Mose I, 24 - BAIBLO ALOO NGMAMI KLƆUKLƆU ƆA hla yo ha Isak 1 Jehanɛ lɛɛ Abraham bwɔ kotokoto, nɛ Yawɛ gbaa lɛ, nɛ e nɔ́ tsuaa nɔ́ ya nɔ. 2 Ligbi ko ɔ, e de e tsɔlɔ nɔkɔtɔma nɛ hyɛɛ lɛ Abraham ɔ níhi tsuo a nɔ ɔ ke, “Ngɔɔ o nine ba wo ye fiɔ enyɔ ɔmɛ a kpɛ, nɛ o ka mi kita 3 ngɛ Yawɛ, hiɔwe kɛ zugba Mawu ɔ biɛ mi, kaa o be yo hlae kɛ ha ye binyumu Isak kɛ je Kanaan bi ɔmɛ nɛ i kɛ mɛ ngɛ ɔ a kpɛti. 4 Mohu ɔ, o maa kpale o se kɛ ya zugba nɔ he nɛ a fɔ mi ngɛ ɔ, nɛ o ya hla yo ngɛ ye nyɛmimɛ ɔmɛ a kpɛti ba ha ye bi Isak.” 5 Tsɔlɔ ɔ bi ke, “Eko ɔ, yo ɔ be kplɛɛe kaa e maa nyɛɛ ye se kɛ ba zugba nɛ ɔ nɔ. Ke e ba mi ja a, lɛɛ ma ngɔ o binyumu ɔ kɛ ya zugba a nɔ he nɛ o je ɔ lo?” 6 Abraham he nɔ ke, “Dɛbi! Koo ngɔ ye bi ɔ kɛ ya lejɛ ɔ kɔkɔɔkɔ! 7 Yawɛ Mawu nɛ ngɛ hiɔwe ɔ, ngɔ mi kɛ je tsaatsɛ we mi, kɛ ye weku li a zugba nɔ, nɛ e wo mi si ke e kɛ zugba nɛ ɔ ma ha ye nina. Yawɛ nitsɛ maa tsɔ e bɔfo ɔ kɛ nyɛɛ o hɛ mi nɛ o ma ya hla yo ngɛ lejɛ ɔ ba ha ye bi ɔ. 8 Ke yo ɔ kplɛɛ we kaa e kɛ mo maa ba a, lɛɛ o tɔ we ye kita nɛ ɔ nɔ. Se ye bi ɔ lɛɛ o kɛ lɛ ko ya lejɛ ɔ kɔkɔɔkɔ.” 9 Kɛkɛ nɛ tsɔlɔ ɔ ngɔ e nine kɛ wo e nyɔmtsɛ Abraham fiɔ enyɔ ɔmɛ a kpɛ, nɛ e ka kita kaa e maa pee bɔ nɛ Abraham de lɛ ɔ. 10 Tsɔlɔ ɔ nɛ hyɛɛ Abraham weto níhi a nɔ ɔ, ngɔ e nyɔmtsɛ ɔ we afukpɔngɔ nyɔngma, nɛ e mia mɛ kɛ e nyɔmtsɛ ɔ nike ní kpakpa, nɛ e pue nɔ kɛ ho Nahor e ma a mi ya, ngɛ Mesopotamia. 11 Gbɔkuɛ nya si ɔ, e ha afukpɔngɔ ɔmɛ bu si ngɛ vu ko he ngɛ ma a nya. Jamɛ a be ɔ mi lɛ yihi jeɔ kpo kɛ ba yɛɔ nyu. 12 Tsɔlɔ ɔ fa kue ha Yawɛ ke, “Yawɛ, ye nyɔmtsɛ Abraham Mawu! I kpa mo pɛɛ, ha nɛ ma ye manye mwɔnɛ ɔ, nɛ o je o suɔmi kpo ha ye nyɔmtsɛ Abraham. 13 O nɛ, i daa si ngɛ vu nɛ ɔ he kɛ yaa si ma mi yihewi ɔmɛ maa je kpo kɛ ba hiɛ ɔ nɛ a ba yɛ nyu. 14 Ma de a ti nɔ kake ke, ‘I kpa mo pɛɛ, moo ba o buɛ ɔ nya si nɛ o ha mi nyu ma nu’. Ke e de mi ke ‘He nyu nɛ o nu, nɛ ma ya yɛ eko ba ha o we afukpɔngɔ ɔmɛ hu nɛ a nu’ ɔ, ha jamɛ a yiheyo ɔ nɛ e pee nɔ nɛ o hla kɛ ha o tsɔlɔ Isak. Ke e ba mi ja a, ma le kaa o suɔ ye nyɔmtsɛ ɔ.” 15 Tsɔlɔ ɔ nya na we nɛ e nɔ si tete nɛ Rebeka ba hia kpo ngɛ lejɛ ɔ kɛ buɛ ngɛ e konɔ. Binyumu nɛ Abraham nyɛminyumu Nahor kɛ e yo Milka fɔ nɛ a tsɛɛ lɛ Betuel ɔ, lɛɛ e biyo ji Rebeka a nɛ. 16 Rebeka he ngɛ fɛu saminya. Yomiyo ji lɛ; e li nyumu. E be kɛ ho vu ɔ nya ya ya yɛ nyu kɛ wo e buɛ ɔ mi, nɛ e kpale kɛ ma. 17 Kɛkɛ nɛ tsɔlɔ ɔ tu fo nɛ e kɛ lɛ ya kpe, nɛ e de lɛ ke, “I kpa mo pɛɛ, ha mi o buɛ ɔ mi nyu ɔ bɔɔ nɛ ma nu.” 18 Rebeka he nɔ ke, “Ye nyɔmtsɛ, mo he nyu nɛ o nu.” Amlɔ nɔuu nɛ e ba e buɛ ɔ nya si, nɛ e ha lɛ nyu ɔ eko nɛ e nu. 19 Lɔ ɔ se ɔ, Rebeka de Abraham tsɔlɔ ɔ ke, “I yaa yɛ nyu ɔ eko kɛ ba ha o we afukpɔngɔ ɔmɛ hulɔ kɛ yaa si mɛ tsuo a maa tɔ.” 20 E he sɔ kɛ plɛ nyu nɛ ngɛ buɛ ɔ mi ɔ kɛ wo lohwe ɔmɛ a nyu numi nɔ́ ɔ mi, nɛ e tu fo kɛ ho vu ɔ he ya ya yɛ nyu kɛ ba ha afukpɔngɔ ɔmɛ tsuo nɛ a nu. 21 Nyumu ɔ pee dii kɛ ngɛ lɛ hyɛe kaa e maa na kaa Yawɛ gbaa e blɔ hiami ɔ nɔ, nɛ e ye manye lo. 22 Benɛ afukpɔngɔ ɔmɛ nu nyu ɔ ta a, nyumu ɔ je sika tsu ga ko nɛ he jua wa kpo, nɛ e kɛ wo Rebeka gugwɔ mi. E kɛ sika tsu kɔni si ga agboagbo enyɔ hu wo Rebeka kɔni si. 23 Lɔ ɔ se ɔ, e bi lɛ ke, “I kpa mo pɛɛ, mɛnɔ bi ji mo? Anɛ i kɛ ye we bi ɔmɛ ma na blɔ ngɛ o tsɛ we ɔ mi nɛ waa to lejɛ ɔ lo?” 24 Rebeka he nɔ ke, “Tsaatsɛ biɛ ji Betuel; Nahor kɛ e yo Milka a bi ji lɛ. 25 Wa ngɛ nga kɛ lohwehi a niye ní babauu, nɛ he ko hu ngɛ nɛ nyɛ maa to.” 26 Kɛkɛ nɛ nyumu ɔ kpla si nɛ e ja Yawɛ. 27 E de ke, “A je Yawɛ, ye nyɔmtsɛ Abraham Mawu ɔ yi, kaa e na ye nyɔmtsɛ ɔ mɔbɔ, nɛ e ye si nɛ e wo lɛ ɔ nɔ. Yawɛ kpaka mi tɛɛ kɛ ba ye nyɔmtsɛ ɔ weku li a ngɔ.” 28 Yiheyo ɔ tu fo kɛ ho e nyɛ we mi ya nɛ e ya bɔ nihi nɛ ngɛ we ɔ mi ɔ nɔ́ nɛ ba a. 29-30 Rebeka ngɛ nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ Laban. Benɛ Laban na gugwɔ mi ga a, kɛ kɔni si ga amɛ ngɛ e nyɛmiyo ɔ kɔni si, nɛ e nu nɔ́ nɛ nyumu ɔ de lɛ ɔ, e gbɔ fo kɛ ya na nyumu ɔ ngɛ vu ɔ he. Abraham tsɔlɔ ɔ daa si ngɛ e we afukpɔngɔ ɔmɛ a he ngɛ lejɛ ɔ kɛ mwɔɔ. 31 Laban de lɛ ke, “Ba nɛ waa ho we mi ya, mo nyumu nɛ Yawɛ gbaa mo! Mɛni he je o daa si ngɛ magbɛ nɔ ngɛ hiɛ ɔ? I dla tsu ko mi ha mo ngɛ we ɔ mi. O we afukpɔngɔ ɔmɛ hu blɔ ngɛ kɛ ha mɛ.” 32 Laban kɛ nyumu ɔ ba we ɔ mi; e je tlomi ɔmɛ ngɛ afukpɔngɔ ɔmɛ a se mi, nɛ e ha mɛ nga kɛ niye ni kpa komɛ. E ya yɛ nyu kɛ ba ha Abraham tsɔlɔ ɔ, kɛ e we bi ɔmɛ nɛ a fɔ a nanehi a he. 33 Jehanɛ, a kɛ niye ní ba ma Abraham tsɔlɔ ɔ hɛ mi. Se e de ke, “I be ní yee; ja i bɔ nyɛ ye nyɛɛmi mi amaniɛ loko ma ye ní.” Laban de lɛ ke, “Yoo, wa hiɛ jɔ.” 34 Kɛkɛ nɛ e de ke, “Abraham tsɔlɔ ji mi. 35 Yawɛ gbaa ye nyɔmtsɛ ɔ saminya, nɛ e pee lɛ niatsɛ. Yawɛ ha lɛ tohi, nahi, sika hiɔ, sika tsu, kɛ nyɔguɛhi nyumuhi kɛ yihi, afukpɔngɔhi, kɛ tejihi. 36 Ye nyɔmtsɛ ɔ yo Sara fɔ binyumu ha lɛ benɛ lɛ Sara a bwɔ, nɛ ye nyɔmtsɛ Abraham ngɔ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ e ngɛ ɔ kɛ ha bi nɛ ɔ. 37 Ye nyɔmtsɛ ɔ ha nɛ i ka lɛ kita. E de mi ke, ‘Ko hla yo ha ye bi ɔ kɛ je Kanaan bi ɔmɛ nɛ i kɛ mɛ ngɛ ɔ a kpɛti. 38 Mohu ɔ, yaa tsaatsɛ weku li, kɛ ye nyɛmimɛ ɔmɛ a ngɔ nɛ o ya hla yo ngɛ lejɛ ɔ ha ye bi ɔ.’ 39 I bi ye nyɔmtsɛ ɔ ke, ‘Ke yo ɔ kplɛɛ we kaa e maa nyɛɛ ye se kɛ ba a nɛɛ?’ 40 E he nɔ ke, ‘Yawɛ nɛ i buɔ lɛ tue daa nɛ ɔ, maa tsɔ e bɔfo ɔ nɛ e kɛ mo maa ya, nɛ e ma ha o blɔ ɔ maa da mo. O ma ya hla yo kɛ ba ha ye bi ɔ kɛ je ye nyɛmimɛ ɔmɛ, kɛ tsaatsɛ weku li ɔmɛ a kpɛti. 41 Nɔ́ nɛ kɔɔ kita nɛ o ka mi ɔ he ɔ, ke o ya ye nyɛmimɛ ɔmɛ a ngɔ nɛ a he we mo ɔ, o tɔ we kita.’ 42 “Benɛ i ba su vu ɔ he mwɔnɛ ɔ, i fa kue ha Yawɛ ke, ‘Yawɛ, ye nyɔmtsɛ Abraham Mawu, ke o ngɛ hlae nɛ o ha nɛ ye blɔ nyɛɛmi ɔ nɛ da mi ɔ, 43 lɛɛ ha nɛ, kaa bɔ nɛ i daa si ngɛ vu nɛ ɔ he ɔ, yiheyo ko nɛ ba yɛ nyu. Ke yiheyo ɔ ba a, ma de lɛ ke e ha mi e buɛ ɔ mi nyu ɔ bɔɔ nɛ ma nu. 44 Ke e kplɛɛ, nɛ jehanɛ se hu e de mi ke e maa yɛ nyu ha ye afukpɔngɔ ɔmɛ nɛ a nu ɔ, ha nɛ e pee yo nɛ mo nitsɛ o hla kɛ ha ye nyɔmtsɛ ɔ binyumu ɔ.’ 45 Benɛ i na we nɛ ma gbe ye kue fami nɛ ɔ nya a, Rebeka ba hia kpo ngɛ lejɛ ɔ kɛ buɛ ngɛ e konɔ. E be kɛ ho vu ɔ he ya ya yɛ nyu. I de lɛ ke, ‘I kpa mo pɛɛ, ha mi nyu bɔɔ nɛ ma nu.’ 46 Amlɔ nɔuu ɔ, e ba e buɛ ɔ nya si nɛ e de ke, ‘Ba he nyu nɛ o nu konɛ ma yɛ eko ba ha o we afukpɔngɔ ɔmɛ hu nɛ a nu.’ I nu nyu ɔ, nɛ e ya yɛ eko ba ha afukpɔngɔ ɔmɛ hu nɛ a nu. 47 I bi lɛ ke, ‘Mɛnɔ bi ji mo?’ Nɛ e he nɔ ke, ‘Tsaatsɛ biɛ ji Betuel, Nahor kɛ e yo Milka a bi ɔ.’ Lɔ ɔ se ɔ, i kɛ ga wo e gugwɔ mi nɛ i kɛ kɔni si gahi hu wo e kɔni si. 48 I kpla si nɛ i ja Yawɛ. I je Yawɛ, ye nyɔmtsɛ Abraham Mawu ɔ yi kaa e kpaka mi tɛɛ kɛ ba ye nyɔmtsɛ ɔ weku no ɔ ngɔ, nɛ i ba na e biyo ɔ nɛ ma ba pee ye nyɔmtsɛ ɔ binyumu ɔ yo ɔ. 49 Lɔ ɔ he ɔ, i ngɛ nyɛ bie ke, anɛ nyɛ ma je nyɛ suɔmi kpo kɛ ha ye nyɔmtsɛ ɔ lo? Ke nyɛ maa pee ja jio, nyɛ be ja pee jio, nyɛ de mi, konɛ ma na he nɛ ma gu.” 50 Laban kɛ Betuel he nɔ ke, “Akɛnɛ Yawɛ dɛ mi sane nɛ ɔ je he je ɔ, wɔɔ lɛɛ wa be nyɛe ma de he nɔ́ ko. 51 O nɛ, Rebeka a ji nɛ ɔ nɛ. Ngɔɔ lɛ kɛ ho nɛ e ya pee o nyɔmtsɛ ɔ binyumu ɔ yo, kaa bɔ nɛ Yawɛ nitsɛ de ɔ.” 52 Benɛ Abraham tsɔlɔ ɔ nu heto nɛ a ha lɛ ɔ, e kpla si nɛ e ja Yawɛ. 53 Lɔ ɔ se ɔ, e je sika hiɔ, sika tsu, june níhi, kɛ tadehi kpo, nɛ e kɛ ha Rebeka. Jehanɛ, e ha Rebeka nyɛminyumu ɔ, kɛ e nyɛ hu nike níhi nɛ a he jua wa. 54 Enɛ ɔ se ɔ, Abraham tsɔlɔ ɔ, kɛ nihi nɛ piɛ e he ɔ ye ní nɛ a nu nɔ́ ko, nɛ a hwɔ lejɛ ɔ jamɛ a nyɔ ɔ mi. Mɔtu benɛ a te si ɔ, e de ke, “Nyɛɛ wo mi blɔ nɛ ma kpale kɛ ho ye nyɔmtsɛ ɔ ngɔ ya.” 55 Se Rebeka nyɛminyumu ɔ kɛ e nyɛ de ke, “Ha nɛ yiheyo ɔ kɛ wɔ nɛ hi si be bɔɔ, kaa ligbi nyɔngma, loko e ho.” 56 Abraham tsɔlɔ ɔ he nɔ ke, “Nyɛ ko tsi ye nya. Yawɛ ha nɛ ye blɔ ɔ da mi; nyɛɛ wo mi blɔ nɛ ma kpale kɛ ho ye nyɔmtsɛ ɔ ngɔ ya.” 57 A de lɛ ke, “Wa ma tsɛ yiheyo ɔ nɛ wa bi lɛ bɔ nɛ e ma de.” 58 Kɛkɛ nɛ a tsɛ Rebeka nɛ a bi lɛ ke, “Anɛ o suɔ kaa o kɛ nyumu nɛ ɔ maa ya lo?” E he nɔ ke, “Ee, i suɔ.” 59 Kɛkɛ nɛ a wo Rebeka, kɛ bimɛanyɛ ɔ nɛ hyɛ e nɔ kɛ je e jokuɛ mi ɔ, kɛ Abraham tsɔlɔ ɔ, kɛ e we bi ɔmɛ tsuo kulaa blɔ. 60 A gbaa Rebeka, nɛ a de lɛ ke, “Wa nyɛmiyo! Mo fɔ bimɛ akpeakpe babauu; nɛ o nina ba kpɔ a he nyɛli ɔmɛ a ma amɛ.” 61 Enɛ ɔ se ɔ, Rebeka kɛ e mawayi ɔmɛ dla, nɛ a kuɔ afukpɔngɔ ɔmɛ, nɛ a kɛ Abraham tsɔlɔ ɔ ho. Bɔ nɛ Abraham tsɔlɔ ɔ ba ngɔ Rebeka kɛ ho ji nɛ ɔ nɛ. 62 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Isak ngɛ nga a nɔ ngɛ Kanaan leneyi je ngɛ he ko nɛ a tsɛɛ ke, “Hɛ kalɔ ɔ nɛ naa mi ɔ vu ɔ.” 63 Ligbi ko gbɔkuɛ nya si ɔ, e je kpo kɛ ho nga a nɔ ya konɛ e ya pue e yi mi bɔɔ, nɛ e na kaa afukpɔngɔ komɛ ma. 64 Benɛ Rebeka na Isak ɔ e kple si kɛ je afukpɔngɔ ɔ nɔ 65 nɛ e bi Abraham tsɔlɔ ɔ ke, “Nyumu ɔ nɛ nyɛɛ nga a nɔ jii kɛ ma wa ngɔ nɛ ɔ, mɛnɔ ji lɛ?” Tsɔlɔ ɔ he nɔ ke, “Ye nyɔmtsɛ ɔ.” Kɛkɛ nɛ Rebeka ngɔ e hɛ mi hami bo ɔ kɛ ha e hɛ mi. 66 Tsɔlɔ ɔ bɔ Isak e blɔ hiami mi amaniɛ tsuo. 67 Lɔ ɔ se ɔ, Isak ngɔ Rebeka kɛ ho bo tsu ɔ nɛ e nyɛ Sara hi mi ɔ mi ya. E kɛ lɛ hi si kaa e yo, nɛ e suɔ lɛ saminya. Rebeka ba pee bua womi nɔ́ pɔtɛɛ ko kɛ ha Isak ngɛ e nyɛ gbenɔ se. |
Bible in Dangme © Bible Society of Ghana, 2018.
Bible Society of Ghana