Mateo 9 - BAIBLO ALOO NGMAMI KLƆUKLƆU ƆYesu tsa nɔ ko nɛ nu hulemi hiɔ ( Marko 2.1-12 ; Luka 5.17-26 ) 1 Yesu sɛ lɛ mi, nɛ e po wo ɔ, nɛ e kpale kɛ ba lɛ nitsɛ e ma mi. 2 Kɛkɛ nɛ a kɛ nɔ ko nɛ ngɛ hulemi hiɔ nue fɔ sa nɔ kɛ ba e ngɔ. Benɛ Yesu na bɔ nɛ a hemi kɛ yemi ɔ mi wa ha a, e de hiɔtsɛ ɔ ke, “Ye bi, wlua mo! A kɛ o he yayami ɔmɛ pa mo.” 3 Kɛkɛ nɛ mlaa tsɔɔli ɔmɛ a ti ni komɛ tu munyu kusikusi ke, “Nyumu nɛ ɔ ngɛ musu bɔe.” 4 Se Yesu na a juɛmi ɔ, nɛ e bi ke, “Mɛni he je nyɛ ngɛ ní yayahi susue ngɛ nyɛ tsui mi ɔ? 5 Hyɛ, kaa a ma de ke, ‘A kɛ o he yayami ɔmɛ pa mo’, aloo, ‘Tee si nɛ o nyɛɛ’ ɔ, te e mi nɔ́ nɛ demi wa nɛɛ? 6 Jehanɛ lɛɛ ma tsɔɔ nyɛ kaa Nɔmlɔ Bi ɔ ngɛ he blɔ kaa e ngɔɔ nihi a he yayamihi kɛ paa mɛ.” Kɛkɛ nɛ e de hiɔtsɛ ɔ ke, “Tee si, ngɔɔ o sa a, nɛ o ho we mi ya!” 7 Nyumu ɔ te si, nɛ e ho we mi ya. 8 Benɛ ma kpekpemi ɔ na nɔ́ nɛ ɔ, a nya kpɛ a he, nɛ a je Mawu yi kaa e ha nɔmlɔ adesa he wami kaa kikɛ nɛ ɔ. Yesu tsɛ Mateo ( Marko 2.13-17 ; Luka 5.27-32 ) 9 Yesu je lejɛ ɔ, nɛ benɛ e yaa a, e na tó tsulɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ Mateo nɛ hii si ngɛ e ní tsumi he ɔ. Yesu de lɛ ke, “Nyɛɛ ye se!” Kɛkɛ nɛ Mateo te si, nɛ e nyɛɛ Yesu se. 10 Benɛ Yesu ngɛ ní yee ngɛ Mateo we ɔ mi ɔ, tó tsuli babauu, kɛ ni kpa komɛ nɛ a buu mɛ yayami peeli ɔ ba ba piɛ Yesu, kɛ e kaseli ɔmɛ a he kɛ ye ní ɔ. 11 Farisi bi komɛ na nɔ́ nɛ ɔ, nɛ a bi e kaseli ɔmɛ ke, “Mɛni he je nyɛ tsɔɔlɔ ɔ, kɛ tó tsuli, kɛ yayami peeli ngɛ ní yee ɔ?” 12 Benɛ Yesu nu ɔ, e de mɛ ke, “Nihi nɛ ngɛ he wami ɔ, tsopatsɛ he hia we mɛ kaa ni nɛmɛ nɛ ngɛ gboe. 13 Nyɛɛ ya nɛ nyɛ ya hla ngmami nɛ ɔ sisi: ‘Mɔbɔ nami i ngɛ hlae, se pi bɔ sami!’ I bɛ nɛ ma ba tsɛ nihi nɛ peeɔ nɔ́ nɛ da, se mohu yayami peeli.” Hwɔ hami ( Marko 2.18-22 ; Luka 5.33-39 ) 14 Pee se ɔ, Yohane kaseli ɔmɛ ba Yesu ngɔ, nɛ a ba bi lɛ ke, “Mɛni he je waa kɛ Farisi bi ɔmɛ haa hwɔ, nɛ o kaseli ɔmɛ lɛɛ a hɛ hwɔ ɔ?” 15 Yesu he nɔ ke, “Ke a fɔ̃ nihi nine kɛ ya yo kpeemi ɔ, anɛ a maa ye kɔmɔ be abɔ nɛ ayɛflo huno ɔ kɛ mɛ ngɛ ɔ lo? Dɛbi! Be maa ba nɛ a maa ngɔ ayɛflo huno ɔ kɛ je a kpɛti kɛ ho; jamɛ a be ɔ loko a maa ha hwɔ. 16 “Nɔ ko ngɔɛ bo he kɛ ta we tade momo mi. Ke o pee jã a, he nɛ o ta a ma hía, nɛ puɔ ɔ ma bli mohu pe kekle ɔ. 17 Jã kɛ̃, nɔ ko ngɔɛ wai he kɛ wui lohwe he womi tɔ momo mi. Ejakaa lohwe he womi tɔ ɔ ma pɛ, nɛ wai ɔ ma pue si, nɛ lohwe he womi tɔ ɔ ma puɛ. Wai he ɔ, lohwe he womi tɔ he mi mohu a kɛ woɔ. Kɛkɛ ɔ, nɔ́ enyɔ ɔmɛ tsuo a se kɛɔ.” Ma nɔkɔtɔma a biyo ɔ, kɛ yo nɛ ta Yesu tade ɔ he ɔ ( Marko 5.21-43 ; Luka 8.40-56 ) 18 Benɛ Yesu kɛ ni ɔmɛ ngɛ munyu nɛ ɔ tue ɔ, Yuda ma nɔkɔtɔma ko ba ba kpla si ngɛ e hɛ mi, nɛ e de lɛ ke, “Ye biyo gbo amlɔ nɛ ɔ nɔuu; ba nɛ o ba ngɔ o nine ngɔ fɔ e nɔ, kɛkɛ e maa ba wami mi ekohu.” 19 Yesu te si, nɛ e kɛ e kaseli ɔmɛ nyɛɛ nyumu ɔ se kɛ yaa. 20 Yo ko nɛ muɔ ngɛ bee ngɛ e he jeha nyɔngma kɛ enyɔ sɔuu ba je Yesu se tlukaa. Kɛkɛ nɛ e ta Yesu tade ɔ nya a he. 21 E de ngɛ e yi mi ke, “Ke i ná ta Yesu tade ɔ he kɛkɛ ma na he wami.” 22 Yesu plɛ e he, nɛ benɛ e na lɛ ɔ, e de lɛ ke, “Biyo, o tsui nɛ nɔ o mi; o hemi kɛ yemi ɔ tsa mo.” Nɛ yo ɔ na he wami jamɛ a ngmlɛfia a nɔuu. 23 Benɛ Yesu ba nɔkɔtɔma a we ɔ mi, nɛ e na bɛ kpali, kɛ nihi babauu nɛ a ngɛ ngmlaa kpae hoo ɔ, 24 e de mɛ ke, “Nyɛɛ je hiɛ ɔ! Yiheyo ɔ gbo we; mahe kɛkɛ lɛ e ngɛ hwɔe.” Kɛkɛ nɛ ni ɔmɛ muɔ lɛ. 25 Se benɛ a fie ni ɔmɛ kɛ je kpo ɔ, Yesu sɛ tsu ɔ mi, nɛ e pɛtɛ yiheyo ɔ nine si. Kɛkɛ nɛ yiheyo ɔ te si. 26 Nɛ sane nɛ ɔ gbɛ fĩa lejɛ ɔ zugba a nɔ tsuo. Yesu tsa hɛ yuyuili enyɔ 27 Yesu je lejɛ ɔ, nɛ benɛ e yaa a, hɛ yuyuili enyɔ nyɛɛ e se kɛ ngmlaa boboobo ke, “David Bi, naa wɔ mɔbɔ oo naa wɔ mɔbɔ!” 28 Benɛ Yesu ya sɛ we ko mi ɔ, hɛ yuyuili ɔmɛ ba e ngɔ, nɛ e bi mɛ ke, “Nyɛ heɔ yeɔ kaa ma nyɛ ma tsa nyɛ lo?” A he nɔ ke, “Ee, Nyɔmtsɛ!” 29 Kɛkɛ nɛ Yesu ta a hɛngmɛ ɔmɛ a he, nɛ e de ke, “A pee ha nyɛ kaa bɔ nɛ nyɛ heɔ yeɔ ɔ!” 30 Nɛ a hɛngmɛ ɔmɛ bli. Jehanɛ, Yesu bɔ mɛ kɔkɔ ke, “Nyɛɛ hyɛ nɛ nɔ ko nɔ ko ko nu he oo!” 31 Se benɛ a si lɛ ɔ, a ya gbɛ e he sane ɔ ngɔ fĩa lejɛ ɔ zugba a nɔ tsuo. Yesu tsa amuɛti ko 32 Jehanɛ lɛɛ, benɛ ni ɔmɛ ngɛ lejɛ ɔ jee ɔ, a kɛ amuɛti ko nɛ mumi yayami ngɛ e mi ba Yesu ngɔ. 33 Yesu hia mumi yayami ɔ, nɛ amlɔ ɔ, amuɛti ɔ bɔni munyu tumi. Nɔ́ nɛ ɔ pee nimli kpekpemi ɔ nyakpɛ, nɛ a de ke, “A nɛ kikɛmɛ a nɔ́ nɛ ɔ eko hyɛ ngɛ Israel!” 34 Se Farisi bi ɔmɛ de ke, “Mumi yayamihi a tsɛ ɔ he wami nɛ e kɛ hiaa mumi yayami ɔmɛ ɔ nɛ.” Yesu mi mi sã lɛ ngɛ ni ɔmɛ a he 35 Yesu kpa ma amɛ, kɛ kɔpe ɔmɛ tsuo a nɔ. E tsɔɔ ní ngɛ kpe he ɔmɛ; e fiɛ sane kpakpa a nɛ kɔɔ matsɛ yemi ɔ he ɔ, nɛ e tsa hiɔ slɔɔtohi tsuo. 36 Benɛ e na ma kpekpemi ɔ, e mi mi sã lɛ ngɛ ni ɔmɛ a he, ejakaa pɔ tɔ mɛ, nɛ a dɛ yaa kaa tohi nɛ be hyɛlɔ. 37 Kɛkɛ nɛ e de e kaseli ɔmɛ ke, “Ngmɔ ɔ ba ní saminya; se mohu apaatsɛmɛ ɔmɛ lɛ a he pi. 38 Lɔ ɔ he ɔ, nyɛ kpa ngmɔtsɛ ɔ pɛɛ, konɛ e wo apaatsɛmɛ blɔ kɛ ba bua ní nya.” |
Bible in Dangme © Bible Society of Ghana, 2018.
Bible Society of Ghana