Mateo 25 - BAIBLO ALOO NGMAMI KLƆUKLƆU ƆYihewi nyɔngma amɛ a he abɛ ɔ 1 “Jamɛ a be ɔ, hiɔwe matsɛ yemi ɔ maa hi kaa kikɛ nɛ ɔ. Be ko ɔ, yihewi nyɔngma komɛ wo a kanehi, nɛ a ho konɛ a ya hyɛ ayɛflo huno blɔ. 2 A kpɛti ni enuɔ ji kuasiahi, nɛ ni enuɔ lɛɛ ní leli ji mɛ. 3 Kuasia amɛ ngɔɛ nu kɛ piɛ we kane ɔmɛ nɛ a hɛɛ ɔ a he. 4 Ní leli ɔmɛ lɛɛ a hɛɛ nu kɛ tɔ ngɔ piɛ a kane ɔmɛ a he. 5 Se ayɛflo huno ɔ ya bɛ mla, nɛ kɔnɛɛ de yihewi ɔmɛ, nɛ a hwɔ mahe. 6 “Nyɔ mi kpɛti ɔ, huhui pɛ ke, ‘Ayɛflo huno ɔ ma oo! Nyɛɛ je kpo nɛ nyɛ ba kpee lɛ!’ 7 Yihewi ɔmɛ tsuo te si, nɛ a tsɛ̃ a kane ɔmɛ a mi. 8 Kɛkɛ nɛ kuasia amɛ de ní leli ɔmɛ ke, ‘Nyɛ ha wɔ nyɛ nu ɔ eko, ejakaa wa kane ɔmɛ ngɛ gboe.’ 9 Se ní leli ɔmɛ de mɛ ke, ‘Eko ɔ, e ba be waa kɛ nyɛ tsuo sue; nyɛɛ ya nu juali ɔmɛ a ngɔ nɛ nyɛ ya he nyɛ nitsɛmɛ nyɛ nɔ́.’ 10 Se benɛ a ho hemi ya a, ayɛflo huno ɔ ba, nɛ ni nɛmɛ nɛ dla a he to lɛ ɔ, a kɛ lɛ ho yo kpeemi he ɔ ya. Nɛ a nga sinya a. 11 “Pee se ɔ, yihewi kpa amɛ hu ba, nɛ a ba de ke, ‘Nyɔmtsɛ! Nyɔmtsɛ! Bli wɔ!’ 12 Se ayɛflo huno ɔ he nɔ ke, ‘Niinɛ, i ngɛ nyɛ dee ke i li nyɛ.’ ” 13 Nɔ́ nɛ Yesu de kɛ gbe e munyu ɔ nya ji, “Lɔ ɔ he ɔ, nyɛɛ hyɛ nyɛ he nɔ saminya, ejakaa jamɛ a ligbi ɔ, loo jamɛ a ngmlɛfia a, nyɛ li. Tsɔli etɛ ɔmɛ a he abɛ ɔ ( Luka 19.11-27 ) 14 “Jamɛ a be ɔ, hiɔwe matsɛ yemi ɔ maa hi kaa kikɛ nɛ ɔ: Be ko ɔ, nyumu ko miɔ nɛ e maa doma. E tsɛ e tsɔli ɔmɛ, nɛ e tu e weto ní ngɔ wo a dɛ. 15 E ha nɔ tsuaa nɔ sika bɔ nɛ nɔ ɔ ma nyɛ maa hyɛ nɔ. E ha nɔ kake sika tsu yi akpe enuɔ; e ha nɔ kake sika tsu yi akpe enyɔ, nɛ nɔ ko hu na yi akpe. Kɛkɛ nɛ e doma. 16 Nɔ nɛ na sika tsu yi akpe enuɔ ɔ ho amlɔ, nɛ e kɛ sika a ya tsu ní; nɛ e na sika tsu yi akpe enuɔ kɛ bɔ he. 17 Nɔ nɛ na sika tsu yi akpe enyɔ ɔ hu ya na enyɔ kɛ bɔ he ja nɔuu. 18 Se nɔ nɛ na akpe ɔ ho nɛ e ya tsua si, nɛ e pu e nyɔmtsɛ ɔ sika a ngɛ lejɛ ɔ. 19 “E ngɛ mi hluu ɔ, tsɔli ɔmɛ a nyɔmtsɛ ɔ ba, nɛ e kɛ mɛ ba bu akɔtaa. 20 Tsɔlɔ ɔ nɛ na sika tsu yi akpe enuɔ ɔ ba, nɛ e kɛ akpe enuɔ kpa hu ba bɔ he. Nɛ e ke, ‘Nyɔmtsɛ, o ha mi sika tsu yi akpe enuɔ. O nɛ, i kɛ na akpe enuɔ ngɔ piɛ he.’ 21 E nyɔmtsɛ ɔ de lɛ ke, ‘Ayekoo, tsɔlɔ kpakpa, kɛ anɔkualetsɛ! O ye anɔkuale ngɛ nɔ́ ko bɔɔ mi; ma ngɔ mo ngɔ to níhi fuu a nya. Ba nɛ o kɛ mi ba na bua jɔmi!’ 22 “Tsɔlɔ ɔ nɛ na sika tsu yi akpe enyɔ ɔ hu ba, nɛ e ba de ke, ‘Nyɔmtsɛ, o ha mi sika tsu yi akpe enyɔ. O nɛ, i kɛ na akpe enyɔ ngɔ piɛ he.’ 23 E nyɔmtsɛ ɔ de lɛ ke, ‘Ayekoo, tsɔlɔ kpakpa, kɛ anɔkualetsɛ! O ye anɔkuale ngɛ nɔ́ ko bɔɔ mi; ma ngɔ mo ngɔ to níhi fuu a nya. Ba nɛ o kɛ mi ba na bua jɔmi!’ 24 “Nɔ nɛ na sika tsu yi akpe ɔ hu ba, nɛ e ba de ke, ‘Nyɔmtsɛ, i le mo kaa o yi mi wa; o kpaa ní ngɛ he nɛ o du we ní ngɛ, nɛ o buaa ní nya ngɛ he nɛ o fĩa we ní ngɛ. 25 Lɔ ɔ he ɔ, i ye gbeye, nɛ i ya tsua si, nɛ i pu o sika a. Ne o ní!’ 26 “Se e nyɔmtsɛ ɔ he nɔ nɛ e de ke, ‘Tsɔlɔ yaya kɛ alitsɛ! O le kaa i kpaa ní ngɛ he nɛ i du we ní ngɛ, nɛ i buaa ní nya ngɛ he nɛ i fĩa we ní ngɛ; pi jã? 27 Jinɛ o ko ngɔ ye sika a ya to ngɛ sika tomi he, konɛ ke i ba a, ma ba he ye ní kɛ hekpa. 28 Lɔ ɔ he ɔ, nyɛ he e sika a ngɛ e dɛ, nɛ nyɛɛ ngɔ kɛ ha nɔ nɛ ngɛ sika tsu yi akpe nyɔngma a. 29 Ejakaa nɔ tsuaa nɔ nɛ ngɛ nɔ́ ko ɔ, a kɛ eko maa piɛ he ha lɛ, konɛ e na babauu. Se nɔ nɛ be nɔ́ ko ɔ, a ma he bɔɔ nɛ e ngɛ ɔ tete ngɛ e dɛ. 30 Kikɛmɛ a tsɔlɔ nɛ he be se nami nɛ ɔ, nyɛ sake lɛ ngɔ wo diblii ɔ mi lokoo. Lejɛ ɔ nɛ e maa wo ya, nɛ e ma kpe e lungu nya ngɛ.’ Kojomi ligbi nguaa a 31 “Ligbi ɔ nɛ Nɔmlɔ Bi ɔ maa ba kaa matsɛ, nɛ bɔfo ɔmɛ tsuo maa piɛ e he kɛ ba a, jamɛ a be ɔ mi ɔ, e maa hi e matsɛ sɛ saminyayoo ɔ nɔ, 32 nɛ a ma bua je ma amɛ tsuo a nya ngɛ e hɛ mi. Kɛkɛ ɔ, e ma gba a mi kaa bɔ nɛ to hyɛlɔ gbaa jijɔ, kɛ apletsi mi ɔ. 33 E maa ngɔ jijɔ ɔmɛ ngɔ da e hiɔ nɔ, nɛ apletsi ɔmɛ maa da e muɔ nɔ. 34 Kɛkɛ ɔ, matsɛ ɔ ma de nihi nɛ ngɛ e hiɔ nɔ ɔ ke, ‘Nyɛ nihi nɛ Tsaatsɛ gbaa nyɛ, nyɛɛ ba! Matsɛ yemi ɔ nɛ a dla ngɔ to nyɛ kɛ je be nɛ a to je ɔ sisi ɔ, nyɛ ba ngɔ. 35 Hwɔ ye mi, nɛ nyɛ ha mi ní nɛ i ye; kuma ye mi, nɛ nyɛ ha mi nyu nɛ i nu; nubwɔ ji mi, nɛ nyɛ ha i ba to nyɛ ngɔ. 36 I hɛɛ ye he gu, nɛ nyɛ wo mi tade. I nu hiɔ, nɛ nyɛ ba slaa mi; a wo mi tsu mi, nɛ nyɛ ba ye ngɔ.’ 37 “Kɛkɛ ɔ, dali ɔmɛ ma bi lɛ ke, ‘Nyɔmtsɛ, mɛni be wa na mo nɛ hwɔ ngɛ mo yee, nɛ wa ha mo ní nɛ o ye, aloo kuma ngɛ mo yee, nɛ wa ha mo nyu nɛ o nu? 38 Mɛni be wa na kaa nubwɔ ji mo, nɛ wa ha o ba to wɔ, aloo kaa o hɛɛ o he gu, nɛ wa wo mo tade? 39 Jehanɛ ɔ, mɛni be wa na mo nɛ o be he wami, aloo kaa a wo mo tsu, nɛ wa ba slaa mo?’ 40 Matsɛ ɔ ma he nɔ ke, ‘Niinɛ, i ngɛ nyɛ dee ke, be abɔ nɛ nyɛ pee ngɔ ha ye nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ a ti nɔ nyafii pe kulaa a, imi nyɛ pee ngɔ ha a nɛ!’ 41 “Kɛkɛ ɔ, e ma de ni nɛmɛ nɛ ngɛ e muɔ nɔ ɔ ke, ‘Nyɛ nihi nɛ Mawu gbiɛ nyɛ, nyɛɛ je ye nɔ! Neneene la nɛ a dla ngɔ to Abosiami, kɛ e bɔfo ɔmɛ ɔ, nyɛ ya sɛ mi! 42 Hwɔ ye mi, se nyɛ ha we mi ní ma ye; kuma ye mi, se nyɛ ha we mi nyu ma nu; 43 Nubwɔ ji mi, se nyɛ ha we nɛ ma ba to nyɛ; i hɛɛ ye he gu, se nyɛ wui mi tade; i nu hiɔ, nɛ jehanɛ hu a wo mi tsu, se nyɛ ba slaa we mi.’ 44 “Kɛkɛ ɔ, mɛ hu a ma bi ke, ‘Nyɔmtsɛ, mɛni be wa na mo nɛ hwɔ ngɛ mo yee, aloo kuma ngɛ mo yee, aloo kaa nubwɔ ji mo, aloo o hɛɛ o he gu, aloo o be he wami, aloo a wo mo tsu, nɛ wa ba ji ngmlaa ha mo ɔ?’ 45 Matsɛ ɔ ma he nɔ ke, ‘Niinɛ, i ngɛ nyɛ dee ke, be abɔ nɛ nyɛ pee we ngɔ ha ye nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ a ti nɔ nyafii pee kulaa a, nyɛ pee we ngɔ ha we imi hulɔ.’ 46 Lɔ ɔ he ɔ, nimli nɛ ɔmɛ maa ya neneene he hiami mi; se dali ɔmɛ lɛɛ a maa ya neneene wami mi.” |
Bible in Dangme © Bible Society of Ghana, 2018.
Bible Society of Ghana