Matsɛmɛ I, 18 - BAIBLO ALOO NGMAMI KLƆUKLƆU ƆEliya kɛ Baal gbali ɔmɛ 1 Pee se ngɛ jeha etɛne ɔ mi ɔ, Yawɛ de Eliya ke, “Yaa nɛ o kɛ o he ya tsɔɔ Matsɛ Ahab, nɛ ma ha hiɔmi maa nɛ.” 2 Nɛ Eliya pue nɔ kɛ ho. Jamɛ a be ɔ, hwɔ ɔ nya wa wawɛɛ ngɛ Samaria, 3 lɔ ɔ he ɔ, Ahab tsɛ Obadia, matsɛ we ɔ nɔ hyɛlɔ ɔ. (Obadia yeɔ Yawɛ gbeye wawɛɛ nitsɛ. 4 Benɛ Yezebel ngɛ Yawɛ gbali ɔmɛ gbee ɔ, Obadia ngɔ gbali lafa ngɔ laa ngɛ tɛ puɔhi a mi, nɛ e ha mɛ niye ní kɛ nyu; gbali nyingmi enuɔ ngɛ kuu kake mi, nɛ nyingmi enuɔ hu ngɛ kuu kake mi). 5 Ahab de Obadia ke, “Ha nɛ wa ya kpa zugba a nɔ nɛ waa hyɛ kaa wa ma na nga ngɛ pa amɛ, kɛ kɔ̃ ɔmɛ a mi ba ha wa okpɔngɔ ɔmɛ, kɛ teji okpɔngɔ ɔmɛ nɛ a kpe, konɛ wa ko ba gbe wa lohwe ɔmɛ.” 6 Lɔ ɔ he ɔ, a dla zugba a he nɛ a ti nɔ tsuaa nɔ ma ya kpa; Ahab gu he kake, nɛ Obadia hu gu he kake. 7 Benɛ Obadia ngɛ e blɔ ɔ nɔ kɛ yaa a, e kɛ Eliya ya kpe tlukaa. Obadia le Eliya mi tso, nɛ e kpla si ngɛ e hɛ mi, nɛ e bi ke, “Anɛ mo tutuutu lo, ye nyɔmtsɛ Eliya?” 8 E he nɔ ke, “Ee, imi Eliya. Yaa nɛ o ya de o nyɔmtsɛ Ahab ɔ ke i ngɛ hiɛ ɔ.” 9 Obadia he nɔ ke, “Mɛni yayami i pee loko o ngɛ hlae nɛ o ngɔ mi kɛ wo Matsɛ Ahab dɛ mi nɛ e gbe mi ɔ? 10 I na Yawɛ, o Mawu ɔ kaa e píɛ ma ko, loo zugba ko nɔ nɛ matsɛ ɔ tsɔɛ kɛ yɛ nɛ a ya hla mo. Be tsuaa be nɛ matsɛ, aloo zugba a nɔ yelɔ ngɛ he nɛ a tsɔ kɛ ya a ha a nu sisi kaa o be lejɛ ɔ, Ahab ha nɛ jamɛ a matsɛ ɔ, aloo zugba a nɔ yelɔ ɔ ka kita ke o be lejɛ ɔ niinɛ. 11 Nɛ moo o deɔ mi ke ma ya nɛ ma ya de ye nyɔmtsɛ Ahab ke o ngɛ hiɛ ɔ! 12 Ke i je o ngɔ kɛ ho piɔ ɔ, Yawɛ mumi ɔ ma ba ngɔ mo kɛ ho he ko ya nɛ i li. Nɛ e maa ba mi kaa ke i ya de Ahab ke o ngɛ hiɛ ɔ, nɛ e ba, nɛ e ba nɛ mo ɔ, e maa gbe mi. Mo kai kaa kɛ je ye jokuɛ mi tɔɔ ɔ, i yee Yawɛ gbeye. 13 Anɛ o nui kaa benɛ Yezebel ngɛ Yawɛ gbali ɔmɛ gbee ɔ, i ngɔ a ti nihi lafa ngɔ laa ngɛ tɛ puɔhi a mi, nɛ i ha mɛ niye ní kɛ nyu lo? I ngɔ gbali nyingmi enuɔ ngɔ to he kake, nɛ i ngɔ nyingmi enuɔ hu ngɔ to he kake. 14 Mɛni he je mɔ lɛ o deɔ mi ke ma ya de ye nyɔmtsɛ Ahab ke o ngɛ hiɛ ɔ? Pe o ngɛ hlae nɛ e gbe mi?” 15 Eliya he nɔ ke, “I na Yawɛ Tabohiatsɛ ɔ nɛ i sɔmɔɔ lɛ ɔ, kaa mwɔnɛ ligbi nɛ ɔ, ma ngɔ ye he kɛ tsɔɔ matsɛ ɔ.” 16 Lɔ ɔ he ɔ, Obadia ho nɛ e ya bɔ Ahab amaniɛ, nɛ Ahab hu ho ya na Eliya. 17 Benɛ Ahab na lɛ ɔ, e bi ke, “Mo, Israel nya doolɔ ɔ ji nɛ ɔ?” 18 Eliya he nɔ ke, “O kɛ o tsɛ we ɔ, nyɛ lɛ nyɛ ngɛ Israel haoe, se pi imi. Nyɛ nɛ nyɛ tɔ Yawɛ mlaa amɛ a nɔ, nɛ nyɛ ya ja Baalhi. 19 Lɔ ɔ he ɔ, moo tsɔ nɛ a ya bua Israel ma a tsuo nya nɛ a kɛ mi ba kpe ngɛ Karmel yo ɔ nɔ. Ngɔɔ Baal gbali lafa eywiɛ kɛ nyingmi enuɔ ɔmɛ, kɛ yo mawu Ashera gbali lafa eywiɛ ɔmɛ nɛ a nyɛɛɔ Manyɛ Yezebel se ɔ hu kɛ ba.” 20 Ahab tsɔ ya kpee Israel ma a, kɛ gbali ɔmɛ tsuo kɛ ba Karmel yo ɔ nɔ. 21 Eliya hɛ lɛ kɛ su ma a he, nɛ e bi mɛ ke, “Kɛ yaa si mɛni be loko nyɛ maa pee nyɛ juɛmi ngɛ nɔ́ enyɔ nɛ ɔmɛ a he? Ke Yawɛ ji Mawu ɔ, nyɛ ja lɛ; ke Baal ji Mawu ɔ, nyɛ ja lɛ.” Se ma a ha we lɛ heto. 22 Lɔ ɔ se ɔ, Eliya de ke, “Imi nɔ kake too ji Yawɛ gbalɔ nɛ piɛ, se Baal gbali ɔmɛ lɛɛ a hiɛmi ji nimli lafa eywiɛ kɛ nyingmi enuɔ. 23 Nyɛ ha nɛ a ba ha wɔ na ku enyɔ. Baal gbali ɔmɛ nɛ a hla kake ha a he nɛ a gbe. A poo lɛ kpɔ nya kpɔ nya, nɛ a to ngɔ pue lɛ́ nɔ, se a ko wo sisi la. Imi hu ma ngɔ na ku kake ɔ, nɛ ma pee ja nɔuu. 24 Lɔ ɔ se ɔ, Baal gbali ɔmɛ nɛ a fa kue ha a mawu ɔ, konɛ imi hu ma fa kue ha Yawɛ, nɛ mawu nɛ ma ha la maa ba a, lɛ ji Mawu.” Ma a tsuo he nɔ ke, “Saminya!” 25 Jehanɛ Eliya de Baal gbali ɔmɛ ke, “Akɛnɛ nyɛ he hiɛ he je ɔ, nyɛ kekle nyɛɛ hla na ku ɔ kake nyɛɛ gbe, nɛ nyɛɛ poo lɛ kpɔ nya kpɔ nya, nɛ nyɛɛ to ngɔ pue lɛ́ nɔ. Nyɛɛ fa kue ha nyɛ mawu ɔ, se nyɛ ko wo sisi la.” 26 A nu na ku ɔ nɛ a ha mɛ ɔ, nɛ a pee lɛ kaa bɔ nɛ Eliya de mɛ ɔ; a fa kue ha Baal kɛ je mɔtu kɛ ya si piani. A kpa huhui ke, “Baal lee, moo bu wɔ tue oo!” Jamɛ a be ɔ mi ɔ, a ngɛ hlue kɛ ngɛ bɔ sami la tɛ ɔ nɛ a puɛ ɔ bɔlee. Se nɔ ko he we nɔ. 27 Piani ɔ, Eliya ye a he fɛu nɛ e de ke, “Nyɛ kpa wawɛɛ, ejakaa mawu ji lɛ! Eko piɔ, e ngɛ e yi mi susue, aloo e te si bɔɔ, aloo e hia blɔ, aloo be nɛ ɔ mi ɔ, e hwɔ mahe, konɛ nyɛɛ tsɛ̃ɛ̃ lɛ!” 28 Enɛ ɔ he je ɔ, Baal gbali ɔmɛ kpa huhui wawɛɛ pe kekle ɔ. Nɛ kaa bɔ nɛ a kusumi ngɛ ɔ, a ngɔ ha kɛ klaate kɛ poo a he kɛ ya si muɔ bɔni bemi. 29 A hɛɛ mi kikɛ nɛ ɔ kɛ munyu tumi basabasa hluu kɛ ya si pu plɛplɛ; se heto ko bɛ, nɛ gbi ko hu pɛ́. 30 Jehanɛ, Eliya de ma a tsuo ke, “Nyɛɛ hɛ nyɛ kɛ ba ye ngɔ.” Nɛ mɛ tsuo a ba bɔle lɛ. Kɛkɛ nɛ e dla nɛ e puɛ Yawɛ bɔ sami la tɛ ɔ nɛ a ku pue si ɔ. 31 E ngɔ tɛ nyɔngma kɛ enyɔ ngɛ Yakob nɛ Yawɛ wo lɛ biɛ ke Israel ɔ binyumuhi nyɔngma kɛ enyɔ ɔmɛ a wɛtso ɔmɛ a nya. 32 E kɛ tɛ nɛ ɔmɛ dla puɛ bɔ sami la tɛ kɛ ha Yawɛ. E tsua muɔ kɛ bɔle bɔ sami la tɛ ɔ, nɛ e mi kuɔ bɔ nɛ nyu lita nyɔnyma kɛ eywiɛ, loo nɔ maa ya mi. 33 Lɔ ɔ se ɔ, e to lɛ́ ngɔ pue bɔ sami la tɛ ɔ nɔ; nɛ e poo na ku ɔ kpɔ nya kpɔ nya, nɛ e to ngɔ pue lɛ́ ɔ nɔ. Nɛ e de ke, “Nyɛ ya yɛ nyu buɛ eywiɛ ba pue sami bɔ ɔ, kɛ lɛ́ ɔ nɔ.” A pee ja, 34 nɛ e de ke, “Nyɛɛ pee ja ekohu si enyɔne”, nɛ a pee ja. E kpale de ke, “Nyɛɛ pee ja ekohu si etɛne”; nɛ a pee. 35 Nyu ɔ nyɛɛ kɛ bɔle bɔ sami la tɛ ɔ kɛ ya pue muɔ ɔ mi, nɛ muɔ ɔ hyi. 36 Gbɔkuɛ bɔ sami be ɔ, gbalɔ Eliya hɛ lɛ kɛ ba bɔ sami la tɛ ɔ he, nɛ e sɔle ke, “Yawɛ, Abraham, Isak, kɛ Yakob a Mawu lee, ha nɛ a le mwɔnɛ ɔ kaa mo ji Israel Mawu, nɛ o tsɔlɔ ji mi, nɛ i pee ní nɛ ɔmɛ tsuo ngɛ o fami nya. 37 Moo bu mi tue, Yawɛ; moo bu mi tue, konɛ ma nɛ ɔ nɛ ná nɛ a le kaa mo, Yawɛ ji Mawu, nɛ o kpale ngɔ mɛ kɛ ma o ngɔ ekohu.” 38 Kɛkɛ nɛ Yawɛ ha la je hiɔwe ba sã sami bɔ ɔ, kɛ lɛ́ ɔ, kɛ tɛ ɔmɛ, kɛ tabo zu ɔ, nɛ e mii nyu ɔ nɛ ngɛ muɔ ɔ mi ɔ hulɔ. 39 Benɛ ma a tsuo na nɔ́ nɛ ɔ, a ngɔ a hɛ mi ngɔ bu si, nɛ a de ke, “Yawɛ ji Mawu! Yawɛ ji Mawu!” 40 Eliya fa ke, “Nyɛɛ nuu Baal gbali ɔmɛ; nyɛ ko ha nɛ a ti nɔ kake ngmelu nɛ tu fo!” Ma a nuu mɛ tsuo, nɛ Eliya nyɛɛ a hɛ mi kɛ kple yoku ɔ kɛ ho Kishon pa a nya ya, nɛ e ya gbe mɛ ngɛ lejɛ ɔ. Nyu hwɔ ɔ se po 41 Enɛ ɔ se ɔ, Eliya de Matsɛ Ahab ke, “Jehanɛ lɛɛ, yaa nɛ o ya ye ní nɛ o nu ní, ejakaa i nu nɛ hiɔmi ngɛ sie kɛ ma.” 42 Benɛ Ahab ho nɛ́ e ya ye ní ɔ, Eliya kuɔ Karmel yo ɔ kɛ ho e yi mi ya ya kpla si ngɛ zugba, nɛ e kɛ e yi wo e nakutso kpɛ. 43 E de e tsɔlɔ ɔ ke, “Yaa nɛ o ya hyɛ wo mi blɔ ha.” Tsɔlɔ ɔ ya, nɛ e kpale ba de ke, “I nɛ nɔ́ ko”. Eliya de tsɔlɔ ɔ si kpaago sɔuu ke e ya nɛ e ya hyɛ. 44 Benɛ tsɔlɔ ɔ ya hyɛ si kpaagone ɔ, e ba ba de Eliya ke, “I na bɔku nyafii kaa nɔmlɔ nine nɛ te si kɛ je wo ɔ mi kɛ ma.” Eliya fa e tsɔlɔ ɔ ke, “Yaa Matsɛ Ahab ngɔ nɛ o ya de lɛ ke e sɛ e ta zugba lɛ ɔ mi, nɛ e kpale kɛ ho we mi ya esɔ; ke pi ja a, hiɔmi ɔ maa tsi e nya.” 45 E kɛ we kulaa nɛ bɔku yumuu ko ba ha hiɔwe ɔ; kɔɔhiɔ ba bɔni fiami, nɛ hiɔmi ba bɔni nɛmi wawɛɛ nitsɛ. Ahab ya sɛ e ta zugba lɛ ɔ mi, nɛ e je kɛ ho Yezreel ya. 46 Yawɛ ha Eliya he wami; e fi e tade ɔ ngɔ wo e mlɛ mi, nɛ e gbɔ fo kɛ ya be Ahab he kɛ ho Yezreel ya tɔɔ. |
Bible in Dangme © Bible Society of Ghana, 2018.
Bible Society of Ghana