Ezekiel 27 - BAIBLO ALOO NGMAMI KLƆUKLƆU ƆLa ko nɛ a kɛ nyɛ ya ha Tiro 1 Yawɛ kɛ mi tu munyu, nɛ e de mi ke, 2 “Nɔmlɔ adesa, la mɔbɔ la kɛ nyɛ ya ha Tiro ma a. 3 Tiro ji wo nya ma nguaa, nɛ e kɛ je mahi tsuo yeɔ jua kɛ yaa wo se tsitsaa. De lɛ ke bɔ nɛ Nyɔmtsɛ Yawɛ ngɛ lɛ dee ji nɛ ɔ nɛ: “Tiro ma, o wo o he nɔ, nɛ o fĩa ke, ‘Ye he ngɛ fɛu kɛ pi si.’ 4 Niinɛ, wo ɔ kpɛti tɔɔ o huzu nya ya su. Nihi nɛ po mo kɛ ma si kaa ma a, pee mo kɛ o he fɛu kaa pa nɔ lɛ saminyayoo. 5 Lɛ ɔ nitsɛ tsuo ɔ, Hermon yo ɔ nɔ sɛsɛo tso sɔuu a kɛ kpɛ. O mi abalaa tso ɔmɛ ɔ, seda tso nɛ je Lebanon a kɛ pee mɛ. 6 Akɔfa amɛ lɛɛ, Bashan tso nguaa amɛ a kɛ hlɔ mɛ. Lɛ nɔ tsu bi ɔ, nga nɔ tso tlɔmɔɔ nɛ je Kipro a kɛ pee lɛ. A topɛ́ tso ɔ mi, nɛ a wo mi suɔ wu. 7 Kploba a kɛ pee o mi abalaa amɛ, kploba nɛ a lo ní wo mi saminyayoo kɛ je Egipt. A yoɔ abalaa amɛ ngɛ se lokoo. Nɔ́ nɛ ha lɛ ɔ yi mi ɔ, bo bluu, kɛ bo he jua wawɛ nɛ hɛɛ alamua tu su a kɛ pee. A kɛ enɛ ɔmɛ tsuo je Kipro zugba nɛ wo bɔle lɛ ɔ nɔ. 8 Sidon bi, kɛ Arvad bi ji o lɛ hluili; mo Tiro nitsɛ o mi bi nɛ le ga saminya ji ni nɛmɛ nɛ kudɔɔ o lɛ ɔmɛ. 9 Ma nimeli, kɛ tso ga ní tsuli nɛ ba kpɛ o lɛ ɔ mɛ ɔ, a je blɔ tsɔse mɛ. Mɛ tsuo ɔ, Biblos a je. Akua hluili babauu baa kɛ a lɛhi tsuo, nɛ a kɛ mo ba yeɔ jua. 10 “Ta buli nɛ je Persia, Lidia, kɛ Libia hu ba piɛ o ta buli ɔmɛ a he. A kɛ a tsɛ̃i ɔmɛ, kɛ dade pɛɛ ɔmɛ ha nɛ o ye kunimi. 11 Ta buli nɛ je Arvad bu o gbogbo ɔmɛ a he kɛ kpe, nɛ Gamad bi hu bu o mɔ ɔmɛ a he. Ni nɛ ɔmɛ ngɔ a tsɛ̃i ɔmɛ kɛ kpla o gbogbo ɔmɛ a he kɛ kpe. Mɛ lɛ a ha o he pee fɛu kɛ pi si ɔ nɛ. 12 “Spania kɛ mo ye jua, ejakaa o ngɛ guɛ ní babauu, nɛ a kɛ sika hiɔ, dade, sanylaa, kɛ sumui ba tsakee o guɛ ní ɔmɛ. 13 O kɛ Hela, Tubal, kɛ Meshek hu ye jua. A ngɔɔ nɔmlɔ adesa po, akɔblee níhi, okpɔngɔhi, kɛ teji okpɔngɔhi kɛ ba tsakee o guɛ ní ɔmɛ. 14 Nihi nɛ je Bet Togarma kɛ okpɔngɔhi, ta okpɔngɔhi, kɛ teji okpɔngɔhi ba tsakee o guɛ ní. 15 Rodo bi hu kɛ mo ye jua. A ngɔɔ suɔ wu, kɛ tɛ tso kɛ ba tsakee o guɛ ní. 16 Siria bi hu ba heɔ o guɛ ní slɔɔtoslɔɔto ɔmɛ. A ngɔɔ ní nɛ ɔmɛ kɛ ba woɔ o guɛ ní ɔmɛ a he hiɔ: tɛ nɛ he jua wa nɛ hɛɛ ba mumu su, bo he jua wawɛ nɛ hɛɛ alamua tu su, bo nɛ a lo ní kɛ wo mi, kploba kpakpa, tenglɛnglɛ, kɛ tɛ nɛ he jua wa nɛ kpɛɔ kaa ahuhuɛ. 17 Yuda kɛ Israel zugba amɛ hu kɛ mo ye jua. Ke a ba he ní ɔ, níhi nɛ a kɛ woɔ hiɔ ji ngma, hwo, oliv nu, kɛ tsopa kɛ e he via. 18-19 Nihi je Damasko ba he o guɛ ní, kɛ o nine nya níhi nɛ o pee. Ni nɛ ɔmɛ ngɔɔ wai nɛ a na kɛ je Helbon, kɛ kuutu nɛ je Sahar kɛ woɔ ní nɛ ɔmɛ a he hiɔ. A ngɔɔ dade níhi, kɛ tsopa kɛ e he via kɛ ba tsakee o guɛ ní. 20 Dedan bi ɔmɛ hu kɛ mo ye jua; a ngɔɔ okpɔngɔ nɔ himi bo kɛ ba tsakee o guɛ ní. 21 Arabia bi kɛ Kedar ganɔ ɔmɛ tsuo o kɛ mɛ ye jua; mɛɛ níhi nɛ a kɛ woɔ hiɔ ji agbosuhi, jijɔhi, kɛ akpakpohi. 22 Sheba kɛ Raama bi ɔmɛ lɛɛ níhi nɛ a kɛ ba tsakee o guɛ ní ɔmɛ ji juetli, sika tsu, kɛ tsopa kɛ e he via kpakpa. 23 Haran, Kane, kɛ Eden ma amɛ, kɛ jehanɛ jua yeli nɛ je Sheba, Asur kɛ Kilmad ma amɛ a mi ɔ, mɛ tsuo a kɛ mo ye jua. 24 A juaa a bo kpakpahi, bo he jua wawɛ nɛ hɛɛ alamua tu su, kɛ bo nɛ a lo ní kɛ wo mi. A juaa bo nɛ a kɛ haa zugba, kɛ tangme kpa kpakpahi hulɔ. 25 O guɛ ní hyiɔ lɛ agbohi babauu. O pee kaa lɛ ngɛ wo nɔ, lɛ nɛ a wo lɛ tlomi tɔtɔɔtɔ. 26 Benɛ lɛ hluili ɔmɛ kɛ mo ya su wo ɔ nɔ tsitsaa a, wo nɔ kɔɔhiɔ fia kɛ ba na mo, nɛ e kpata o hɛ mi ngɛ lejɛ ɔ. 27 Tlukaa a, ligbi kake too ɔ, o hɛ mi kpata pɛsɛpɛsɛ. Ní babauu nɛ o na a tsuo hɛ mi kpata: guɛ ní wawi, kɛ nguangua amɛ tsuo laa. Jã kɛ̃ nɛ o lɛ mi bi, kɛ kudɔɔ nuli, nihi nɛ tsiɔ lɛ ɔ mi puɔhi, o jua yeli, kɛ o ta buli tsuo, nimli babauu nɛ ngɛ o mi ɔ, mɛ tsuo a mu ngɛ wo ɔ kpɛti; a ya su wo ɔ sisi tɔɔ. 28 O lɛ kudɔɔ nuli ɔmɛ kpa ngmlaa wawɛɛ; a nu ngmlaa a he ngɛ wo ɔ nya tsuo. 29 “Lɛ hluili ɔmɛ tsuo je a lɛ ɔmɛ a mi: lɛ ɔmɛ a mi bi tsuo ba kpo nɔ. 30 Mɛ tsuo a ngɛ ya foe wawɛɛ ha mo; a ngɔ zu kɛ pue a yi mi, nɛ a ngɛ si wuwluae ngɛ la zu mi. 31 A sɛ a yi kpalokpalo; a ha kpekpe ya bo kɛ ngɛ aywilɛho yee; a ngɛ ya nyɛe wawɛɛ ha mo. 32 A la hɛdo la ko kɛ nyɛ ya ha mo: ‘Tiro nɛ e nɔ jɔ ngɛ wo kpɛti kikɛ nɛ ɔ? Mɛnɔ he a kɛ lɛ maa to? 33 Benɛ o guɛ ní ɔmɛ yaa ma se tsitsaa a, o haa ma amɛ tɔɔ kɛ ní kpakpahi. Matsɛmɛ ná a he kɛ je o ní nami ɔ mi. 34 Jehanɛ lɛɛ o hɛ mi kpata ngɛ wo ɔ mi, o mu kɛ ho wo ɔ sisi tɔɔ ya. O kɛ o lɛ mi bi ɔmɛ, kɛ o guɛ ní ɔmɛ tsuo mu kɛ ho nyu ɔ sisi ya.’ 35 “Bɔ nɛ o nyagbe ba ji nɛ ɔ? E pee nihi tsuo nɛ ngɛ wo nya ma amɛ a mi ɔ nyakpɛ; a matsɛmɛ ɔmɛ po ye gbeye, nɛ a hɛ mi pee mɛ yaa. 36 Sawale nu jua yeli nɛ ngɛ je ɔ mi ɔ tsuo; a ngɛ gbeye yee kaa mɛ hu a hɛ mi ma kpata ja nɔuu; o laa kɛ yaa neneene.” |
Bible in Dangme © Bible Society of Ghana, 2018.
Bible Society of Ghana