Izikiɛ 21 - BibleYâwɛɛ ŋɔmɛni ŋátee ƃoa-sɔkpɔi 1 Yâwɛɛ è lono ḿbɔ ǹyɛɛi, 2 “Nuu-kpune ǹóŋ, íŋɛi tinaŋ Zerusâlɛŋ pere í lóno é pîlaŋ m̀a. Lono é pîlaŋ ƃɛi ŋai da ɣâla fɛli naai mâ. Lóno ŋɔ́nɔ é pîlaŋ Eezuɛ ƃelai dîa. 3 M̀o Eezuɛ ƃelai dîa yɛ̂ɛi, Yâwɛɛ ǹyɛɛi ká káa a ŋ́gbɔra-ƃela. M̀ɛni ma ŋa pâi ŋa ƃóa-sɔ̂kpɔi kulâi daâi, ŋá deniŋ-ƃo ƃelai da wãna-lɔ̂ɔ ƃelai kélee paa la kásama. 4 Kpɛ́ni fêi ŋa pâi deniŋ-ƃo ƃelai da wãna-lɔ̂ɔ ƃelai kélee paâi ká samai, ŋa pâi ŋá ƃoai kulâi daai ŋá ǹûai kélee páa la è siɣe yá-ŋua pere é too séɣai pere. 5 À kɛ̀ tí, núu kélee a pâi gɔlɔni a gɛɛ ńyãa ƃa Yâwɛɛ nyii ŋɔ ƃoâi kula daai, ǹyaŋ ḿve pâi ŋɔ́nɔ ǹɔii pôlu daai. 6 “Nuu kpune ǹóŋ, ye nyíɛ yɛ̂ɛ sɛŋ ƃé ílii a kɛ a doɔɔ pôlu. Ye nyiɛ yɛ̂ɛ sɛŋ ƃé malôŋ a kɛ tooi yá ǹûai kélee díkɛ í kaa. 7 Ǹyaŋ a kɛ̀ da í marê kɛ dîɛi, ‘Lé mɛni ƃé ya nyiɛ̂i lai,’ mò dîa yɛ̂ɛi, ‘Ŋa nyiɛ̂i duŋ ŋá m̀ɛnii maa mɛ̂ni ma. A kɛ̀ kà m̀ɛni, núu kélee líi a pâi karâi goi. Díyee é sáa dîa. Díkili-tɔɔ mai kélee su a pâi karâi. Díkpeleŋ a pâi kɛ̂i a vii-kpɛ̂ɛ yɛ̂ɛ yá. Ǹyaŋ a pâi pâi a tɔ̃yâ.’ ” Ŋ̀wála-wâla kélee Yâwɛɛi ƃé mò ti. 8 Yâwɛɛ è ńdôli ŋɔ́nɔ ǹyɛɛi, 9 “Núu kpune ǹóŋ, ɣâla-woo ƃó ǹûai dîa. M̀ó dîa m̀ɛnii ńyãai a Ǹuu-namui ŋa môi: Ŋáƃoa-sɔkpɔi ŋá liɛɛi m̀aa waa. 10 Ŋ̀a liɛɛ̂i núu paa mɛni ma, ŋ̀waa gɛ kɛ́ mãla-mãla yɛ̂ɛ ŋ̀ele-gbâna. Nûu da fé naa é lii-nɛɛ kula, kpɛ́ni fêi ŋánûai dífe díyee see ni ŋá lia-wooi da ŋá mɛni kula maa kɛɛi mu dí díyee sèe sɛŋ nyii gáa a wurii mu. 11 Ŋá ƃoai maa-waai, a gɛɛ ŋá tii kɛ́ la. Ŋá ŋá-li kpɔ́ ŋá maa waa, a gɛɛ ŋá dɛɛ ǹuu paa ǹúui pɔ́. 12 Núu kpune ǹóŋ, ye wɔ́lɔ a ɣele perei. Kpɛ́ni fei mòa-sɔkpɔi ŋí káa ŋánûai mɛ̂ni ma. Gáa Eezuɛ-ŋai láa-tuɛ ƃelai mɛ̂ni ma. Gáa pâi dí paai. É pɛlɛ ŋá ǹûai kélee dîa. Íkeŋe-la lokwa a maloŋ-too maa pere. 13 Ŋ́gaa sukɔ̂ɔŋ tɛɛi ŋánûai pɔ, ǹyaŋ a kɛ̀ da wàla tínaŋ, M̀ɛni ŋai ŋí kélee a pâi kɛ̂i a dîa. 14 “M̀ɛni ma, núu kpune ǹóŋ, ye ɣâla-woo ƃó ǹûai dîa. Íyee-ŋa lokwa í ǹɛɛ naa mòa-sɔkpɔi é pá gîe mɛi feerɛ, saaƃa. Môai ŋí a paî nyii pâi ǹûai maa yaôi a ŋánaa. Gáa a ƃóa-sɔ̂kpɔ nyii pâi núu támaa paai. 15 A pâi gɛi dí yao dí támaa ɣele dítoo dí siɣaŋ lá ƃelei. Ŋáƃoa-sɔkpɔ tɛ̂ɛi gɛ fólo. Gɛ pere kɛ̂ɛi yɛ̂ɛ ŋ̀ele-gbâna ŋɔmãla-mãla, m̀aa waa núu paa mɛ̂ni ma. 16 Ƃoa-sɔ̂kpɔ, núu páa ƃéla kélee ma, ya pâi tinani naai. 17 Ŋa pâi ńyee-ŋa lôkwai, ŋá ŋálii-ŋwãnai ŋa-see kɛ ńyãa Yâwɛɛ ƃé mò tí.” Babelɔŋ kaloŋ ŋɔƃóa-sɔkpɔi 18 Yâwɛɛ è ŋɔ́nɔ lòno ḿbɔ ǹyɛɛi, 19 “Núu kpune ǹóŋ, ye pere feerɛ kpɛtɛ nyii Babelɔŋ kaloŋ a pâi tɛɛ̂i la gɛ́ pà a ŋɔƃóa-sɔkpɔi. Bere feerɛi ŋí da pâi kulâi nɔ́ ǹɔii tɔ̂nɔi su pere. Ye ŋɛi-kɛ-maa maa sɛŋ tɔɔ bere-tã̂ɣaŋ-la. 20 Ye pere kpɛtɛ a gɛɛ gâloŋ é tɛ́ɛ la gɛ̀ lí a ŋɔƃóa-sɔkpɔ-ŋai Amɔŋ-ŋai dítaa-lêei su Laba. Ye pere kpɛtɛ nyii-ŋai pâi liî Zuda da Zerusâlɛŋ taa-lee maa kónaŋɔɔ-ŋai sui. 21 Kpɛ́ni fêi Babelɔŋ kaloŋ káa tɔɔ̂i bere-taɣãŋ la ƃɛi bere feerɛi è pìlaŋ náa gîe mai, gɛ berei nyii kɔri a pɔri lɛɛ̂i m̀ai. È ŋɔ sɔlai tôo a gɛɛ é berei kɔlɔŋ a pɔri lɛ̂ɛi mai. È zala-suai líî maa kpɛ̂ɛ a gɛɛ é berei kɔlɔŋ a pɔri lɛ̂ɛi m̀ai. 22 Nya ƃe zɔlai è nɛɛ-ǹaa mii yée mɛi pere, nyii ǹɛ a gɛɛ é li é kɔ́ pɛlɛ Zerusâlɛŋ ma. È tinaŋ Zerusâlɛŋ ma é wuru-kpono kɛ́tɛ siɣe é zɔ̀ɔ̂ŋ ziaŋ láƃelei a gɛɛ é gbôŋ wólo é lɔ́ naa. È laɣi kpɔ́ a zukɛtɛ gɛ mò a gɛɛ a pâi daai sonii. A pâi pɔrɔ tɔ̂ɔi gîe mɛi é lɛɛ la zu é tɛ́ ziaŋ mɛi. A pâi yeŋkeŋ tɔ̂ɔi daai soŋ mɛ̂ni ma. 23 Kɛ́lɛ, tãi a pâi kɛi ǹoloi ŋí tooi lai, da pâi gaai yɛ̂ɛ sɛŋ ƃé gáa lɛ́ɛ tɛli-kpɛi. Dí dífoo a gɛɛ da pâi kɛ̂i Babelɔŋ mu. Kɛ́lɛ, a pâi dísɔ̂ŋ kili tôoi dí ŋa a gɛɛ é dísoŋ. 24 M̀ɛni ma Ŋ̀wála-wâla kélee Yâwɛɛi ŋa mòi a gɛɛ tãi nɔ ya gɛ í sɔnyɔ̂ŋ kili a lɛɛ ŋai, kpɛ́ni fêi ya ítɔ̂ŋ karaai-ŋai mɛi siɣei a gɛɛ ǹûai kélee dí í tua-pere nyɔ̂ŋ kaai, kpɛ́ni fêi í sɔnyɔ̂ŋ kili a lɛɛ í ŋai, ŋa pâi ísonii a íyee ŋa ítɛɛ luɛ-laa su í kpɔara ƃelai pɔ. 25 “Kaai a Eezuɛ mɛi-ƃela wãna-lɔɔi, ká mɔ̃lɛ-laai gbɛɛ-ŋai ŋɔ tãi a seri. 26 Ńyãai a Ŋ̀wála-wâla kélee Yawɛɛi ńyãa ƃe mò. Ka kákaloŋ-ƃɔrɔi kula káŋûa. M̀ɛni-ŋai dífe ŋɔ́nɔ pâi lɛɛ̂i díkɛ-pere ma. Ka golo-ƃelai maa tɛ́. Kánuu láa-tuɛ ƃelai maa-yéŋ. 27 Ŋa pâi kátaa-leei lɛɛ̂i a gbolôŋ. Kɛ́lɛ ḿve pâi gɛi fɛ̂ɛ ŋa núu tɛɛ nyii pâi daa-leei ŋɔ m̀ɛnii ŋa-teei. Nya ƃe ŋa pâi dɛɛi bɔ.” Worɛ̂-wooi nyii gáa Amɔŋ-ŋai mɛ̂ni mai 28 Ŋ̀wála-wâla kélee Yâwɛɛi è mò ǹyɛɛi, “Núu kpune ǹóŋ, ye ɣâla-woo ƃó é pîlaŋ Amɔŋ-ŋai dîa da berei da pâi ƃâa kulâi la Eezuɛ ƃelai diai. M̀ó dîa a gɛɛ, ‘Ƃóa-sɔ̂kpɔ ŋá tɛ̂ɛi a gɛɛ é ká su kara. Ŋá-liɣɛɛ̂i a gɛɛ é núu paa. Gɛ́ kɛ́ mãla-mãla yɛ̂ɛ ŋ̀ele-gbana ŋɔmãla-mãla. 29 Zĩai da gaai gáa a lɛ́ɛ. Da pâi lɛ́ɛ worɛ-woo ŋa ƃoi kâa. Díkaa a ŋwãna-lɔɔ da mɛni-nyɔmɔɔ kɛ́ ƃela, nyii-ŋai díkɛ-ŋ̀éniɛi a seri gbɛɛ-ŋai. Dímɛni ŋá-teɛ̂ɛi gbɛɛ-ŋai ŋɔtãi a seri. 30 “ ‘Ka káƃoa-sɔ̂kpɔ-ŋai lɔ́ daai. Ŋa pâi kámɛnii ŋá-têei ƃɛ́i dí wɔ́lɔ kákpɛtɛ naai, ǹɔii su ƃɛ́i díwɔlɔ ká maa-sɔlɔ ƃó naai. 31 Ŋa pâi ńii ŋwânai kâa. Ŋa pâi ńii ŋwânai kâa nyii pâi kɛ̂i yɛɛ ŋɔŋ-sôŋ. À kɛ̀ tí, ŋa pâi ká tɛɛ̂i ŋwana-lɔ̂ɔ-ƃela pɔ́ nyii-ŋai dítii ƃa núu su karáa. 32 Ŋɔŋ a pâi ká kérenîi. Ka pâi saâi ká kpɔ́ɔi lɔii su. Kákili fé pâi lɛɛ̂i núu da ŋá.’ ” Ńyãai a Yâwɛɛi ńyãa ƃé mò tí. |
© 2012 Bible Society in Liberia
Bible Society in Liberia