Luka 20 - BAIBLO ALOO NGMAMI KLƆUKLƆU ƆHe blɔ nɛ Yesu ngɛ ( Mateo 21.23-27 ; Marko 11.27-33 ) 1 Ligbi ko benɛ Yesu ngɛ ní tsɔɔe ngɛ sɔlemi we ɔ, nɛ e ngɛ sane kpakpa a fiɛe ɔ, osɔfo nikɔtɔma amɛ, kɛ mlaa tsɔɔli ɔmɛ, kɛ ma nimeli ɔmɛ ba e ngɔ. 2 A ba bi lɛ ke, “Mɛni he blɔ nɛ o ngɛ nɛ o kɛ peeɔ ní nɛ ɔmɛ? Mɛnɔ lɛ ha mo he blɔ nɛ ɔ? Mo de wɔ!” 3 Yesu he nɔ ke, “Yoo, imi hu ma bi nyɛ munyu ko nɛ nyɛ ha mi heto. 4 He blɔ nɛ Yohane ngɛ nɛ e kɛ sɔle nihi ɔ, Mawu lɛ ha lɛ, aloo nɔmlɔ adesa?” 5 Kɛkɛ nɛ a bɔni mi hlami ngɛ mɛ nitsɛmɛ a kpɛti. A bi a he ke, “Kɛ wa ma de kɛɛ? Ke wa ke, Mawu nɛ ha lɛ ɔ, e ma de ke, ‘Lɛɛ mɛni he je nyɛ he we Yohane yi mɔ?’ 6 Nɛ ke wa de ke, ‘Nɔmlɔ adesa nɛ ha lɛ’ ɔ, ni ɔmɛ nɛ ngɛ hiɛ ɔ tsuo maa fia wɔ tɛ; ejakaa a heɔ yeɔ kaa Yohane ɔ, gbalɔ ji lɛ.” 7 Lɔ ɔ he ɔ, a de Yesu ke, “Wa li.” 8 Yesu de mɛ ke, “He blɔ nɛ i ngɛ nɛ i kɛ peeɔ ní nɛ ɔmɛ ɔ, imi hu i be nyɛ tsɔɔe!” Apaatsɛmɛ ɔmɛ ngɛ wai ngmɔ ɔ mi ɔ he abɛ ( Mateo 21.33-46 ; Marko 12.1-12 ) 9 Jehanɛ ɔ, Yesu bu ni ɔmɛ abɛ ko ke, “Nyumu ko pee wai ngmɔ, nɛ e ngɔ ha huli apaa yeli, nɛ e doma kɛ ho he ko ya be babauu. 10 Benɛ wai yiblii nya buami be su ɔ, e tsɔ e nyɔguɛ apaa yeli ɔmɛ a ngɔ, konɛ e ya ngɔ e blɔ fa mi nɔ́ ɔ ngɛ a dɛ kɛ ba. Se apaa yeli ɔmɛ fia nyɔguɛ ɔ ní, nɛ a ha nɛ e kpale e se kɛ ho dɛ gu. 11 E kpale tsɔ nyɔguɛ kpa kɛ ho. Se lɛ hu apaa yeli ɔmɛ fia lɛ ní, nɛ a pue e hɛ mi si, nɛ a ha nɛ e kpale e se kɛ ho dɛ gu. 12 E kpale tsɔ nyɔguɛ etɛne; se lɛ hu apaa yeli ɔmɛ plaa lɛ, nɛ a tsitsɛɛ e yi se kɛ je kpo. 13 Jehanɛ ɔ, wai ngmɔtsɛ ɔ de ke, ‘Kɛ ma pee kɛɛ? Ma tsɔ imi nitsɛ ye binyumu nɛ i suɔ lɛ ɔ; eko ɔ, a maa bu lɛ!’ 14 Se benɛ apaa yeli ɔmɛ na lɛ ɔ, a de a he ke, ‘Gbosi ní yelɔ ɔ ji nɛ ɔ nɛ. Nyɛ ha waa gbe lɛ! Kɛkɛ ɔ, gbosi ní ɔ ma ba pee wa nɔ́.’ 15 Nɛ a tsitsɛɛ e yi se kɛ je wai ngmɔ ɔ mi, nɛ a ya gbe lɛ. “Lɔ ɔ he ɔ, kɛ wai ngmɔtsɛ ɔ maa pee apaa yeli ɔmɛ kɛɛ? 16 E ma ba kpata jamɛ a apaa yeli ɔmɛ a hɛ mi, nɛ e maa ngɔ wai ngmɔ ɔ kɛ ha ni kpahi.” Benɛ ni ɔmɛ nu munyu nɛ ɔ, a de ke, “Kpaoo, e ko ba mi ja!” 17 Yesu hyɛ mɛ kɛ kpe, nɛ e bi ke, “Lɛɛ mɛni ji ngmami nɛ ɔ sisi mɔ? ‘Tɛ ɔ nɛ tsu fiali ɔmɛ sake fɔ he ɔ, lɔ ɔ nɔuu nɛ ba plɛ kɔ nya tɛ nɛ ɔ nɛ.’ 18 Nɔ tsuaa nɔ nɛ maa nɔ tɛ nɛ ɔ nɔ ɔ, e ma tsɔtslɔɔ e mi; jã kɛ̃, nɔ nɛ tɛ ɔ maa nɔ e nɔ ɔ, tɛ ɔ maa wɛɛ lɛ mɔnyɔmɔnyɔ.” Tó tsumi ( Mateo 22.15-22 ; Marko 12.13-17 ) 19 Mlaa tsɔɔli ɔmɛ, kɛ osɔfo nikɔtɔma amɛ hla kaa a maa nu Yesu jamɛ a ngmlɛfia a mi nɔuu; ejakaa a na kaa a he munyu lɛ e tu ɔ nɛ. Se a ya ye ma a gbeye. 20 Lɔ ɔ he ɔ, a bɔni lɛ huɔmi. A ha ni komɛ sika, nɛ a tsɔ mɛ Yesu ngɔ. A bua pee a he kaa nihi nɛ ma lɛ munyu kɛkɛ bimi; se a juɛmi ji a yaa wo e nya tso kpɛ. Kɛkɛ ɔ, a maa ngɔ lɛ ngɔ ha Roma nikɔtɔma amɛ, konɛ a kojo lɛ, nɛ a gbe lɛ. 21 Slaali ɔmɛ ba de Yesu ke, “Tsɔɔlɔ, wa le kaa munyu nɛ jeɔ o nya, kɛ ní nɛ o tsɔɔ ɔ, anɔkuale sɔuu. Wa le kaa o hyɛ we nimli a hɛ mi, se mohu o tsɔɔ mɛ Mawu yi mi tomi kɛ ha nɔmlɔ adesa. 22 Anɛ wa mlaa a ngmɛɛ blɔ kaa a tsu tó ha Kaisare ɔ, loo a ko tsu?” 23 Se Yesu na a juɛmi ɔ momo. Lɔ ɔ he ɔ, e de mɛ ke, 24 “Nyɛɛ ngɔ sika nɛ a kɛ tsuɔ tó ɔ kɛ ba nɛ ma hyɛ!” E ya nɔ bi mɛ ke, “Mɛnɔ foni ji nɛ ɔ, nɛ mɛnɔ biɛ a ngma ngɛ nɔ ɔ?” A he nɔ ke, “Kaisare ɔ.” 25 Yesu de mɛ ke, “Saminya! Nyɛɛ ngɔ Kaisare ɔ nɔ́ ngɔ ha Kaisare ɔ, nɛ nyɛɛ ngɔ Mawu nɔ́ ngɔ ha Mawu!” 26 A nyɛ we nɛ a wo e nya tso kpɛ ngɛ ma a hɛ mi, ejakaa heto nɛ e ha mɛ ɔ ha nɛ a he mi po. Lɔ ɔ he ɔ, a ma a nya. Ni gbogboehi a si temi ( Mateo 22.23-33 ; Marko 12.18-27 ) 27 Pee se ɔ, Saduki bi komɛ nɛ mɛɛ lɛɛ a he we yi kaa nihi maa te si kɛ je gbeje ɔ, ba Yesu ngɔ 28 ba bi lɛ munyu. A ke, “Tsɔɔlɔ, Mose ngma mlaa nɛ ɔ ha wɔ ke, ‘Ke nyumu gbo, nɛ e si e yo, se e be bimɛ ɔ, nyumu ɔ nyɛminyumu nɛ ngɔ yalɔyo ɔ, konɛ e wo ngmɛdu ngɔ ha e nyɛminyumu nɛ be je mi ɔ.’ 29 Yoo, nyɛmimɛ kpaago hi si. Tɛte ɔ ngɔ yo, nɛ e gbo, se e si we bimɛ. 30 Tɛtɛ ɔ ba ngɔ yo ɔ, 31 nɛ Tɛɛ ɔ hu ba ngɔ lɛ. Nyɛmimɛ kpaago ɔmɛ tsuo ba ngɔ yo ɔ, nɛ a gbo; se a si we bimɛ. 32 Pee se ɔ, yo ɔ hu ba gbo. 33 Lɔ ɔ he ɔ, ligbi ɔ nɛ ni gbogboehi maa te si kɛ ba wami mi ekohu ɔ, mɛnɔ yo nɛ e maa pee? Nyɛmimɛ kpaago ɔmɛ tsuo kɛ lɛ hi si.” 34 Yesu de mɛ ke, “Yi nɔ nɛ ɔ bi ngɔɔ yo, nɛ a kɛ yo haa gba. 35 Se ni nɛmɛ nɛ sa kaa a te si kɛ je gbeje, nɛ a hi wami mi ekohu yi nɔ nɛ maa ba a, mɛɛ lɛɛ a be yo ngɔe, nɛ a kɛ yo be gba hae hulɔ. 36 A maa pee kaa Mawu bɔfohi, nɛ a be gboe hu. A pee Mawu bimɛ, ejakaa a te si kɛ je gbeje. 37 Mose nitsɛ tsɔɔ kaa a ma tle ni gbogboehi si kɛ ba wami mi ekohu. Ngmami ɔ mi he nɛ a tu hue kpɔ ɔ nɛ ngɛ tsoe ɔ he munyu ngɛ ɔ, Mose wo Nyɔmtsɛ ɔ biɛ ta ngɛ lejɛ ɔ ke, ‘Abraham, Isak, kɛ Yakob a Mawu.’ 38 Mawu ɔ, hɛ kali a Mawu ji lɛ, se pi ni gbogboehi a Mawu; ejakaa e hɛ mi ɔ, nihi tsuo a hɛ ngɛ.” 39 Mlaa tsɔɔli ɔmɛ a ti ni komɛ de ke, “Tsɔɔlɔ, o munyu ɔ ngɔ!” 40 Enɛ ɔ se ɔ, nɔ ko nyɛ we nɛ e bi Yesu sane ko hu. Mɛnɔ ji Kristo ɔ? ( Mateo 22.41-46 ; Marko 12.35-37 ) 41 Yesu bi ni ɔmɛ ke, “Kɛ pee kɛɛ nɛ a deɔ ke Kristo ɔ, David nina ji lɛ ɔ? 42 Ejakaa David nitsɛ de ngɛ La Womi ɔ mi ke, ‘Nyɔmtsɛ ɔ de ye Nyɔmtsɛ ɔ ke, Hii si ngɛ ye hiɔ nɔ 43 kɛ yaa su be nɛ ma ngɔ o he nyɛli ɔmɛ ngɔ pee kaa nɔ́ nɛ o kɛ o nane maa nɔ.’ 44 Ke David tsɛɔ Kristo ɔ ke, ‘Nyɔmtsɛ’ ɔ, kɛ peeɔ kɛɛ nɛ Kristo ɔ ba peeɔ David nina mɔ?” Yesu bɔ kaseli ɔmɛ kɔkɔ ngɛ mlaa tsɔɔli ɔmɛ a he ( Mateo 23.1-36 ; Marko 12.38-40 ) 45 Benɛ ma a tsuo ngɛ Yesu tue bue ɔ, e de e kaseli ɔmɛ ke, 46 “Nyɛɛ hyɛ nyɛ he saminya ngɛ mlaa tsɔɔli ɔmɛ a he. A suɔ kaa a maa wo tade klɔii kɛ hi nyɛɛe kɛ hi bee. A suɔ kaa nihi nɛ kpla si kɛ nga mɛ ngɛ jua nɔ. A suɔ nikɔtɔmahi a sihi he ngɛ kpe he ɔmɛ; nɛ ke a tsɛ ní yemi ɔ, a suɔ kaa a maa hi okplɔɔ ɔ yi. 47 A sisiɔ yalɔyihi, nɛ a kpɔɔ a wehi ngɛ a dɛ. Kɛkɛ ɔ, a peeɔ sɔlemi gagaaga, konɛ a kɛ laa a ní peemi ní ɔmɛ a nɔ. Mawu maa gbla a tue pe nine!” |
Bible in Dangme © Bible Society of Ghana, 2018.
Bible Society of Ghana