Génesis 26 - Mixteco del suroeste de Tlaxiaco OaxacaKua̱ꞌa̱nꞌ Isaac ñuunꞌ Gerar 1 Jee nkuvi inka ichi ka̱ꞌ ya̱ níyo ta̱ma̱ꞌ ñuꞌun yukuán, jee nsú ta̱ma̱ꞌ níyo ne̱ sáá tékúꞌ ka̱ꞌ Abraham. Saáva kua̱ꞌa̱nꞌ Isaac nu̱u̱nꞌ Abimelec, ya̱ kúvi te̱e tátúníꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ filisteo ñuunꞌ Gerar. 2 Jee yukuán ntu̱ví I̱toꞌoꞌ nu̱u̱nꞌ Isaac jee nkachiꞌ‑i nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: “Koto jiáꞌánꞌ nú ñuunꞌ Egipto. Kino̱o nú kuneeꞌ nú nu̱u̱nꞌ ñuꞌún ya̱ kachiꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nú. 3 Jee kino̱o kuneeꞌ nu̱u̱nꞌ ñuꞌún yaꞌá kuéntáꞌ ɨɨn to̱ꞌo̱ꞌ, jee íyó ni̱ꞌ jín nú, jee sáꞌá ni̱ꞌ ya̱ netuꞌ kúvi nú, chi nu̱u̱nꞌ noꞌó jín nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ kiji ichiyúkúnꞌ nú táji ni̱ꞌ kua̱íyó rá ñuꞌun yaꞌá. Jee suꞌva sáꞌá kutú ni̱ꞌ tu̱ꞌun ya̱ nsa̱ꞌá náaꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ tu̱ꞌun nkaꞌanꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ tátáꞌ nú Abraham. 4 Jee saꞌá ni̱ꞌ ya̱ nukueꞌeꞌ víꞌí rá tataꞌ ichiyúkúnꞌ váji nu̱u̱nꞌ nú kuéntáꞌ kue̱ꞌe̱ꞌ rá tiu̱u̱nꞌ íyó súkún, jee ku̱ꞌva ni̱ꞌ kua̱íyó rá ñuꞌun yaꞌá nu̱u̱nꞌ ráa. Jee kuatíñú ni̱ꞌ rá ichiyúkúnꞌ nú sáva kiji ya̱ netuꞌ kuvi ñɨvɨ ntáká rá nación íyó ñɨ̱vɨ́ yaꞌá. 5 Chi nka̱níjiá Abraham tu̱ꞌun nkachiꞌ ni̱ꞌ jee nsi̱kúnkuvi re̱ꞌ rá nte̱tuvi ni̱ꞌ re̱ꞌ, jín rá tu̱ꞌun nta̱túníꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, jín rá tu̱ꞌun nsa̱ꞌá náaꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, jín rá tu̱ꞌun nxi̱néꞌénꞌ ni̱ꞌ”, nkachiꞌ Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ Isaac. 6 Saájee nkino̱o Isaac nneeꞌ re̱ꞌ ñuunꞌ Gerar, 7 Jee rá te̱e ñuunꞌ yukuán ni̱ka̱tu̱ꞌún ráa jie̱ꞌe̱ꞌ ñasɨ́ꞌɨ́ re̱ꞌ jee nkachiꞌ re̱ꞌ ya̱ “ku̱ꞌva ni̱ꞌ ví ña”, chi nyu̱ꞌví re̱ꞌ kachiꞌ re̱ꞌ ya̱ “ñasɨ́ꞌɨ́ ni̱ꞌ ví ña” chi nkaꞌvi iniꞌ re̱ꞌ “kaꞌniꞌ rá te̱e ñuunꞌ yaꞌá nuꞌuꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ Rebeca”, chi máá viiꞌ nasɨ́kuitɨꞌ íyó ña. 8 Jee sáá njia̱ꞌa kue̱ꞌe̱ꞌ tiempúꞌ ya̱ nkino̱o Isaac nneeꞌ re̱ꞌ yukuán, jee ɨɨn ki̱vɨ̱ꞌ Abimelec, ya̱ kuvi te̱e tátúníꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ filisteo ñuunꞌ yukuán, jee íñɨ́ re̱ꞌ iniꞌ veꞌi re̱ꞌ néꞌyá re̱ꞌ ventana re̱ꞌ, jee niniꞌ re̱ꞌ ya̱ Isaac ya̱ va̱ne̱ꞌ kɨ́naꞌá ñúnkúún‑u ñasɨ́ꞌɨ́‑ɨ Rebeca. 9 Saájee nta̱jí Abimelec ya̱ kana ráa Isaac jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u: ―Na̱a̱ꞌ nijia ya̱ ñasɨ́ꞌɨ́ nú kúvi ña, saájee, ¿na̱ jie̱ꞌe̱ꞌ chi nkachiꞌ nú ya̱ “ku̱ꞌva ni̱ꞌ kúvi ña?” ―nkachiꞌ Abimelec nu̱u̱nꞌ Isaac. Jee nna̱xiníkó Isaac jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u: ―Nkaꞌvi iniꞌ ni̱ꞌ ya̱ kuviꞌ ni̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ ña ―nkachiꞌ Isaac. 10 Soo nkachiꞌ Abimelec: ―¿Na̱ kuvi chi nsa̱ꞌá nú yaꞌá jín ránuꞌuꞌ rúja?, chi yakuꞌ ka̱ꞌ jee ɨɨn rá te̱e ñuunꞌ yaꞌá kikava kusuꞌ jín ñasɨ́ꞌɨ́ nú nékúvi, jee noꞌó xikíninkava nú ránuꞌuꞌ nu̱u̱nꞌ kua̱chi nékúvi. 11 Saájee Abimelec nta̱túníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ntáká rá ñɨvɨ ñuunꞌ re̱ꞌ, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: ―Ɨɨn ñɨvɨ ya̱ ixtáña̱ꞌán te̱e yaꞌá áxí ñasɨ́ꞌɨ́ re̱ꞌ, jee máá naáꞌ nijia kaꞌniꞌ‑ó maa ―nkachiꞌ Abimelec. 12 Jee nsa̱ꞌá Isaac tataꞌ sáꞌá nu̱u̱nꞌ ñuꞌun yukuán, jee kui̱ya̱ꞌ yukuán nna̱keꞌen re̱ꞌ ɨɨn sientúꞌ ichi ka̱ꞌ nu̱u̱nꞌ tátáꞌ nsa̱ꞌá re̱ꞌ, chi I̱toꞌoꞌ nsa̱ꞌá ya̱ netuꞌ kúvi re̱ꞌ. 13 Jee nku̱kúká víꞌí re̱ꞌ jee nkenta ni̱yo víꞌí nantíñú nku̱mí re̱ꞌ ne̱ nku̱kúká nasɨ́kuitɨꞌ re̱ꞌ. 14 Jee ni̱yo kue̱ꞌe̱ꞌ nasɨ́kuitɨꞌ rá sa̱na̱ꞌ líꞌí re̱ꞌ, jín rá xi̱ni̱kɨ̱ꞌ re̱ꞌ, jín rá musúꞌ jiátíñú saɨn re̱ꞌ. Jee rá ñɨvɨ ñuunꞌ filisteo vá ñúꞌún u̱ꞌvi̱ꞌ iniꞌ ráa nne̱ꞌyá ráa re̱ꞌ. 15 Jee ne̱ sáá ntekuꞌ ka̱ꞌ tááꞌ re̱ꞌ Abraham, jee rá musúꞌ Abraham ñe̱te̱ꞌ ráa rá sókó nute, jee ñɨvɨ ñuunꞌ filisteo vá nna̱chuchítú ráa ñuꞌun iniꞌ rá sókó. 16 Jee nkachiꞌ Abimelec nu̱u̱nꞌ Isaac: ―Kuiyo kuáꞌán nu̱u̱nꞌ ráníꞌ chi tiɨ́kɨ́ víꞌí nú ka̱ꞌ nsú káꞌ ránuꞌuꞌ ―nkachiꞌ Abimelec. 17 Saájee nkene Isaac ñuunꞌ yukuán jee kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ, jee nkenta re̱ꞌ ñuꞌun nuꞌveꞌ Gerar ya̱ káa‑a nteñu jie̱ꞌe̱ꞌ rá yuku, jee yukuán nkino̱o re̱ꞌ kuneeꞌ re̱ꞌ. 18 Jee nta̱jí re̱ꞌ nna̱kete tuku ráa rá sókó nute ya̱ ñe̱te̱ꞌ tátáꞌ re̱ꞌ Abraham ne̱ sáá ntekuꞌ‑u, ya̱ ñasɨꞌ rá ñɨvɨ filisteo nchu̱chítú ráa maa sáá njia̱ꞌa tiempúꞌ ya̱ níꞌiꞌ Abraham, jee nna̱sikúnání i̱i̱ꞌ tuku Isaac súví rá sókó vá sánikua̱ꞌ nsi̱kúnání tááꞌ re̱ꞌ súví ráa. 19 Jee rá musúꞌ ya̱ jiátíñú saɨn Isaac jee ñe̱te̱ꞌ ráa nu̱u̱nꞌ ñuꞌun káá nteñu jie̱ꞌe̱ꞌ rá yuku yukuán jee nna̱niꞌinꞌ ráa sókó nu̱u̱nꞌ kéne jínu nute. 20 Soo rá te̱e ñuunꞌ Gerar ya̱ náka rá sa̱na̱ꞌ nka̱ntátúꞌun ráa jín rá te̱e náka rá sa̱na̱ꞌ Isaac jee nkachiꞌ ráa: “Nute ráníꞌ ví‑i”. Saáva nsi̱kúnání Isaac súví sókó vá “Sókó Ti̱xi̱nꞌ” chi nka̱ntáꞌán túꞌun ráa jín re̱ꞌ. 21 Jee ñe̱te̱ꞌ rá musúꞌ Isaac inka ka̱ꞌ sókó, jee suni nka̱ntátúꞌun ráa jie̱ꞌe̱ꞌ sókó vá, jee nsi̱kúnání Isaac súví‑i “túfíꞌ ta̱ꞌán”. 22 Jee nkuiyo Isaac yukuán kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ jee ñe̱te̱ꞌ rá musúꞌ re̱ꞌ inka sókó nute. Jee ntu̱ví nka̱ntáꞌán ráa ka̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ sókó vá, jee nsi̱kúnání re̱ꞌ súví‑i “Íyó Núne Níkáꞌ”, jee nkachiꞌ Isaac “Vitan jee ntaji I̱toꞌoꞌ nu̱u̱nꞌ ránꞌ nu̱u̱nꞌ íyó núne níkáꞌ jee nukueꞌeꞌ‑ó nu̱u̱nꞌ ñuꞌun yaꞌá.” 23 Jee nkene re̱ꞌ yukuán jee kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ naní Beerseba. 24 Jee yakuááꞌ ki̱vɨ̱ꞌ yukuán jee ntu̱ví I̱toꞌoꞌ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ jee nkachiꞌ‑i nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: “Maáníꞌ kúvi Ndiosíꞌ néñu̱ꞌun tátáꞌ nú Abraham. Koto yúꞌví nú chi nuꞌuꞌ íyó jín nú, jee saꞌá ni̱ꞌ ya̱ netuꞌ kuvi nú jee saꞌá ni̱ꞌ ya̱ kukueꞌeꞌ rá kiji kuvi ichiyúkúnꞌ nú jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ nchi̱sóyuꞌú ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ musúꞌ ni̱ꞌ Abraham.” 25 Saájee nsamaꞌ re̱ꞌ yu̱u̱ꞌ yukuán sáva kaꞌniꞌ re̱ꞌ sa̱na̱ꞌ so̱ko̱ꞌ re̱ꞌ teñuꞌunꞌ re̱ꞌ so̱ko̱ꞌ re̱ꞌ rátíꞌ nu̱u̱nꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó, jee nneñu̱ꞌun re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó. Jee ntee re̱ꞌ veꞌi sayo saꞌma re̱ꞌ kuneeꞌ re̱ꞌ yukuán, jee ñe̱te̱ꞌ rá musúꞌ re̱ꞌ ɨɨn sókó nute. Nsa̱ꞌá Isaac jín Abimelec ɨɨn tratúꞌ 26 Jee Abimelec nkene re̱ꞌ ne̱ ñuunꞌ Gerar nkiji re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Isaac. Jee nkiji re̱ꞌ jín ɨɨn te̱e ma̱ni̱ꞌ ta̱ꞌán jín re̱ꞌ Ahuzat, jín Ficol ya̱ kúvi capitán tátúníꞌ nu̱u̱nꞌ rá soldado re̱ꞌ. 27 Jee nkachiꞌ Isaac nu̱u̱nꞌ ráa: ―¿Na̱ kuvi chi va̱ji rán nu̱u̱nꞌ nuꞌuꞌ?, chi táꞌvi iniꞌ rán néꞌyá rán nuꞌuꞌ, jee ntavaꞌ rán nuꞌuꞌ nteñu rán ―nkachiꞌ Isaac nu̱u̱nꞌ ráa. 28 Jee nna̱xiníkó ráa: ―Jíníꞌ kájí ránꞌ ya̱ I̱toꞌoꞌ íyó jín nú, jee nkaꞌvi iniꞌ ránꞌ ya̱ saꞌá náaꞌ‑ó nu̱u̱nꞌ tu̱ꞌun káꞌánꞌ‑ó jín ɨɨn inka‑ó, ránuꞌuꞌ jín noꞌó, jee saꞌá ránꞌ ɨɨn tratúꞌ jín noꞌó, ya̱ káchíꞌ‑ó 29 ya̱ nsáꞌ saꞌá nú ni ɨɨn ya̱ niváꞌa jín ránꞌ, sánikua̱ꞌ ni ntu̱ví nxtáña̱ꞌán ránꞌ noꞌó, jee sánikua̱ꞌ kua̱chi ya̱ váꞌa nsa̱ꞌá ránꞌ jín nú, jee nna̱chuichí va̱ꞌa ñúnkúún ránꞌ noꞌó. Jee vitan netuꞌ kúvi nú sáꞌá I̱toꞌoꞌ ―nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ Isaac. 30 Saájee Isaac nsa̱ꞌá ɨɨn viko káꞌnú nyajiꞌ ráa niꞌi ráa. 31 Jee ya̱neꞌenꞌ ki̱vɨ̱ꞌ steñu̱ꞌún, nnako̱o ráa jee nsa̱ꞌá náaꞌ ɨɨn inka ráa nu̱u̱nꞌ tu̱ꞌun nkaꞌanꞌ ráa. Jee nna̱chuichí va̱ꞌa ñúnkúún Isaac ráa kua̱ꞌa̱nꞌ ráa. 32 Jee máá ki̱vɨ̱ꞌ yukuán jee nkikachiꞌ rá musúꞌ Isaac nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ sókó nu̱u̱nꞌ jiéte ráa, jee nkachiꞌ ráa ya̱ nna̱niꞌinꞌ ráa nute iniꞌ sókó vá. 33 Jee nsi̱kúnání Isaac súví sókó nute vá “U̱xa̱ꞌ”. Saáva naní i̱i̱ꞌ súví ñuunꞌ yukuán Beerseba ne̱ vitan. 34 Jee sáá íñɨ́ Esaú u̱vi̱xiko (40) kui̱ya̱ꞌ, jee nta̱na̱ꞌá‑a jín Judit, ya̱ kúvi se̱ꞌya sɨ́ꞌɨ́ Beeri ya̱ kúvi te̱e hitita. Jee suni nta̱na̱ꞌá‑a jín Basemat, ya̱ kúvi se̱ꞌya sɨ́ꞌɨ́ Elón ya̱ kúvi te̱e hitita. 35 Jee nkenta túfíꞌ iniꞌ Isaac jín Rebeca jie̱ꞌe̱ꞌ rá ñaꞌan vá. |
© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.
Wycliffe Bible Translators, Inc.