Marko 4 - BAIBLO ALOO NGMAMI KLƆUKLƆU ƆNí dulɔ he abɛ ( Mateo 13.1-9 ; Luka 8.4-8 ) 1 Yesu bɔni ní tsɔɔmi ekohu ngɛ Galilea wo ɔ nya. Nihi nɛ ba bua a he nya ngɛ e ngɔ ɔ, a he hiɛ babauu, lɔ ɔ he ɔ, e sɛ lɛ ko mi nɛ e ya hi si. Lɛ ɔ ngɛ wo ɔ nɔ, nɛ ni ɔmɛ tsuo pueɔ si ngɛ wo ɔ nya. 2 E tsɔɔ mɛ níhi fuu ngɛ abɛ gbi mi. E de mɛ ke, 3 “Nyɛɛ bu tue! Nyumu ko pue nɔ kɛ ho nɛ e ya du ní. 4 Benɛ e ngɛ wu ɔmɛ fĩae ɔ, ekomɛ ya pue blɔ tue, nɛ lohwe pɛlitsɛmɛ ba kukuɔ. 5 Ekomɛ ya pue tɛ sa nɔ he nɛ zu fuu be. A puɛ oya, ejakaa zu ɔ mi kuɔ we. 6 Se benɛ pu je ɔ, e sã mɛ nɛ a ngla, ejakaa a be sipoku nɛ ya zu mi bɔ nɛ sa. 7 Wu ɔmɛ ekomɛ ya pue miohi a kpɛti. Mio ɔ mia mɛ benɛ a ngɛ wae ɔ, nɛ a wui yiblii ko. 8 Se wu ɔmɛ ekomɛ ya pue zugba kpakpa nɔ. Mɛɛ lɛɛ a puɛ nɛ a wa, nɛ a wo yiblii, eko nyingmi etɛ, eko nyingmi ekpa, kɛ eko lafa.” 9 Yesu gbe munyu nɛ ɔ nya ke, “Nɔ nɛ ngɛ tue nɛ nuɔ nɔ́ ɔ, e nu.” Nɔ́ he je nɛ Yesu bu abɛhi ( Mateo 13.10-17 ; Luka 8.9-10 ) 10 Benɛ e piɛ Yesu nɔ kake too ɔ, nihi nɛ ba bu lɛ tue ɔ, a ti ni komɛ kɛ kaseli nyɔngma kɛ enyɔ ɔmɛ bi lɛ abɛ ɔ sisi. 11 E de mɛ ke, “Nyɛɛ lɛɛ a ha nyɛ he blɔ kaa nyɛɛ le laami sanehi nɛ ngɛ Mawu matsɛ yemi ɔ mi; se ni kpa amɛ lɛɛ abɛ gbi mi a deɔ mɛ sane ɔmɛ ngɛ, 12 konɛ ‘Ke a na a, a ko kɔ se, nɛ ke a nu ɔ, a ko nu sisi. Ke pi jã a, a maa kpale kɛ ba Mawu ngɔ, nɛ e kɛ a he yayami ɔmɛ maa pa mɛ.’ ” Yesu tsɔɔ ní dulɔ he abɛ ɔ sisi ( Mateo 13.18-23 ; Luka 8.11-15 ) 13 Kɛkɛ nɛ Yesu bi mɛ ke, “Anɛ nyɛ nui abɛ nɛ ɔ sisi? Lɛɛ kɛ nyɛ maa pee kɛɛ nɛ nyɛ maa nu abɛ ɔmɛ tsuo a sisi mɔ? 14 Bɔ nɛ Mawu munyu fiɛlɔ tsuɔ ní ɔ, lɔ ɔ a kɛ to ní dulɔ he ɔ nɛ. 15 Ni komɛ ngɛ kaa wu nɛ ya nɔ blɔ mi. Ke a nu munyu ɔ, kɛkɛ Abosiami ba je munyu ɔ ngɛ a mi. 16 Ni komɛ hu ngɛ kaa wu nɛ ya nɔ tɛ sa zugba mi. Ke a nu munyu ɔ, a heɔ lɛ nɔuu kɛ bua jɔmi. 17 Se e he we si ngɛ a mi; nɛ e se kɛ we. Lɔ ɔ he ɔ, ke amanehlu, loo yi mi wami te si ngɛ munyu ɔ he ɔ, a ngmɛɛɔ he oya. 18 Ni kpa komɛ hu ngɛ kaa wu nɛ a du ngɛ mio mi. Ni nɛ ɔmɛ nuɔ munyu ɔ, 19 se je nɛ ɔ mi he nya gbami, ní nami he suɔmi, kɛ ní kpahi a he akɔnɔ sɛɛ a mi, nɛ a gbee munyu ɔ ngɛ a mi, nɛ a wui yiblii. 20 Se ni kpa komɛ ngɛ kaa wuhi nɛ ya nɔ zu kpakpa nɔ. Mɛɛ lɛɛ ke a nu munyu ɔ, a pɛtɛɛ he, nɛ a woɔ yiblii, eko nyingmi etɛ, eko nyingmi ekpa, kɛ eko lafa.” Kane nɛ a kɛ ma sowe sisi ( Luka 8.16-18 ) 21 Yesu tsa nɔ ke, “Anɛ nɔ ko suɔ kane kɛ maa sowe, loo sa tso sisi? Anɛ pi kane tso nɔ nɛ e kɛ maa? 22 Nɔ́ ko be nɛ a kɛ laa nɛ a be kpo jee, nɛ nɔ́ ko be nɛ a pee ngɛ diblii mi nɛ a kɛ be la hɛ mi bae. 23 Nɔ nɛ ngɛ tue nɛ nuɔ nɔ́ ɔ, e nu.” 24 E de mɛ hu ke, “Nyɛ susu nɔ́ nɛ nyɛ ngɛ nue nɛ ɔ he saminya! Mlaahi nɛ nyɛ kɛ kojoɔ ni kpahi ɔ, lɔ ɔ Mawu kɛ maa kojo nyɛ; nɛ nyɛ kojomi ɔ nya maa wa wawɛɛ. 25 Nɔ nɛ ngɛ nɔ́ ko ɔ, a ma ha lɛ eko ngɔ piɛ he; se nɔ nɛ be nɔ́ ko tsɔ ko ɔ, bɔɔ nɛ e ngɛ ɔ tete a ma kpɔ ngɛ e dɛ.” Bɔ nɛ wu nɛ a du puɛɔ nɛ e waa 26 Yesu tsa nɔ ke, “Mawu matsɛ yemi ɔ ngɛ kaa bɔ nɛ a duɔ wu nɛ e waa. Nyumu ko ya fĩaa ní ngɛ e zugba nɔ. 27 E ya hwɔɔ si nyɔ mi, nɛ ke je na a, e teɔ si. Be nɛ ɔ mi tsuo ɔ, wu ɔmɛ ngɛ puɛe nɛ a ngɛ wae, se kɛ̃ e li nɔ́ nɛ ngɛ nɔ yae. 28 Zugba a nitsɛ lɛ haa ní ɔmɛ waa nɛ a woɔ yiblii, ba mumu ɔ kekle, kɛkɛ ɔ tso ɔ, nɛ lɔ ɔ se ɔ, ngma a nitsɛ ngɛ tso ɔ yi mi. 29 Ke ngma a wa a, nyumu ɔ ngɔɔ ngma kpami ha a kɛ yaa amlɔ nɔuu, ejakaa ngma kpami be ɔ su.” Wu nyafii pe kulaa a ( Mateo 13.31-32 , 34 ; Luka 13.18-19 ) 30 Yesu bi mɛ ke, “Mɛni he wa maa ngɔ Mawu matsɛ yemi ɔ kɛ to? Aloo mɛni abɛ wa maa bu kɛ tsɔɔ nya? 31 E ngɛ kaa nɔ ko nɛ ngɔ wu nyafii pe kulaa ngɛ je ɔ mi ya du. 32 Be bɔɔ se ɔ, wu ɔ puɛɔ nɛ e ba kleɔ pe pu mi tso ɔmɛ tsuo. E tsɛ̃ɔ kɔni nguanguahi, nɛ lohwe pɛlitsɛmɛ peeɔ a tsu ngɛ kɔni ɔmɛ a nɔ.” 33 Yesu gu abɛhi fuu nɛ ngɛ kaa enɛ ɔmɛ a nɔ nɛ e kɛ fiɛ munyu ɔ tsɔɔ ni ɔmɛ bɔ nɛ a ma nyɛ nu sisi. 34 Abɛhi a mi pɛ e kɛ mɛ tuɔ munyu ngɛ, se ke e piɛ e kɛ e kaseli ɔmɛ pɛ ɔ, e tsɔɔ mɛ abɛ ɔmɛ tsuo a sisi. Yesu jɔɔ wo nɔ kɔɔhiɔ nɛ nya wa he ( Mateo 8.23-27 ; Luka 8.22-25 ) 35 Jamɛ a ligbi ɔ nɔuu, benɛ e su gbɔkuɛ nya si ɔ, Yesu de e kaseli ɔmɛ ke, “Nyɛ ha waa po wo ɔ kɛ ya e se je.” 36 Lɔ ɔ he ɔ, kaseli ɔmɛ si nimli kpekpemi ɔ, nɛ a ya piɛ Yesu he ngɛ lɛ ɔ mi, nɛ a kɛ lɛ ho. Lɛ kpa komɛ hu fie a se. 37 Kɛkɛ nɛ wo nɔ kɔɔhiɔ nɛ nya wa hia, nɛ oslɔke bɔni kumi kɛ ngɛ lɛ ɔ mi woe, nɛ nyu miɔ nɛ e ma hyi lɛ ɔ. 38 Be nɛ ɔ mi tsuo ɔ, Yesu tslɔ sɔnue kɛ hwɔɔ si ngɛ lɛ ɔ supa je. Kaseli ɔmɛ ba tsɛ̃ɛ̃ lɛ nɛ a de lɛ ke, “Tsɔɔlɔ, nɛ wa hɛ mi ngɛ kpatae nɛ ɔ, pi o he sane ko lo?” 39 Yesu te si, nɛ e nga kɔɔhiɔ ɔ yi, nɛ e de wo ɔ ke, “Ngmɛɛ dii!” Kɔɔhiɔ ɔ jɔɔ fiami, nɛ wo ɔ ngmɛ dii. 40 Kɛkɛ nɛ Yesu de e kaseli ɔmɛ ke, “Mɛni he je nyɛ ngɛ gbeye yee kikɛ nɛ ɔ? Kɛ pee kɛɛ loko nyɛ be hemi kɛ yemi ɔ?” 41 Se mɛɛ a he mi po, nɛ a bi a he ke, “Mɛnɔ ji nɛ ɔ nɛ kɔɔhiɔ kɛ wo tete buɔ lɛ tue nɛ ɔ!” |
Bible in Dangme © Bible Society of Ghana, 2018.
Bible Society of Ghana