2 Samuel 19 - ŊMALƐ KRƆŊKRƆŊ LƐYoab kã David hiɛ 1 Ayagba Yoab akɛ Maŋtsɛ David ewo yara eefo yɛ Absalom hewɔ. 2 No hewɔ lɛ, kunimyeli nyamɔ lɛ tsɔ̃ ŋkɔmɔyeli moŋ ehã maŋ muu lɛ fɛɛ nakai gbi lɛ, ejaakɛ maŋbii lɛ nu akɛ maŋtsɛ lɛ miiye ŋkɔmɔ yɛ ebinuu lɛ hewɔ. 3 Enɛ hã maŋbii lɛ ju shi kɛtee maŋ lɛ mli liɔɔliɔɔ tamɔ tabilɔi ni aye amɛnɔ ni amɛjo foi yɛ ta naa kɛba shĩa. 4 Maŋtsɛ David ha ehiɛ, kɛkɛ ni ebo waa, “Ao! Mibi Absalom eei! Ao! Mibi, mibi Absalom!” 5 Yoab ba Maŋtsɛ David ŋɔɔ yɛ shĩa lɛ mli, ni ebakɛɛ lɛ akɛ, “Nii, owo otabilɔi fɛɛ ni here bo kɛ obihii lɛ kɛ obiyei lɛ kɛ oŋamɛi lɛ kɛ ohemɛi lɛ ayiwala lɛ hiɛgbele pam ŋmɛnɛ; 6 ejaakɛ otsɔ̃ɔ akɛ osumɔɔ ohenyɛlɔi lɛ moŋ, ni onyɛɔ osuɔlɔi lɛ, ejaakɛ otsɔ̃ɔ faŋŋ ŋmɛnɛ akɛ tatsɛmɛi lɛ kɛ tabilɔi lɛ awala jeee fɛifɛi yɛ ohiɛ. Bɔ ni minaa sane lɛ ji akɛ Absalom yɛ wala mli, ni wɔ fɛɛ wɔgboi ŋmɛnɛ kulɛ eŋɔɔ onaa! 7 Wo ohe nɔ, agbɛnɛ, ni oje kpo, ni oyashɛje otabilɔi lɛ amii. Ejaakɛ kɛjeee nakai lɛ, mina Yehowa akɛ, wɔ be ni je aaatsɛre lɛ mɔ fɛɛ mɔ eshi bo. Ni kɛ eba lɛ nakai lɛ, amanehulu ni ekɛbaaba onɔ lɛ, onako ehenɔ pɛŋ kɛjɛ oblahiiaŋ kɛbashi amrɔ nɛɛ.” 8 Maŋtsɛ David wo ehe nɔ, ni etee eyata maŋ agboi lɛ ateŋ koi lɛ shi. Be ni etabilɔi lɛ nu akɛ ebata koi lɛ shi lɛ, amɛtee amɛyabua ehe. Be nɛɛ mli lɛ Israelbii lɛ fɛɛ ejojoo foi kɛtee amɛshĩai, David ku esɛɛ kɛtee Yerusalɛm 9 ni amɛmli efu amɛkutseiaŋ onukpai lɛ, ni amɛkɛɛ amɛ akɛ, “Maŋtsɛ David lɛ, lɛ ejie wɔ yɛ wɔhenyɛlɔi lɛ adɛŋ, ni lɛ nɔŋŋ ehere wɔ yɛ Filistibii lɛ adɛŋ; shi moŋ agbɛnɛ ejo Absalom naa foi kɛje shikpɔŋ lɛ nɔ. 10 Ni Absalom lɛ hu ni wɔwo lɛ wɔmaŋtsɛ lɛ, lɛ eyagbo yɛ ta lɛ mli lɛ. Mɛɛba Maŋtsɛ lɛ kplamɔ kɛbaa lɛ nyɛwieee he lɛ?” 11 Be ni David na enu nɔ ni Israelbii lɛ wieɔ lɛ, etsu ayakɛɛ Osɔfoi Zadok kɛ Abiatar akɛ amɛyakɛɛ Yuda maŋ onukpai lɛ akɛ, “Mɛɛba ni nyɛ moŋ nyɛkpe sɛɛ yɛ maŋtsɛ lɛ kplamɔ mli kɛ ewe lɛ mli baa nɛɛ? Israelbii fɛɛ adaaŋ gbee ebashɛ midɛŋ. 12 Mɛɛba ni nyɛ ni ji minyɛmimɛi ni mi kɛ nyɛ laŋmɔ kpãa kome lɛ, nyɛ moŋ nyɛkpe sɛɛ yɛ mikpalamɔ kɛbaa mli nɛɛ?” 13 Asaŋ David shɛ amɛ koni amɛyakɛɛ Amasa akɛ, “Miwekunyo ji bo, kɛji mitooo bo mitatsɛ yɛ Yoab najiaŋ lɛ, Nyɔŋmɔ awo mi nyɔmɔ.” 14 Maŋtsɛ David wiemɔ hã Yudabii fɛɛ atsui mɔ lɛ; hewɔ lɛ amɛtsu ayakɛɛ Maŋtsɛ David akɛ lɛ kɛ etsuji lɛ fɛɛ lɛ amɛku amɛsɛɛ kɛba. 15 Enɛ hewɔ lɛ, Maŋtsɛ David ku esɛɛ eba Yordan lɛ naa, ni Yuda hii lɛ ba Gilgal koni amɛbakpee lɛ ni akɛ lɛ afo faa lɛ. 16 Nakai be lɛ mli nɔŋŋ lɛ Benyaminnyo, Gera, ni jɛ Bahurim lɛ binuu Shimei, ye ehe oyai, ni ekɛ Yuda hii lɛ kpeleke shi kɛba Yordan naa koni ekɛ Maŋtsɛ David abakpe. 17 Benyaminhii akpe fata ehe. Ziba, Saul we lɛ tsulɔ lɛ, kɛ ebihii nyɔŋma kɛ enumɔ kɛ etsuji nyɔŋmai enyɔ hu ba. Ni amɛbashɛ Yordan lɛ naa be mli ni Maŋtsɛ David shɛko shi. 18 No hewɔ lɛ, amɛfo faa lɛ kɛtee faa lɛ sɛɛ koni amɛ jie maŋtsɛ lɛ kɛ esɛɛbii lɛ fɛɛ faa, koni amɛkɛsa Maŋtsɛ David hiɛ. Maŋtsɛ David efee kralo kɛbaabote faafoo lɛlɛ lɛ mli pɛ, kɛkɛ ni Shimei, Gera binuu lɛ, ho ekula enaji anaa, David kɛ Shimei he ke lɛ 19 ni ekpa lɛ fai ekɛɛ, “Minuŋtsɔ, ofainɛ, ni ohiɛ akpa efɔŋ ni mifee bo gbi ni oshiɔ Yerusalɛm lɛ nɔ. Kɛ onane ashushua nɔ kwraa koni okakai dɔŋŋ. 20 Ejaakɛ, ofainɛ, mile faŋŋ akɛ mifee esha; ni no hewɔ ni naa, mi ji mɔ tsuutsu ni jɛ kooyi akutsei lɛ amli miba bo kpeemɔ ŋmɛnɛ nɛɛ.” 21 Shi Zeruia bi Abishai here Shimei wiemɔ lɛ nɔ, ni ekɛɛ, “Loomɔ ni Shimei lomɔ mɔ ni Yehowa eto lɛ maŋtsɛ lɛ hewɔ lɛ, esa gbele.” 22 Shi David to he ni ekɛɛ Zeruia bi Abishai kɛ enyɛmi Yoab akɛ, “Nyɛhe sane ko mɛ? Nyɛkawoa minajiaŋ. Ani ŋmɛnɛ ni mitsɔ̃ Israel fɛɛ maŋtsɛ lɛ, ani abaagbe Israelnyo lo?” 23 Kɛkɛ ni David kɛɛ Shimei akɛ, “Agbeŋ bo!” Ni maŋtsɛ lɛ kã Shimei kitã. David na Mefiboshet mɔbɔ 24 Mefiboshet, Saul nabi lɛ hu ba ebakpee maŋtsɛ lɛ. Kɛjɛ be ni maŋtsɛ lɛ shi Yerusalɛm lɛ, Mefiboshet fɔko enaji ahe dã lɛ, eshɛko etsɛŋ lɛ, etadei hu efɔko he dã, kɛjɛ gbi nɔ ni maŋtsɛ lɛ yiŋ etee kɛbashi gbi nɔ ni maŋtsɛ lɛ ku esɛɛ eba shweshweeshwe lɛ. 25 Be ni Mefiboshet bashɛ shi kɛjɛ Yerusalɛm koni ebakpee maŋtsɛ lɛ, Maŋtsɛ David bi lɛ akɛ, “Mefiboshet, mɛɛba ni ofataaa mihe kɛyaaa lɛ?” 26 Mefiboshet jie naa akɛ, “Minuŋtsɔ Maŋtsɛ, ole akɛ akpaketsɛ ji mi. Mikɛɛ mitsulɔ lɛ akɛ ewo teji nɔ nii ehã mi koni mata nɔ ni mikɛ bo aya, shi elaka mi kɛ̃, 27 ni ebafo minaa moŋ efite mi ehã maŋtsɛ. Shi maŋtsɛ tamɔ Nyɔŋmɔ bɔfo, no hewɔ lɛ, miyɛ odɛ̃ŋ, bɔ ni ooofee mi. 28 Kulɛ esa akɛ ogbeɔ mitsɛ we lɛ mli bii fɛɛ, shi ohã mibafata mɛi ni yeɔ nii yɛ okplɔ̃ he lɛ ahe. Mɛɛ ejurɔ mitaoɔ yɛ maŋtsɛ dɛŋ dɔŋŋ?” 29 Shi Maŋtsɛ David to he akɛ, “Kaawie dɔŋŋ! Nɔ ni mikɛɛ ji akɛ Ziba kɛ bo baaja Saul gboshinii lɛ.” 30 Mefiboshet here nɔ akɛ, “Ebaanyɛ fɛɛ tete eŋɔ. Akɛ minuŋtsɔ maŋtsɛ ebashɛ ewe lɛ shweshweeshwe lɛ, no kɛkɛ fa hã mi.” David na Barzilai mɔbɔ 31 Barzilai, Gileadnyo lɛ, jɛ Rogelim eba koni ebakwɛ Maŋtsɛ David yisɛɛ. Ejie Maŋtsɛ lɛ gbɛ kɛyashɛ Yordan Faa lɛ naa koni ewa lɛ ni efo faa lɛ. 32 Barzilai egbɔ naakpa, eye afii nyɔŋmai kpaanyɔ. Niiatsɛ kpanaa ji lɛ, ni be mli ni Maŋtsɛ David yɔɔ Mahanaim lɛ, ebahãa lɛ niyenii. 33 Maŋtsɛ David kɛɛ lɛ akɛ, “Hã wɔtee Yerusalɛm koni mayakwɛ bo yɛ miwe lɛ.” 34 Shi Barzilai to he ehã Maŋtsɛ David akɛ, “Maŋtsɛ, gbii enyiɛ po eshwɛ mi, hewɔ ni mikɛ bo aaatee Yerusalɛm. 35 Afii nyɔŋmai kpaanyɔ miye nɛɛ, ni amrɔ nɛɛ nɔ ko efeee mi akɔnɔ dɔŋŋ. Nii diɛŋtsɛ po ni miyeɔ jio aloo nii ni minuɔ jio, minuuu ŋɔɔmɔ ko he dɔŋŋ; ni kɛji nuu loo yoo miila po, minuuu kwraa. Jatsu moŋ miyatsɔ̃ mahã minuŋtsɔ maŋtsɛ. 36 Miyiŋtoo kɛkɛ ji akɛ miiba mibakwɛ minuŋtsɔ yisɛɛ koni efo Yordan lɛ koni mi kɛ lɛ aya hiɛ fioo kɛkɛ. Mɛɛba ni maŋtsɛ aaato mi najiaŋ? 37 Ofainɛ, hã maku misɛɛ maya koni miyagbo yɛ mi diɛŋtsɛ mimaŋ, ni afu mi yɛ mitsɛ kɛ minyɛ mlishi. Naa, mibinuu Kimham moŋ. Maŋtsɛ aŋɔ lɛ kɛya ni eyasɔmɔ Maŋtsɛ koni Nii afee lɛ ejurɔ bɔ ni Nii sumɔɔ.” 38 Maŋtsɛ David here nɔ, ni ekɛɛ, “Mi kɛ Kimham baaya, ni mafee lɛ ejurɔ ni baasa ohiɛ. Nɔ fɛɛ nɔ ni ooobi mi lɛ mafee mahã bo.” 39 Kɛkɛ ni Maŋtsɛ David shwɔ Barzilai naa, ni ejɔɔ lɛ. Maŋtsɛ David kɛ esɛɛbii lɛ fɛɛ fo Yordan Faa lɛ, kɛkɛ ni Barzilai hu ku esɛɛ kɛtee emaŋ. Yudabii kɛ Israelbii taa naa 40 Maŋtsɛ David kɛ Yuda maŋ muu lɛ fɛɛ kɛ Israelbii fã ni yakpa lɛ gbɛ lɛ yiŋ kɛtee Gilgal. Kimham fata ehe kɛtee. 41 Kɛkɛ ni Israelbii lɛ fɛɛ tee Maŋtsɛ David ŋɔɔ, ni amɛyakɛɛ lɛ akɛ, “Maŋtsɛ, mɛɛba wɔnyɛmimɛi Yudabii lɛ kɛkɛ ni ba amɛbakpee bo, ni amɛ nɔŋŋ kɛkɛ amɛfo maŋtsɛ kɛ ebii kɛ hɔi kɛ esɛɛbii lɛ fɛɛ faa lɛ?” 42 Yudahii lɛ here Israelbii lɛ nɔ, ni amɛkɛɛ, “Ejaakɛ wɔ kɛ maŋtsɛ lɛ jɛ weku kome. Mɛɛba ni enɛ feɔ nyɛ mlifu? Mɛni nyɛle ni maŋtsɛ lɛ ehã wɔ wɔye, aloo ni eke wɔ?” 43 Israelbii lɛ to he amɛhã Yudabii lɛ akɛ, “Gbɛnaa nii ni nyɛyɔɔ yɛ Maŋtsɛ David gbɛfaŋ lɛ, wɔyɛ nakai toi nyɔŋma yɛ egbɛfaŋ. Mɛni hewɔ mɔ ni nyɛbuuu wɔ. Kwɛ jeee wɔ tsuutsu moŋ wɔwo ŋaa akɛ ayaŋɔ wɔmaŋtsɛ lɛ kɛba lɛ?” Shi Yudabii lɛ anaa yawa fe Israelbii lɛ yɛ sane nɛɛ mli. |
Bible in Ga Language © Bible Society of Ghana, 2020.
Bible Society of Ghana