Luka 22 - BAIBLO ALOO NGMAMI KLƆUKLƆU ƆA so Yesu yi nɔ ( Mateo 26.1-5 ; Marko 14.1-2 ; Yohane 11.45-53 ) 1 Jehanɛ ɔ, Abolokplolo nyami be ɔ nɛ a tsɛɛ Hetsɔmi ɔ ba su. 2 Osɔfo nikɔtɔma amɛ, kɛ mlaa tsɔɔli ɔmɛ ye ma a gbeye; lɔ ɔ he ɔ, a hla blɔ nɔ nɛ a maa gu kɛ gbe Yesu ngɛ laami mi. Yuda kplɛɛ kaa e maa tsɔɔ Yesu se blɔ ( Mateo 26.14-16 ; Marko 14.10-11 ) 3 Abosiami ba sɛ ni nyɔngma kɛ enyɔ ɔmɛ a ti nɔ kake nɛ a tsɛɛ Yuda a mi. Yuda biɛ kpa ji Iskariot. 4 Kɛkɛ nɛ e pue nɔ kɛ ho, nɛ e kɛ osɔfo nikɔtɔma amɛ, kɛ sɔlemi we ɔ asafoatsɛmɛ ɔmɛ ya sɛɛ ní, nɛ e tsɔɔ mɛ bɔ nɛ e maa pee nɛ e je Yesu ngɔ ha mɛ. 5 A bua jɔ, nɛ a wo lɛ si ke a ma ha lɛ sika. 6 Yuda kplɛɛ, nɛ e bɔni blɔ hlami, konɛ e ngɔ Yesu ngɔ wo a dɛ mi zaa nɛ ma a kó nu he. Yesu dla kɛ ha Hetsɔmi niye ní ɔ yemi ( Mateo 26.17-25 ; Marko 14.12-21 ; Yohane 13.21-30 ) 7 Jehanɛ ɔ, Abolokplolo nyami be ɔ ligbi tutuutu nɛ a gbeɔ to bi ɔ nɛ a kɛ yeɔ Hetsɔmi ɔ ba su. 8 Yesu tsɔ Petro kɛ Yohane, nɛ e de mɛ ke, “Nyɛɛ ya nɛ nyɛ ya pee Hetsɔmi niye ní ɔ ngɔ to wɔ nɛ wa ba ye.” 9 A bi lɛ ke, “Jije nɛ o suɔ nɛ wa ya pee niye ní ɔ ngɔ to mo ngɛ?” 10 E he nɔ ke, “Nyɛɛ bu tue! Ke nyɛ sɛ ma a mi ɔ, nyɛɛ kɛ nyumu ko nɛ tloo buɛ kɛ nyu maa kpe. Nyɛɛ nyɛɛ e se kɛ ya we mi he nɛ e yaa sɛ ɔ, 11 nɛ nyɛ ya de wetsɛ ɔ ke, ‘Tsɔɔlɔ ɔ ke wa ba bi mo ke nibwɔhi a tsu ɔ, he nɛ i kɛ ye kaseli ɔmɛ maa ye Hetsɔmi niye ní ɔ ngɛ ɔ, jije e ngɛ?’ 12 E maa tsɔɔ nyɛ hiɔwe asa nguaa ko nɛ a dla mi, konɛ nyɛ ya pee niye ní ɔ ngɔ to ngɛ lejɛ ɔ.” 13 A pue nɔ kɛ ho, nɛ a ya na nɔ́ tsuaa nɔ́ pɛpɛɛpɛ kaa bɔ nɛ Yesu de mɛ ɔ. Nɛ a ya pee Hetsɔmi niye ní ɔ ngɔ to. Nyɔmtsɛ niye ní ɔ ( Mateo 26.26-30 ; Marko 14.22-26 ; Korinto Bi I, 11.23-25 ) 14 Benɛ ngmlɛfia a su ɔ, Yesu ya hi e blɔ he ngɛ okplɔɔ ɔ he; e kɛ bɔfo nyɔngma kɛ enyɔ ɔmɛ. 15 E de mɛ ke, “I kɛ he hiami hyɛ blɔ wawɛɛ kaa i kɛ nyɛ maa ye Hetsɔmi niye ní nɛ ɔ loko ma na amanehlu! 16 Ejakaa i ngɛ nyɛ dee ke, i be eko yee hu kɛ yaa si Mawu matsɛ yemi ɔ maa ba, nɛ́ nɔ nɛ Hetsɔmi niye ní ɔ tsɔɔ ɔ maa je kpo paa.” 17 Kɛkɛ nɛ Yesu wo kplu, nɛ e na Mawu si, nɛ e de ke, “Nyɛ he nɛ nyɛ tsuo nyɛɛ nu. 18 I ngɛ nyɛ dee ke, enɛ ɔ se ɔ, i be wai nɛ ɔ nue hu kɛ yaa si Mawu matsɛ yemi ɔ maa ba.” 19 Jehanɛ ɔ, e kɛ̃ abolo, nɛ e na Mawu si, nɛ e ku mi, nɛ e ngɔ ha mɛ, nɛ e de ke, “Enɛ ɔ ji ye nɔmlɔ tso [nɛ a ngɔ sã bɔ ha Mawu ngɛ nyɛ he. Nyɛɛ pee enɛ ɔ nɛ nyɛ kɛ kai mi.” 20 Benɛ a ye ní ɔ ta a, e wo kplu ɔ ja nɔuu, nɛ e de mɛ ke, “Kplu nɛ ɔ ji Mawu somi he ɔ nɛ a ngɔ ye muɔ nɛ a plɛ ngɔ pue si ha nyɛ ɔ kɛ sɔu nya a nɛ.] 21 “Se hyɛ! Nɔ nɛ maa tsɔɔ ye se blɔ ɔ kɛ mi ngɛ ní yee ngɛ hiɛ ɔ! 22 Nɔmlɔ Bi ɔ ma gbo kaa bɔ nɛ Mawu to ɔ, se musu tloo nɔ nɛ maa tsɔɔ e se blɔ ɔ!” 23 Kɛkɛ nɛ a bɔni a he bimi ke a kpɛti mɛnɔ po maa pee nɔ́ nɛ ɔ. Mɛnɔ ji nɔmlɔ nguaa pe kulaa? 24 Kaseli ɔmɛ sɔuu ba bɔni nya sami kaa a kpɛti mɛnɔ lɛ sa kaa a buu nɔmlɔ nguaa pe kulaa. 25 Yesu de mɛ ke, “Ma je li ɔmɛ a matsɛmɛ ɔmɛ ngɛ he wami ngɛ a ma mi bi ɔmɛ a nɔ, nɛ a ti ni komɛ tsɛɔ a he ke ‘Ma he dooli.’ 26 Se nyɛɛ lɛɛ e be nyɛ jã. Mohu ɔ, nɔ nɛ ji nɔ nguaa pe kulaa ngɛ nyɛ kpɛti ɔ, e pee e ní kaa jokuɛyo pe kulaa; nɔkɔtɔma a, e pee e ní kaa sɔmɔlɔ. 27 Te nɔ nɛ pe e nyɛmi nɛɛ: nɔ nɛ hii okplɔɔ he nɛ yeɔ ní, aloo nɔ nɛ sɔmɔɔ lɛ? Anɛ pi nɔ nɛ hii okplɔɔ he nɛ yeɔ ní ɔ lo? Se imi lɛɛ i ngɛ nyɛ kpɛti kaa nɔ nɛ sɔmɔɔ. 28 “Ye haomi be ɔmɛ a mi ɔ, nyɛ ji nihi nɛ daa si kpɛii ngɛ ye se. 29 Lɔ ɔ he ɔ, he wami nɛ Tsaatsɛ ha mi nɛ ma kɛ ye e ma a nɔ ɔ, imi hu i ngɛ nyɛ jamɛ a he wami ɔ hae. 30 Nyɛ maa ye ní, nɛ nyɛ maa nu ní ngɛ ye we okplɔɔ ɔ he ngɛ ye matsɛ yemi ɔ mi; nɛ nyɛ maa hi matsɛ sɛhi a nɔ kɛ kojo Israel wɛtso nyɔngma kɛ enyɔ ɔmɛ. Yesu de to ke Petro ma kua lɛ ( Mateo 26.31-35 ; Marko 14.27-31 ; Yohane 13.36-38 ) 31 “Simon, Simon! Bu tue! Mawu ha Abosiami blɔ ke e ka nyɛ, nɛ e je nimli kpakpa amɛ kɛ je nimli yayami ɔmɛ a kpɛti kaa bɔ nɛ ngmɔ hulɔ saa ngma mi ɔ. 32 Se imi lɛɛ i sɔle ha mo Simon, nɛ o hemi kɛ yemi kó ta, konɛ ke o kpale o se kɛ ba ye ngɔ ekohu ɔ, mo hu o wo o nyɛmimɛ ɔmɛ he wami.” 33 Petro de lɛ ke, “Nyɔmtsɛ, i dla ye he ngɔ to nɛ ke tsu mi oo, gbenɔ mi oo, i kɛ mo maa ya!” 34 Yesu de lɛ ke, “Petro, i ngɛ mo dee ke, kungwɔ be nɔ́ kpae nyɔ nɛ ɔ mi, nɛ o ma de si etɛ ke o li mi.” Sika kpɛɛ, kotoku, kɛ klaate 35 Enɛ ɔ se ɔ, Yesu bi e kaseli ɔmɛ ke, “Be ko benɛ i tsɔ nyɛ, nɛ nyɛɛ hɛɛ we sika kpɛɛ, loo kotoku, loo tokota a, anɛ nɔ́ ko hia nyɛ lo?” A he nɔ ke, “Nɔ́ ko nɔ́ ko hia we wɔ.” 36 Yesu de mɛ ke, “Jehanɛ ɔ lɛɛ nɔ nɛ ngɛɛ sika kpɛ ɔ, e ngɔ; nɔ nɛ ngɛ kotoku ɔ, e ngɔ; nɔ nɛ be klaate ɔ, e jua e tade, nɛ e kɛ he eko. 37 Ejakaa ngmami ɔ nɛ deɔ ke, ‘A bu lɛ ngɔ ta yayami peeli a he’ ɔ, ye he a ngma ngɛ. Nɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ngmami ɔ deɔ ngɛ ye he ɔ, ja e ba mi.” 38 Kaseli ɔmɛ de ke, “Nyɔmtsɛ, hyɛ! Klaate enyɔ ngɛ hiɛ ɔ!” E he nɔ ke, “E hiɛ!” Yesu ya sɔle ngɛ Oliv yo ɔ nɔ ( Mateo 26.36-46 ; Marko 14.32-42 ) 39 Yesu je ma a mi, nɛ e pue nɔ kɛ ho Oliv yo ɔ nɔ ya kaa bɔ nɛ e pɔɔ peemi ɔ. E kaseli ɔmɛ kɛ lɛ ho. 40 Benɛ a su lejɛ ɔ, e de mɛ ke, “Nyɛɛ sɔle, konɛ nyɛ ko sɛ ka mi.” 41 Kɛkɛ nɛ e si mɛ maa pee tɛ fɔmi mi kɛmi, nɛ e ya kpla si, nɛ e sɔle 42 ke, “Tsaatsɛ, ke o suɔ ɔ, je nɔ́ nami kplu nɛ ɔ kɛ je ye blɔ mi. Se kɛ̃ ɔ, a ko pee nɔ́ nɛ imi i suɔ; se mohu a pee nɔ́ nɛ mo o suɔ.” [ 43 Kɛkɛ nɛ bɔfo ko je hiɔwe ba je e he kpo tsɔɔ lɛ, nɛ e wo lɛ he wami. 44 E kɛ he hiami sɔle wawɛɛ pe kekle ɔ po, nɛ e he latsa ngɛ tslee kɛ ngɛ si puee kaa muɔloku.] 45 Benɛ e sɔle ta, nɛ e kpale e se kɛ ba kaseli ɔmɛ a ngɔ ɔ, e na mɛ nɛ aywilɛho nu mɛ, nɛ a hwɔ mahe. 46 E de mɛ ke, “Mɛni he je nyɛ ngɛ mahe hwɔe ɔ? Nyɛɛ te si nɛ nyɛɛ sɔle, konɛ nyɛ ko sɛ ka mi.” A nu Yesu ( Mateo 26.47-56 ; Marko 14.43-50 ; Yohane 18.3-11 ) 47 Benɛ Yesu ngɛ munyu ɔ tue kɛ mwɔɔ ɔ, nihi babauu ba hia kpo ngɛ lejɛ ɔ. Ni nyɔngma kɛ enyɔ ɔmɛ a ti nɔ kake nɛ a tsɛɛ lɛ Yuda a nyɛɛ a hɛ mi kɛ ba. E hɛ lɛ kɛ ba Yesu ngɔ, konɛ e ba fiɔ e nya he. 48 Se Yesu bi lɛ ke, “Yuda, o ma fiɔ ye nya he, konɛ o kɛ tsɔɔ imi Nɔmlɔ Bi ɔ, ye se blɔ?” 49 Benɛ kaseli ɔmɛ nɛ kɛ Yesu ngɛ lejɛ ɔ na nɔ́ nɛ ma a, a bi lɛ ke, “Nyɔmtsɛ, waa hia klaate kɛ wo a he lo?” 50 Kɛkɛ nɛ a ti nɔ kake ja osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa a nyɔguɛ klaate, nɛ e po e hiɔ nɔ tue. 51 Se Yesu de ke, “E hiɛ!” Kɛkɛ nɛ e ta nyumu ɔ tue ɔ he, nɛ e tsa lɛ. 52 Jehanɛ ɔ, Yesu de osɔfo nikɔtɔma amɛ, kɛ sɔlemi we ɔ asafoatsɛmɛ ɔmɛ, kɛ ma nimeli ɔmɛ ke, “Anɛ e hia kaa nyɛɛ ngɔ klaate, kɛ okpoti kɛ ba hiɛ ɔ? Ojo fialɔ ji mi? 53 Daa nɛ i kɛ nyɛ ngɛ sɔlemi we ɔ lɛɛ nyɛ de we ke nyɛ maa nu mi. Se nyɛ ngmlɛfia a ji nɛ ɔ nɛ; diblii matsɛ ɔ ní tsumi be su!” Petro de ke e li Yesu ( Mateo 26.57-58 , 69-75 ; Marko 14.53-54 , 66-72 ; Yohane 18.12-18 , 25-27 ) 54 A nu Yesu, nɛ a ngɔ lɛ kɛ ho osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa a we mi ya; nɛ Petro nyɛɛ se ngɛ lokoo. 55 A slɛ la ngɛ kue ɔ kpɛti, nɛ nihi hii si kɛ bɔle la a, nɛ Petro ho ya piɛ a he. 56 Mawayi ɔmɛ a ti nɔ kake na lɛ nɛ hii si ngɛ la a he ngɛ lejɛ ɔ. Mawayo ɔ hyɛ Petro too, nɛ e de ke, “Nyumu nɛ ɔ hu piɛ e he!” 57 Se Petro kplɛɛ we. E de lɛ ke, “Awenyɛ, i li lɛ!” 58 Be bɔɔ se ɔ, nyumu ko hu yo Petro, nɛ e de ke, “Mo hu a ti nɔ kake ji mo!” Se Petro he nɔ ke, “Awetsɛ, pi a ti nɔ kake ji mi!” 59 Maa pee ngmlɛfia kake se ɔ, nyumu kpa ko hu ma nɔ mi veveeve, nɛ e de ke, “Nyumu nɛ ɔ hu Galilea no ji lɛ, nɛ nɔ́ jemi ko kulaa be he kaa lɛ hu e kɛ Yesu lɛ ngɛ!” 60 Se Petro de lɛ ke, “Awetsɛ, i li nɔ́ nɛ o ngɛ dee ɔ!” Tlukaa a, benɛ e ngɛ munyu ɔ tue kɛ mwɔɔ ɔ, kungwɔ kpa nɔ. 61 Nyɔmtsɛ ɔ plɛ e he nɛ e hyɛ Petro. Nɛ Petro kai kaa Nyɔmtsɛ ɔ de lɛ be ko ke, “Loko kungwɔ ma kpa nɔ nyɔ nɛ ɔ mi ɔ, o ma de si etɛ ke o li mi.” 62 Kɛkɛ nɛ Petro je kpo, nɛ e ya fo ya wawɛɛ nitsɛ. A ye Yesu he fɛu, nɛ a fia lɛ ní ( Mateo 26.67-68 ; Marko 14.65 ) 63 Nihi nɛ ngɛ Yesu he bue ɔ ye e he fɛu, nɛ a fia lɛ ní. 64 A fi e hɛ mi, nɛ a bi lɛ ke, “Mɛnɔ lɛ fia mo nɔ́ ɔ? De wɔ!” 65 Nɛ a de ní kpahi fuu kɛ bɔ lɛ ahlua. Yesu ngɛ kpe nguaa a hɛ mi ( Mateo 26.59-66 ; Marko 14.55-64 ; Yohane 18.19-24 ) 66 Benɛ je na a, ma nimeli ɔmɛ, kɛ osɔfo nikɔtɔma amɛ, kɛ mlaa tsɔɔli ɔmɛ a nya ba bua, nɛ a ngɔ Yesu kɛ ba da kpe nguaa a hɛ mi. 67 A bi lɛ ke, “Mo ji Kristo ɔ lo? De wɔ!” E he nɔ ke, “Ke i de nyɛ ɔ, nyɛ be hee maa ye, 68 nɛ ke sane ko nɛ i bi hu, nyɛ be mi heto hae. 69 Se e be kɛe kulaa nɛ Nɔmlɔ Bi ɔ maa hi Mawu Ope ɔ hiɔ nɔ.” 70 Kɛkɛ nɛ mɛ tsuo a bi lɛ ke, “Lɛɛ tse Mawu bi ji mo?” E he nɔ ke, “Ja nyɛ de ɔ nɛ.” 71 Kɛkɛ nɛ a de ke, “Odase yeli kpahi a he hia we wɔ hu! Wɔ nitsɛmɛ wa nu kɛ je e nya!” |
Bible in Dangme © Bible Society of Ghana, 2018.
Bible Society of Ghana