Marko 6 - BAIBLO ALOO NGMAMI KLƆUKLƆU ƆA kua Yesu ngɛ Nazaret ( Mateo 13.53-58 ; Luka 4.16-30 ) 1 Yesu je lejɛ ɔ, nɛ e kɛ e kaseli ɔmɛ kpale kɛ ho e ma mi ya. 2 Hejɔɔmi ligbi ɔ, e ya tsɔɔ ní ngɛ kpe he ɔ. Nihi fuu nɛ bu lɛ tue ɔ, a he mi po, nɛ a bi ke, “Jije nɔmlɔ nɛ ɔ ya ná nile nɛ ɔ ngɛ? Mɛni nile a kɛ ha lɛ nɛ ɔ? Mɛni blɔ nɔ e guɔ kɛ tsuɔ kikɛmɛ a nyakpɛ ní nɛ ɔmɛ? 3 Anɛ pi kapitɛ ɔ ji nɛ ɔ? Pi Maria bi ɔ ji nɛ ɔ? Pi Yakobo, Yose, Yuda, kɛ Simon a nyɛminyumu ɔ ji nɛ ɔ? Pi e nyɛmiyihi hu nɛ kɛ wɔ ngɛ hiɛ ɔ?” Lɔ ɔ he ɔ, e pee mɛ tai. 4 Yesu de mɛ ke, “A buu gbalɔ ngɛ he tsuaa he, ja e ma mi, e weku li a kpɛti, kɛ e we mi pɛ.” 5 Nɛ Yesu nyɛ we he wami ní tsumi ko nɛ e tsu ngɛ Nazaret pe kaa e kɛ e nine pue hiɔtsɛmɛ bɔɔ ko a nɔ nɛ e tsa mɛ. 6 Ni ɔmɛ he we lɛ yi, nɛ enɛ ɔ pee lɛ nyakpɛ. Yesu tsɔ kaseli nyɔngma kɛ enyɔ ɔmɛ ( Mateo 10.5-15 ; Luka 9.1-6 ) 7 Yesu ya kpa kɔpehi nɛ bɔle lejɛ ɔ ní ɔmɛ a mi, nɛ e tsɔɔ ní. E tsɛ ni nyɔngma kɛ enyɔ ɔmɛ kɛ ba e ngɔ, nɛ e tsɔ mɛ enyɔɔnyɔ. E ha mɛ he wami nɛ a kɛ hia mumi yayamihi. 8 Nɛ e wo mɛ mlaa ke, a ko ngɔ nɔ́ ko kɛ to dɛ pe dɛma tso pɛ; a ko hɛɛ niye ní, loo ní balɔ kotoku, loo sika ngɛ a mlɛ mi fimi nɔ́ mi. 9 Nɛ a wo tokota, se a ko hɛɛ hiɔwe tade enyɔne. 10 E de mɛ ke, “We tsuaa we mi nɛ nyɛ maa ya a, nyɛɛ hi lejɛ ɔ kɛ yaa si nyɛ maa je. 11 Ke nyɛ ya su ma ko mi, nɛ a he we nyɛ ɔ, nyɛ blɛ nyɛ nane si zu kɛ pue si nɛ nyɛɛ je! Nɔ́ nɛ ɔ maa to mɛ okadi!” 12 Lɔ ɔ he ɔ, a pue nɔ kɛ ho, nɛ a ya fiɛ tsɔɔ ni ɔmɛ ke a tsake a tsui. 13 A hia mumi yayamihi babauu, nɛ a pɔ hiɔtsɛmɛ babauu nu, nɛ a tsa mɛ. Yohane nɔ sɔlelɔ ɔ gbenɔ ( Mateo 14.1-12 ; Luka 9.7-9 ) 14 Matsɛ Herode ba nu ní nɛ ɔmɛ tsuo a he, ejakaa Yesu biɛ pɛ kɛ kpa he tsuaa he. Ni komɛ de ke, “Yohane nɔ sɔlelɔ ɔ lɛ te si kɛ je gbeje, lɔ ɔ lɛ e ngɛ he wami nɛ e kɛ ngɛ ní nɛ ɔmɛ tsue ɔ nɛ.” 15 Ni komɛ hu ke, “Eliya ji lɛ;” nɛ ni kpa komɛ hu de ke, “Gbalɔ ji lɛ kaa blema gbali ɔmɛ a ti nɔ kake.” 16 Benɛ Herode nu ɔ, e de ke, “Yohane nɔ sɔlelɔ ɔ nɛ i po e yi ɔ, lɛ nɛ a tle si kɛ je gbeje.” 17 Ejakaa lɛ, Herode ɔ nitsɛ lɛ e ha nɛ a ya nu Yohane nɛ a fi lɛ, nɛ a wo lɛ tsu. Herode pee enɛ ɔ, ejakaa e ngɔ Herodia, e nyɛmi Filipo yo ɔ kɛ pee e yo. 18 Lɔ ɔ he ɔ, Yohane de lɛ ke, “E dɛ blɔ kaa o ngɔɔ o nyɛmi ɔ yo ɔ ngɔ peeɔ o yo.” 19 Enɛ ɔ he ɔ, Herodia dɔ Yohane ninyɛ, nɛ e hlaa kaa e maa gbe lɛ, se e na we he blɔ, ejakaa Herode kplɛɛ we. 20 Herode nitsɛ hu ngɛ Yohane gbeye yee, ejakaa e le kaa Yohane ɔ, nɔmlɔ kpakpa, kɛ nɔ klɔuklɔu ji lɛ; lɔ ɔ he ɔ, e ngɔ lɛ ngɔ to slɔkee. Herode suɔ kaa e bu lɛ tue lɛɛ, se be tsuaa be nɛ e maa nu munyu kɛ je Yohane nya, e haoɔ lɛ. 21 Ligbi ko ɔ, Herode ngɛ e fɔmi ligbi yee, nɛ e tsɛ e ganɔ ɔmɛ, asafoatsɛmɛ ɔmɛ, kɛ Galilea nikɔtɔma amɛ ní yemi. 22 Herodia biyo ba ba do, nɛ e sa Herode, kɛ nihi nɛ kɛ lɛ hii si ngɛ okplɔɔ he ɔ a hɛ mi. Lɔ ɔ he ɔ, matsɛ ɔ de jokuɛ yo ɔ ke, “Bi mi nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ o suɔ nɛ ma ha mo!” 23 E ka lɛ kita ke, “Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ o ma bi mi ɔ, ma ha mo; ke ye matsɛ yemi ɔ mi fa tete po ma ha mo!” 24 Lɔ ɔ he ɔ, jokuɛ yo ɔ je kpo nɛ e ya bi e nyɛ ke, “Mɛni ma bi?” E de lɛ ke, “Yohane nɔ sɔlelɔ ɔ yi!” 25 Jokuɛ yo ɔ kpale kɛ ba matsɛ ɔ ngɔ amlɔ nɔuu nɛ e ba de lɛ ke, “I ngɛ hlae nɛ o ngɔ Yohane nɔ sɔlelɔ ɔ yi ngɔ ha mi ngɛ sowe nɔ amlɔ nɔuu.” 26 E dɔ matsɛ ɔ wawɛɛ nitsɛ, se kita nɛ e ka, kɛ nihi nɛ kɛ lɛ hii si ngɛ niye ní ɔ si ɔ a he je ɔ, e nyɛ we nɛ e kua. 27 Amlɔ ɔ, matsɛ ɔ tsɔ e plaafo, nɛ e fa lɛ ke e ya ngɔ Yohane yi kɛ ba. Kɛkɛ nɛ plaafo ɔ ho nɛ e ya po Yohane yi ngɛ tsu ɔ mi, 28 nɛ e kɛ fɔ sowe nɔ kɛ ba ha jokuɛ yo ɔ, nɛ lɛ hu e kɛ ya ha e nyɛ. 29 Benɛ Yohane kaseli ɔmɛ nu he ɔ, a ba wo e gbogboe ɔ nɛ a ya pu. Yesu ha nimli akpe enuɔ niye ní ( Mateo 14.13-21 ; Luka 9.10-17 ; Yohane 6.1-14 ) 30 Kaseli ɔmɛ kpale kɛ ba Yesu ngɔ, nɛ a ba bɔ lɛ níhi nɛ a ya pee, kɛ níhi nɛ a ya tsɔɔ ɔ tsuo. 31 Jehanɛ, bɔ nɛ nihi babauu ngɛ bae nɛ a ngɛ yae ɔ ha nɛ Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ na we hɛ mi nɛ a ye ní tete. Lɔ ɔ he ɔ, Yesu de e kaseli ɔmɛ ke, “Nyɛ ha nɛ wɔ kɔklɔɔ waa ya he ko banee nɛ nyɛ ya jɔɔ nyɛ he bɔɔ.” 32 Kɛkɛ nɛ mɛ kɔklɔɔ a sɛ lɛ mi kɛ ho he ko banee ya. 33 Nihi babauu na mɛ nɛ a yaa, nɛ a yo mɛ. Lɔ ɔ he ɔ, a je ma amɛ tsuo a mi kɛ fo kɛ gu nane blɔ nɛ a ya su lejɛ ɔ si Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ. 34 Benɛ Yesu kple ɔ, e na nimli babauu nitsɛ, nɛ e mi mi sã lɛ ngɛ a he, ejakaa a ngɛ kaa tohi nɛ be hyɛlɔ. Kɛkɛ nɛ e bɔni mɛ níhi fuu tsɔɔmi. 35 Gbɔkuɛ nya si haa a, kaseli ɔmɛ ba e ngɔ ba de lɛ ke, “Ngapa ji hiɛ ɔ, nɛ je hu ngɛ jɔe. 36 Wó ni ɔmɛ blɔ kɛ ya ngmɔ si, kɛ kɔpe ɔmɛ nɛ bɔle wɔ ɔ a mi, nɛ a ya he nɔ́ ko nɛ a ye.” 37 Se Yesu he nɔ ke, “Nyɛ nitsɛmɛ nyɛ ha mɛ nɔ́ ko nɛ a ye.” A bi lɛ ke, “Anɛ waa ya nɛ wa ya he abolo sika hiɔ yi lafa enyɔ nya ha mɛ nɛ a ye lo?” 38 Jehanɛ Yesu bi mɛ ke, “Abolo nyɛmɛ nyɛ ngɛ? Nyɛɛ ya nɛ nyɛ ya hyɛ.” Benɛ a ya hyɛ ɔ, a ke, “Bɔbɔɛ enuɔ, kɛ lo enyɔ.” 39 Kɛkɛ nɛ e fa mɛ ke a ha nɛ ni ɔmɛ tsuo nɛ a hi si ngɛ kuuhi a mi ngɛ nga mumu ɔ nɔ. 40 A hi si kuuhi kuuhi lafalafa kɛ nyingmi enuɔɔnuɔ. 41 Jehanɛ Yesu wo abolo enuɔ ɔ kɛ lo enyɔ ɔ nɛ e hyɛ hiɔwe, nɛ e gbaa nɔ. E ku abolo ɔ mi nɛ e kɛ ha e kaseli ɔmɛ, konɛ a dla ha ni ɔmɛ. E dla lo enyɔ ɔmɛ hulɔ ha mɛ tsuo. 42 Mɛ tsuo pɛpɛɛpɛ a ye nɛ a tɔ. 43 Lɔ ɔ se ɔ, kaseli ɔmɛ kukuɔ abolo bibliwi ɔ kɛ lo bibliwi ɔ ngɔ wo kusii nyɔngma kɛ enyɔ mi tɔtɔɔtɔ. 44 Nihi nɛ ye ní ɔ, a yibɔ ji nyumuhi akpe enuɔ. Yesu nyɛɛ pa hɛ mi ( Mateo 14.22-33 ; Yohane 6.15-21 ) 45 Amlɔ nɔuu ɔ, Yesu ha e kaseli ɔmɛ ya sɛ lɛ mi, konɛ a sɛ e hlami kɛ ya Betsaida ngɛ wo ɔ se; lɛ nitsɛ lɛɛ e maa wo ni ɔmɛ blɔ loko e maa je. 46 Benɛ e kɛ ni ɔmɛ ye sɛ gbe nya a, e pue nɔ kɛ ho yo ɔ nɔ ya konɛ e ya sɔle. 47 Benɛ je jɔ ɔ, lɛ ɔ su wo ɔ kpɛti, nɛ Yesu nɔ kake too ngɛ kpo. 48 E na kaa pɔ tɔ kaseli ɔmɛ wawɛɛ kɛ lɛ ɔ hluimi; ejakaa a ngɛ kɔɔhiɔ kpee. Makɛ mla maa pee ngmlɛ etɛ kɛ yaa a, Yesu nyɛɛ wo ɔ hɛ mi kɛ ma a ngɔ; nɛ e ngɛ hlae nɛ e be a he. 49 Benɛ a na lɛ nɛ e nyɛɛ wo ɔ hɛ mi ɔ, a susu kaa kpade, nɛ a kpa ngmlaa; 50 ejakaa mɛ tsuo a na lɛ, nɛ a tsui po. Se Yesu kɛ mɛ tu munyu amlɔ nɔuu; e de mɛ ke, “Nyɛ ko je fɔ̃; imi; nyɛ ko ye gbeye!” 51 Kɛkɛ nɛ e ba a ngɔ ngɛ lɛ ɔ mi; nɛ kɔɔhiɔ ɔ jɔɔ fiami. Kaseli ɔmɛ a nya kpɛ a he nitsɛnitsɛ, nɛ a hɛ mi pee mɛ yaa; 52 ejakaa ní kasemi nɛ ngɛ abolo ɔ he ɔ, a kɔ we se, nɛ a juɛmi sui he. Yesu tsa hiɔtsɛmɛ ngɛ Genesaret ( Mateo 14.34-36 ) 53 A po wo ɔ, nɛ a ba kple ngɛ Genesaret zugba a nɔ; nɛ a muɔ lɛ ɔ si. 54 Benɛ a je kpo ngɛ lɛ ɔ mi ɔ, amlɔ ɔ, ni ɔmɛ yo Yesu. 55 Lɔ ɔ he ɔ, a tu fo kɛ ya kpa lejɛ ɔ kpokpa a tsuo nɔ, nɛ he tsuaa he nɛ a maa nu kaa e ngɛ kɛkɛ a ngɔ hiɔtsɛmɛ ngɛ sa nɔ kɛ ba e ngɔ. 56 He tsuaa he nɛ Yesu ya a, kɔpe mi jio, ma mi jio, ngmɔ si jio, a kɛ hiɔtsɛmɛ ba pueɔ ma nɔ, nɛ a kpaa lɛ pɛɛ konɛ e ha nɛ a ta e tade ɔ nya kɛkɛ he; nɛ nihi abɔ nɛ ta he ɔ na he wami. |
Bible in Dangme © Bible Society of Ghana, 2018.
Bible Society of Ghana