Luka 9 - BAIBLO ALOO NGMAMI KLƆUKLƆU ƆYesu tsɔ kaseli nyɔngma kɛ enyɔ ɔmɛ ( Mateo 10.5-15 ; Marko 6.7-13 ) 1 Yesu tsɛ ni nyɔngma kɛ enyɔ ɔmɛ kɛ kpe, nɛ e ha mɛ he wami nɛ a kɛ hia mumi yayamihi tsuo, nɛ a kɛ tsa hiɔhi hulɔ. 2 Kɛkɛ nɛ e tsɔ mɛ ke a ho nɛ a ya fiɛ Mawu matsɛ yemi ɔ he munyu ɔ, nɛ a tsa hiɔtsɛmɛ. 3 Loko a ho ɔ, Yesu de mɛ ke, “Nɛ nyɛ yaa nɛ ɔ, nyɛ ko hɛɛ nɔ́ ko nɔ́ ko kɛ to dɛ. Nyɛ ko hɛɛ dɛma tso, aloo blɔ hialɔ kotoku, aloo niye ní, aloo sika; tade enyɔne tete po nyɛ ko hɛɛ. 4 We tsuaa we mi nɛ nyɛ maa ya a, nyɛɛ hi lejɛ ɔ kɛ yaa si nyɛ maa je ma a mi. 5 Ke nyɛ ya he ko nɛ a he we nyɛ atuu ɔ, loko nyɛ maa je ma a mi ɔ, nyɛ blɛ nyɛ nane sisi zu kɛ pue si kɛ to mɛ okadi kaa a maa gbla a tue.” 6 Kaseli ɔmɛ pue nɔ kɛ ho, nɛ a ya fiɛ manye munyu ɔ kɛ kpa kɔpe ɔmɛ tsuo, nɛ a tsa hiɔtsɛmɛ ngɛ he tsuaa he. Herode jija ( Mateo 14.1-12 ; Marko 6.14-29 ) 7 Benɛ Herode, amlaalo nɔkɔtɔma nɛ hyɛɛ Galilea nɔ ɔ nu níhi nɛ ngɛ nɔ yae ɔ a he ɔ, e jija; ejakaa ni komɛ ngɛ dee ke Yohane nɔ sɔlelɔ ɔ nɛ a tle si kɛ je gbeje. 8 Ni komɛ hu ngɛ dee ke Eliya lɛ ba; nɛ ni komɛ hu ke blema gbali ɔmɛ eko lɛ kpale ba wami mi ekohu. 9 Se Herode ke, “Yohane ɔ, i po e yi. Se i ngɛ nyakpɛ níhi nue ngɛ nyumu nɛ ɔ lɛɛ e he. Mɛnɔ ji lɛ?” Nɛ e hla kaa e maa na Yesu. Yesu ha nyumuhi akpe enuɔ niye ní ( Mateo 14.13-21 ; Marko 6.30-44 ; Yohane 6.1-14 ) 10 Bɔfo ɔmɛ kpale a se kɛ ba, nɛ a ba sɛɛ níhi tsuo nɛ a ya pee ɔ ngɔ ha Yesu. Jehanɛ ɔ, e kɛ mɛ pɛ pue nɔ kɛ ho ma ko nɛ a tsɛɛ Betsaida a ya. 11 Benɛ nimli kpekpemi ɔ nu he ɔ, a bu kɛ nyɛɛ e se. E he mɛ hɛmuɔ, nɛ e kɛ mɛ tu Mawu matsɛ yemi ɔ he munyu; nɛ e tsa nihi nɛ tsami he hia mɛ. 12 Gbɔkuɛ nya si haa a, kaseli nyɔngma kɛ enyɔ ɔmɛ ba e ngɔ, nɛ a ba de lɛ ke, “Hyɛ, ngapa lɛ wa ngɛ nɛ ɔ nɛ! Wo ni ɔmɛ blɔ kɛ ya kɔpehi, kɛ ma amɛ nɛ bɔle wɔ nɛ ɔ a mi, konɛ a ya hla niye ní kɛ hwɔ he.” 13 Se Yesu de mɛ ke, “Nyɛ nitsɛmɛ nyɛ ha mɛ nɔ́ ko nɛ a ye.” A he nɔ ke, “Abolo enuɔ, kɛ lo enyɔ pɛ wa ngɛ. Wa tsa be nyɛe ma ya he niye ní ba ha ma kpekpemi nɛ ɔ tsuo!” 14 Nyumuhi kɛkɛ maa su akpe enuɔ ngɛ lejɛ ɔ. Yesu de e kaseli ɔmɛ ke, “Nyɛ ha nɛ ni ɔmɛ nɛ a hi si ngɛ kuuhi a mi, nihi maa pee nyingmi enuɔ ngɛ kuu tsuaa kuu mi.” 15 Kaseli ɔmɛ pee ja, nɛ a ha nɛ ni ɔmɛ tsuo hi si. 16 Kɛkɛ nɛ Yesu kukuɔ abolo enuɔ, kɛ lo enyɔ ɔ, nɛ e hyɛ hiɔwe, nɛ e gbaa nɔ, nɛ e ku mi, nɛ e kɛ ha e kaseli ɔmɛ, konɛ mɛ hu a dla ngɔ ha ma kpekpemi ɔ. 17 Mɛ tsuo a ye, nɛ a tɔ, nɛ kaseli ɔmɛ bua bibliwi nɛ piɛ ɔ nya ngɔ wo kusii nyɔngma kɛ enyɔ mi. Petro ye odase ke Yesu ji Kristo ɔ nɛ ( Mateo 16.13-19 ; Marko 8.27-29 ) 18 Ligbi ko benɛ Yesu nɔ kake too ngɛ sɔlee ɔ, kaseli ɔmɛ ba e ngɔ. E bi mɛ ke, “Ni ɔmɛ deɔ ke mɛnɔ ji mi?” 19 A he nɔ ke, “Ni komɛ ke Yohane nɔ sɔlelɔ ɔ ji mo; ni komɛ ke Eliya, nɛ ni komɛ hu ke blema gbali ɔmɛ eko lɛ a tle si.” 20 E bi mɛ ke, “Se nyɛɛ lɛɛ kɛ nyɛ deɔ kɛɛ?” Petro he nɔ ke, “Mo ji Mawu we Kristo ɔ nɛ.” Yesu tu e amanehlu kɛ e gbenɔ he munyu ( Mateo 16.20-28 ; Marko 8.30—9.1 ) 21 Kɛkɛ nɛ Yesu bɔ mɛ kɔkɔ ke a ko ya de nɔ ko nɔ ko. 22 E de mɛ hulɔ ke, “Ja Nɔmlɔ Bi ɔ na amanehlu babauu, nɛ ma nimeli ɔmɛ, kɛ osɔfo nikɔtɔma amɛ, kɛ mlaa tsɔɔli ɔmɛ kua lɛ. A maa gbe lɛ, se ligbi etɛ se ɔ, Mawu ma tle lɛ si ekohu.” 23 Jehanɛ ɔ, e de ni ɔmɛ tsuo ke, “Ke nɔ ko suɔ kaa e maa nyɛɛ ye se ɔ, e kua e he, nɛ e hɛɛ e sɛumi tso ɔ daa ligbi kɛ nyɛɛ ye se. 24 Ejakaa nɔ tsuaa nɔ nɛ suɔ kaa e baa e klaa yi ɔ, e maa laa lɛ; se nɔ tsuaa nɔ nɛ laa e klaa ngɛ ye he ɔ, e maa na lɛ ekohu. 25 Mɛni se nɔmlɔ ma na, ke e nine su je ɔ tsuo nɔ, nɛ lɛ nitsɛ e hɛ mi kpata a? 26 Nɔ tsuaa nɔ nɛ imi, kɛ ye munyu ɔ, wa he peeɔ lɛ zo ɔ, lɛ hu e he maa pee Nɔmlɔ Bi ɔ zo benɛ e maa ba ngɛ lɛ nitsɛ e hɛ mi nyami ɔ mi, kɛ e Tsɛ nɔ́ ɔ, kɛ bɔfo klɔuklɔu ɔmɛ a nɔ́ ɔ mi. 27 I ngɛ nyɛ dee anɔkuale mi ke, ni komɛ ngɛ nihi nɛ daa si ngɛ hiɛ ɔ a kpɛti nɛ a be gboe, kɛ yaa su be nɛ Mawu matsɛ yemi ɔ maa ba.” Yesu nɔmlɔ tso su tsake ( Mateo 17.1-8 ; Marko 9.2-8 ) 28 Benɛ Yesu tu munyu nɛ ɔmɛ maa pee ligbi kpaanyɔ se ɔ, e ngɔ Petro, Yohane, kɛ Yakobo kɛ ho yoku ko nɔ ya nɛ e ya sɔle. 29 Benɛ e ngɛ sɔlee ɔ, e hɛ mi tsake, nɛ e tade ɔ hiɛ futaa, nɛ e ngɛ kpɛe klãiklãi. 30 Tlukaa a, nyumuhi enyɔ ba lejɛ ɔ, nɛ a kɛ lɛ ba tu munyu. Mɛ ji Mose kɛ Eliya. 31 A ba kɛ hɛ mi nyami, nɛ a kɛ Yesu ba tu munyu nɛ kɔɔ gbenɔ nɛ e yaa gbo ngɛ Yerusalem ɔ he. 32 Be nɛ ɔ mi tsuo ɔ, mahe gbe Petro kɛ e huɛmɛ ɔmɛ. Se benɛ a hɛ tsɛ̃ ɔ, a na Yesu hɛ mi nyami ɔ, kɛ nyumuhi enyɔ ɔmɛ nɛ daa si ngɛ e kasa nya a. 33 Benɛ nyumu ɔmɛ ngɛ Yesu sie ɔ, Petro de lɛ ke, “Nyɔmtsɛ, e hi kaa wa ngɛ hiɛ ɔ! Wa maa ma bo tsu etɛ, o nɔ́ kake, Mose nɔ́ kake, kɛ Eliya hu nɔ́ kake.” (Se e li nɔ́ nɛ e ngɛ dee tete). 34 Benɛ e ngɛ munyu ɔ tue kɛ mwɔɔ ɔ, bɔku ko ba ha a nɔ, nɛ kaseli ɔmɛ ye gbeye. 35 Kɛkɛ nɛ Mawu tu munyu kɛ je bɔku ɔ mi ke, “Ye Bi nɛ i hla ji nɛ ɔ nɛ; nyɛɛ bu lɛ tue!” 36 Benɛ munyu ɔ se po ɔ, Yesu nɔ kake too lɛ daa si ngɛ lejɛ ɔ. Kaseli ɔmɛ ma a nya ngɔ to nɔ́ nɛ a na nɛ ɔ nɔ, nɛ a kɛ nɔ ko nɔ ko sɛɛ we he ní jamɛ a be ɔ mi. Yesu hia mumi yayami ngɛ jokuɛ nyumuyo ko mi ( Mateo 17.14-18 ; Marko 9.14-27 ) 37 E nɔ jena a, Yesu kɛ e kaseli etɛ ɔmɛ kple yoku ɔ, nɛ nihi fuu kɛ lɛ ba kpe. 38 Kɛkɛ nɛ nyumu ko kpa ngmlaa kɛ je ni ɔmɛ a kpɛti, nɛ e de ke, “Tsɔɔlɔ! I kpa mo pɛɛ, hyɛ ye binyumu ɔ, ye bi kake too ɔ! 39 Ke pee ɔ, mumi yayami maa ba e nɔ, nɛ e ma kpa ngmlaa si kake too. Kɛkɛ mumi ɔ ma ha nɛ e ma lua gaganii, nɛ e nya maa fia hwɔli. Mumi ɔ maa hi jokuɛ nɛ ɔ nɔ́ yeyee pee hluu nɛ he jɔmi be mi. 40 I kpa o kaseli ɔmɛ pɛɛ ke a hia mumi yayami ɔ, se a nyɛ we.” 41 Yesu he nɔ nɛ e de ke, “Oo yi nɔ bi nɛ be hemi kɛ yemi nɛ a kplɛɛ we tsakemi, mɛni be i kɛ nyɛ maa hi si kɛ yaa si?” Kɛkɛ nɛ e de nyumu ɔ ke, “O kɛ o bi ɔ nɛ ba hiɛ ɔ!” 42 Benɛ jokuɛ ɔ ma a, mumi yayami ɔ po lɛ fɔ si, nɛ e ha e lua gaganii. Se Yesu nga mumi ɔ yi, nɛ e tsa jokuɛ ɔ, nɛ e ngɔ lɛ ngɔ ha e tsɛ ɔ ekohu. 43 Mawu he wami kpetekpleenyɛ nɛ je kpo nɛ ɔ ha nɛ ni ɔmɛ tsuo a he mi po. Benɛ ni ɔmɛ a hɛ mi pee mɛ yaa ngɛ níhi tsuo nɛ Yesu ngɛ pee ɔ a he ɔ, e de e kaseli ɔmɛ ke, Yesu tu e gbenɔ he munyu ekohu ( Mateo 17.22-23 ; Marko 9.30-32 ) 44 “Nɔ́ nɛ ma de nyɛ nɛ ɔ, nyɛɛ bu tue saminya! A maa ngɔ Nɔmlɔ Bi ɔ kɛ wo nihi nɛ he wa a dɛ mi.” 45 Se kaseli ɔmɛ nui nɔ́ nɛ e de ɔ sisi. A ngɔ kɛ laa mɛ, konɛ a ko nu sisi; nɛ mɛ hu a ngɛ gbeye yee kaa a ma bi lɛ munyu ɔ he nɔ́ ko. Mɛnɔ ji nɔmlɔ nguaa pe kulaa? ( Mateo 18.1-5 ; Marko 9.33-37 ) 46 Jehanɛ ɔ, kaseli ɔmɛ ba bɔni nya sami kaa a kpɛti mɛnɔ ji nɔmlɔ nguaa pe kulaa. 47 Benɛ Yesu na a juɛmi ɔ, e ngɔ jokuɛ nyafii ko ba da e kasa nya, 48 nɛ e de mɛ ke, “Nɔ tsuaa nɔ nɛ ma he jokuɛ nyafii nɛ ɔ atuu ngɛ ye biɛ mi ɔ, imi e he atuu ɔ nɛ; nɔ tsuaa nɔ nɛ heɔ mi atuu ɔ, nɔ nɛ tsɔ mi ɔ lɛ e he atuu ɔ nɛ. Ejakaa nɔ nyafii pe kulaa ngɛ nyɛ tsuo nyɛ kpɛti ɔ, lɛ ji nɔmlɔ nguaa pe kulaa.” Nɔ nɛ ti si wui nyɛ ɔ, e piɛ nyɛ he ( Marko 9.38-40 ) 49 Yohane de ke, “Nyɔmtsɛ, wa na nyumu ko nɛ ngɔ o biɛ kɛ ngɛ mumi yayami hiae, nɛ wa de lɛ ke e kpa, ejakaa pi e kɛ wɔ nɛ ngɛ nyɛɛe.” 50 Se Yesu de lɛ ke, “Nyɛ ko tsi lɛ blɔ; ejakaa nɔ nɛ ti si wui nyɛ ɔ, e piɛ nyɛ he.” Samaria kɔpe ko he we Yesu 51 Benɛ be ɔ nɛ a maa ngɔ Yesu kɛ je je nɛ ɔ mi kɛ ya hiɔwe ɔ su ta a, e muɔ e yi mi kpɔ kaa e maa ya Yerusalem. 52 E tsɔ nihi kɛ sɛ e hlami kɛ ya Samaria kɔpe ko mi, konɛ a ya dla he ko ngɔ to lɛ. 53 Se ni ɔmɛ he we lɛ, ejakaa a na kaa Yesu pee e yi mi kaa e yaa Yerusalem. 54 Benɛ e kaseli Yakobo, kɛ Yohane nu he ɔ, a bi lɛ ke, “Nyɔmtsɛ, o suɔ kaa wa de nɛ la nɛ je hiɔwe ba sã mɛ lo?” 55 Se Yesu plɛ e he, nɛ e ka a hɛ mi. 56 Kɛkɛ nɛ e kɛ e kaseli ɔmɛ tsuo pue nɔ kɛ ho kɔpe kpa mi ya. Ni komɛ nɛ hla kaa a maa nyɛɛ Yesu se ( Mateo 8.19-22 ) 57 Benɛ a yaa ngɛ blɔ ɔ nɔ ɔ, nyumu ko ba de Yesu ke, “Nyɔmtsɛ, ma nyɛɛ o se kɛ ya he tsuaa he nɛ o yaa.” 58 Se Yesu de lɛ ke, “Kɔkɔbohi ngɛ muɔhi, nɛ lohwe pɛlitsɛmɛ hu ngɛ tsuhi; se Nɔmlɔ Bi ɔ lɛɛ e be he ko nɛ e kɛ e yi fɔɔ.” 59 E de nɔ kpa ke, “Ba nyɛɛ ye se!” Se lɛɛ e de ke, “Nyɔmtsɛ, ha mi blɔ nɛ ma ya pu tsaatsɛ lolo.” 60 Yesu de lɛ ke, “Ha nɛ ni gbogboehi nɛ a pu mɛ nitsɛmɛ a ni gbogboehi. Se moo lɛɛ yaa nɛ o ya fiɛ Mawu matsɛ yemi ɔ he sane ɔ.” 61 Nyumu kpa ko hu de ke, “Nyɔmtsɛ, ma nyɛɛ o se. Se ha mi blɔ nɛ i kɛ ye we ku hi ya ye sɛ lolo.” 62 Se Yesu de lɛ ke, “Nɔ nɛ kɛ e nine pɛtɛɛ na kpakplaa he, nɛ e plɛɛ hyɛɛ e se ɔ, e sɛ Mawu matsɛ yemi ɔ.” |
Bible in Dangme © Bible Society of Ghana, 2018.
Bible Society of Ghana