïl.” Kïlenyona kewut nyinte otini ompö ato kipustegho or kutöngöy Kur atolekïtö Ipleam. Wölo kurïp ntökwit Mekido, kïmeghchï wöloni. 28 Kïsïtö mötworichi nkari ntökwit Yerusalem akïtïpchï pïrïmpenyi ompö ato kikïtïpchï papotïnechi ompö kanasyanta Daudi. 29 Kökilïkwï Aasia pöytoghinto Yuda ompö könyi taman nko akonga nyo pö paytaghpa Yoram wero Aap pöytoghinto Israel. Kakïpar Yesepel 30 Kitï Yeu Yesrel atotenö kikïlïm Yesepel ngalechoni kighisyö. Kïlenyona kuyentö Yesepel konyichi akwigh putechi atolapay kïtopön ara kanasyan kïtopönunö tïrisya ka pöytoghin. 31 Nyini kilïtï Yeu kuka kanasyan, kïlenchï, “Pöghisyö ne nya we Simri nyo ipöröy echotköku?” 32 Kïtopön Yeu parak akutegh lö, “Ngo nyo mi okuntönyan?” Kïtopön opisatin odeny anta sömök Yeu ompö tïrisyanay, 33 atolapay kïlenchï Yeu chane, “Achununa nyinte!” Kïnyini kechunï Yesepel kïtoyechï kisön nayat, kïpechï walaka angoletine, atolapay kunyaknyaka Yeu angoletinechi mïntïrïchnay 34 akïlït köyay pö paytagh akwomisyö. Otini kiwany kïlö, “Asïwa lö kakïtïp kokononi chïpote ompöwölo ki chepö pöytoghin nyinte.” 35 Wölo otini kilentöy chane kïpetöy, kutomtö puryö kïgh kïpoto möt nko kelyön nko morichi. 36 Kïmïlonchö akïpa kïmwochï Yeu, kïlö nyinte, “Ngölyonto ECHOTYON nyete nyanya kimwowï ompö mötworintenyi Eliya lö, ‘Omöy kukïdinö por pö Yesepel ompö Yesrel. 37 Akeserseröy panyechi le sïkö kïghömï korononi le Yesrel, atömömi chi nyo muköy ntökunkïtï lö ki Yesepel nyinte.’ ” |
©Bible Society of Kenya, 2019
Bible Society of Kenya