Izikiɛ 41 - Ŋ̀âla Kɔlɔ Maa Waai1 Naa kɛ́ɛ tíi, kwa ǹalôŋ kú nâa lɔ̀ Ŋ̀âla-pɛrɛ Kɛ́tɛi mu. È nâa gbôŋ láƃelei kɔ̂ɔŋ. Ŋɔkôyaa è kɛ̀ a kɔ́ɔ ƃɔ́rɔni puu. 2 Ŋɔŋa kɛ̂tɛ kɛ́ ƃò a kɔ́ɔ ƃɔ́rɔni puu kao-lɔ́ɔlu mɛi-saaƃa. Bɛlɛ-kaŋ feerɛi kɛ̀ gɔlɛi dɔnɔ ŋɔkpi-kpitiliɛɛ è kɛ̀ a kɔ́ɔ ƃɔ́rɔni lɔ́ɔlu-mɛi-saaƃa. È Ŋ̀âla-pɛrɛi mu ƃɛ́i da kɛ̂ ma Gwaa Maa Waai kɔ̀ɔŋ. Ŋɔkôyaa è kɛ̀ a kɔ́ɔ ƃɔ́rɔni buu-lɔ́ɔlu mɛi da kao-lɔ́ɔlu mɛi saaƃa, ŋɔmu kɛ̂tɛ kɛ́ ƃò a kɔ́ɔ ƃɔ́rɔni buu-saaƃa kao-náaŋ. 3 Ǹaa pôlu ma, è lɔ̀ loŋpoi su pere ŋɔi su è gbôŋ láƃelei kɔ̂ɔŋ. Ŋɔmu sîɣe è kɛ̀ a kɔ́ɔ ƃɔ́rɔni saaƃa. Ŋɔŋa kɛtɛ è kɛ̀ a kɔ́ɔ ƃɔ́rɔni puu. Bɛrɛ-kaŋ nyii kɛ̀ m̀éla feerɛ mai díkpi-kpitiliɛɛ è kɛ̀ a kɔ́ɔ ƃɔ́rɔni puu-kao feerɛ. 4 È Ŋ̀âla-pɛrɛi mu ƃɛ́i da kɛ̂ ma Gwaa Maa Waai Ŋɔkwaa Maa Waai naa kɔ̀ɔŋ gɛ́ ƃò a kɔ́ɔ ƃɔ́rɔni buu-saaƃa kao-náaŋ m̀éla kélee ma. Loŋpoi ŋí è kɛ̀ gwaai mâ da kɛ̂ ma Gwaa Maa Waai pôlu-pere. È mò m̀â, “Gwaai ŋí m̀â ƃa Gwaa-Maa Waai Ŋɔkwaa Maa Waai.” Loŋpo-ŋai kɛ̂ a ganaŋɔɔ Ŋ̀âla-pɛrɛ kɛ́tɛi kaŋ mai 5 Nya ƃe è Ŋ̀âla-pɛrɛ Kɛ́tɛi kaŋ kɔ̂ɔŋ. Ŋɔkpi-kpitili è kɛ̀ a kɔ́ɔ ƃɔ́rɔni puu. Loŋpo-ŋa díkɛ a dítinaŋɔɔ Ŋ̀âla-pɛrɛi gaŋ ma bɛ́rɛi mu pere. Loŋpo-ŋai ŋí dɔnɔ ŋɔkɛ́tɛ è kɛ̀ a kɔ́ɔ ƃɔ́rɔni lɔ́ɔlu-mɛi feerɛ. 6 Loŋpo-ŋai ŋí díkɛ díkîe mɛi saaƃa. Loŋpoi kɛ̀ naai gélee bu gîe ma è kɛ̀ a loŋpo buu-lɔ́ɔlu mɛi náaŋ. Buu saaƃa è kɛ mu-pere, buu saaƃa kɛ́ ƃo ǹaa samai, buu saaƃai gbeli kɛ́ ƃò m̀ɛi-pere. Loŋpo-ŋai ŋí dífe kɛ̀ ni a díkanaŋɔɔ Ŋ̀âla-pɛrɛi kaŋ ma. Loŋpo-ŋai ŋí buu saaƃai kɛ̀ gélee mɛi-pere díkɛ̀ a mu kɛ́tɛ dí tɛ́ɛ zâmai ŋɔ-ŋai dîa. Zâmai ŋɔ-ŋai diaŋ dí mu kɛ́tɛ dí tɛ́ɛ mu-pere ŋɔ-ŋai dîa Loŋpo-ŋai ŋí kélee dí kɛ̀ a díkanaŋɔɔ Ŋ̀âla-pɛrɛi kaŋ ma. 7 Nyíŋi è gɛ̀ loŋpo-ŋai mu kɛ́tɛɛ é tɛ́ɛ gîe ni dîa é síɣe mu-pere é tɛ́ m̀ɛi-pere. Núu tɛ́-sɛŋ è kɛ̀ naa Ŋ̀âla-pɛrɛi kaŋ ma banaŋ mâ pere. M̀ɛni ma, núu a kâa tɛ̀ɛ loŋpoi samai ŋ̀ɔ́i su é lɛ́ɛ tɛ̂i m̀ɛi-pere ŋ̀ɔ́i su. 8 Ŋá gàa a gɛɛ Ŋ̀âla-pɛrɛ Kɛ́tɛi kɔ́ɔ mu è kɛ̀ a dɛɛ ɣelêi da loŋpo-ŋai kɛ̀ gɔ̀lɛ mai dímɛi kôyaa kɛ́ ƃò a kɔ́ɔ ƃɔ́rɔni puu. 9-10 Bɛ́rɛ kaŋ nyii kɛ̀ loŋpo-ŋai ŋí mai díkpi-kpitili è kɛ̀ a kɔ́ɔ ƃɔ́rɔni lɔ́ɔlu-mɛi saaƃa. Sɛŋ da fé kɛ́ ní bɛ́rɛi ŋi da ziɣãŋ su-pere ŋɔi díloai. È nàa kɔ̀ɔŋ ŋɔŋa kɛ̂tɛ kɛ́ ƃò a kɔ́ɔ ƃɔ́rɔni buu saaƃa káo náaŋ. 11 Loŋpo-ŋai kɛ̀ bɛ́rɛi kɔlɛ mai láƃelei è kɛ̀ a gúlaa ziɣãŋ ma-pere. Gbôŋ dɔnɔ lá è kɛ̀ a gúlaa yá-ŋua-pere, gbéli lá kuláa séɣai-pere. Gwaai ŋí ma loai, pere è kɛ̀ naa nyii ŋɔŋa kɛ̂tɛ è kɛ̀ a kɔ́ɔ ƃɔ́rɔni lɔ́ɔlu mɛi saaƃa dínaŋɔɔ bɛ́rɛi ma. Bɛ́rɛi nyii kɛ̀ vóloi liî perei 12 Bɛ́rɛi nyii kɛ̀ a gúlaa Ŋ̀âla-pɛrɛi m̀a pere nyii kɛ̀ vóloi liî-perei, ŋɔkôyaa è kɛ̀ a kɔ́ɔ ƃɔ́rɔni ŋuŋ tɔ̂nɔ pôlu lɔ́ɔlu (150), ŋɔmu-kɛ̂tɛ kɛ́ ƃó a kɔ́ɔ ƃɔ́rɔni ŋuŋ tɔ̂nɔ pôlu puu káo lɔ́ɔlu mɛi-da (116). Bɛ́rɛi ŋí kaŋ ŋɔkpi-kpitili è kɛ̀ a kɔ́ɔ ƃɔ́rɔni lɔ́ɔlu-mɛi saaƃa é tínaŋ ma. Ŋ̀âla-pɛrɛ Kɛ́tɛi ŋɔkɔ̂ɔŋ mai kélee bu gîe ma 13 Nya ƃe ǹalôŋ è Ŋ̀âla-pɛrɛ kɔ̂ɔŋ banaŋ ma pere. Ŋɔkôya è kɛ̀ a kɔ́ɔ ƃɔ́rɔni ŋuŋ tɔ̂nɔ pôlu buu lɔ́ɔlu mɛi-da káo lɔ́ɔlu mɛi saaƃa (168). È ŋɔ́nɔ Ŋ̀âla-pɛrɛ Kɛ́tɛi pôlu pere kɔ̀ɔŋ é síɣe naa é tóo bɛ́rɛi kɛ̀ vóloi lîi-pere pɛrɛi pôlu gɛ́ ƃò a kɔ́ɔ ƃɔ́rɔni ŋuŋ tɔ̂nɔ pôlu buu lɔ́ɔlu mɛi-da káo lɔ́ɔlu mɛi saaƃa (168). 14 È Ŋ̀âla-pɛrɛi ŋɛ́i túɛ-pere kɔ̀ɔŋ é síɣe yá-ŋua pere é lí séɣai-pere gɛ́ ƃò a kɔ́ɔ ƃɔ́rɔni buu lɔ́ɔlu mɛi-da káo lɔ́ɔlu mɛi saaƃa (168). 15 Ǹalôŋ è bɛ́rɛi nyii kɛ̀ vóloi liî perei kɔ̂ɔŋ da gɔlɛ ma loŋpo-ŋai. Ǹaa kélee è kɛ̀ a kɔ́ɔ ƃɔ́rɔni ŋuŋ tɔ̂nɔ pôlu buu lɔ́ɔlu mɛi-da káo lɔ́ɔlu mɛi saaƃa (168). Ŋ̀âla-pɛrɛi láƃelei loŋpoi, Gwaa Maa Waai, da Gwaa Maa Waai Ŋɔkwaa Maa Waai, È Ŋ̀âla-pɛrɛi Kɛ́tɛi mú-sãai maa kpɛ̂ɛ tɛi-tɛi. 16 gélee è kɛ̀ a gbɛtɛɛ a wuru-ƃela-ŋa é siɣe ǹɔii ma é tɛ́ wênai la. 17 Ŋ̀âla-pɛrɛi mú-pere gwaa kélee mâ é siɣe ǹɔii ma é tɛ́ gbôŋ mɛi è kɛ̀ a bɔ̃yɛɛ a ɣâla-taa-kôoŋ sãa da tóu-pɔkɔɔŋ. 18 Tóu-wuru tɔnɔ pɔkɔɔŋ è kɛ̀ ŋ̀âla-taa kôoŋ sãai veerɛ pɔkɔɔŋ loai. Ŋ̀âla-taa kôoŋ sɛŋ dɔnɔ ŋɛ́i è kɛ̀ kwaa feerɛ ma. 19 Ŋ̀ɛ́i dɔnɔ è kɛ̀ kɛ́ yɛ̂ɛ núu dinaŋɔɔ dóui dɔnɔ ma, gbeli kɛ́ ƃo yɛ̂ɛ yala-sulu-loŋ dínaŋɔɔ dóui dɔnɔ ma m̀elâi gbeli ma pere. Bɔkɔɔŋ-ŋai ŋí díkɛ̀ a dítinaŋɔɔ Ŋ̀âla-pɛrɛi mu gwaa kélee ma bîlaŋɔɔ gîe ma. 20 Ŋ̀âla-taa kôoŋ sɛŋ da dóui dí pɔkɔɔŋ è kɛ̀ a gbɛtɛɛ dinaŋɔɔ bɛrɛ kaŋ ḿâ bɛrɛ mu pere, é siɣe ǹɔii ma é tɛ́ gbóŋ mɛi. 21 Gbôŋ soŋ wurui kɛ̀ Gwaa Maa-Waai láƃelei m̀éla feerɛ è kɛ̀ a bɔriɛɛ a gîe. Sɛŋ da è kɛ̀ Gwaa Maa Waai Ŋɔkwaa Maa Waai mâ ŋɛ́i-tuɛ gɛ́ ƃò yɛ̂ɛ, Ŋ̀uru ɣala-teƃelei 22 ɣâla-teƃele nyii dí gbɛtɛ a wúruii. Ŋɔmu-sîɣe è kɛ̀ a kɔ́ɔ ƃɔ́rɔni lɔ́ɔlu, ŋɔŋa kɛ̂tɛ kɛ̀ ƃò a kɔ́ɔ ƃɔ́rɔni saaƃa, ŋɔŋa kôyaa kɛ́ ƃò a kɔ́ɔ ƃɔ́rɔni saaƃa. Zônoŋ-su, gɔ̀ɔ pîlanii, da bɛ́rɛ ma díkelee díkɛ a wúru. Ǹalôŋ è mò ḿâ ǹyɛɛi, “Teƃelei ŋí ƃé gáa tɔɔ̂ni Yâwɛɛ ŋɛ́i-tuɛ.” Gbôŋ-ŋai 23 Kpôŋ feerɛ è kɛ̀ Gwaa Maa Waai láƃelei, veerɛ kɛ́ ƃò Gwaa Maa Waai Ŋɔkwaa Maa Waai láƃelei. 24 Gbôŋ-ŋai ŋí díkɛ̀ a kpôŋ ƃela feerɛ. Ǹá a kâa ƃò zâmai gɛ̀ lí gɛ̀ pà pôlu. 25 Ɣâla-taa kôoŋ sɛŋ da tóu dí pɔkɔɔŋ è kɛ̀ gbôŋ mâ Gwaa Maa Waai láƃelei yɛ̂ɛ berei nɔ́ è kɛ̀ la bɛrɛ kaŋ mâ bɛ́rɛi mu perei. Ya kɛ̀ lɔ̂i Gwaa Maa Waai ma, gbôŋ mɛi pere è kɛ̀ a balaa a wúru ƃela. 26 Wêna-ŋa dí kɛ̀ Ŋ̀âla-pɛrɛ ŋɛ́i tuɛ loŋpoi mâ gaŋ ma pɔ̃yɛɛ a tóu pɔkɔɔŋ. |