Daniel 6 - BAIBLO ALOO NGMAMI KLƆUKLƆU ƆDaniel ngɛ jatahi a muɔ mi 1 Darius dla e matsɛ yemi ɔ mi lafa kɛ nyingmi enyɔ, nɛ e ngɔ amlaalohi ngɔ to nɔ yemi he ɔmɛ kakaaka. 2 Darius hla nikɔtɔma etɛ komɛ hulɔ ngɛ amlaalo nɛ ɔmɛ a se; a ti nɔ kake ji Daniel. Nikɔtɔma etɛ nɛ ɔmɛ a ní tsumi ji kaa a hyɛ amlaalo ɔmɛ a nɔ, bɔ nɛ pee nɛ matsɛ ɔ nɔ́ ko hɛ mi kó kpata. 3 E kɛ we kulaa nɛ Daniel ba je e he kpo kaa nɔmlɔ nɛ kɔni si wa kɛ ní tsumi pe nikɔtɔma kpa amɛ, kɛ amlaalo ɔmɛ tsuo. Akɛnɛ e le ní tsumi saminya he je ɔ, matsɛ ɔ to e yi mi kaa e maa pee lɛ ma ní tsulɔ nɔkɔtɔma pe kulaa ngɛ e matsɛ yemi ɔ tsuo mi. 4 Enɛ ɔ he je ɔ, amlaalo ɔmɛ, kɛ nikɔtɔma enyɔ ɔmɛ bɔ mɔde hla kaa a maa na tɔmi ko ngɛ Daniel ma nɔ yemi ní tsumi ɔ he lo. Se a nɛ nɔ́ ko nɛ a maa da nɔ kɛ po e nya. A nɛ tɔmi ko ngɛ e he; ejakaa e yeɔ anɔkuale, nɛ e pee we nɔ́ nɛ dɛ. 5 A de a he ke, “Wa be nɔ́ kpa ko nae nɛ wa maa da nɔ kɛ po Daniel nya, ja nɔ́ ko nɛ kɔɔ e Mawu jami he pɛ.” 6 Lɔ ɔ he ɔ, amlaalo ɔmɛ, kɛ nikɔtɔma enyɔ ɔmɛ ba matsɛ ɔ ngɔ, nɛ a ba de lɛ ke, “Nɛnɛ Darius, o yi nɛ na wami kɛ ya neneene! 7 Wɔ o ma ní tsuli ɔmɛ tsuo kulaa, nikɔtɔma amɛ, ganɔ ɔmɛ, amlaalo ɔmɛ, ga woli ɔmɛ, kɛ wɛtsoyi ɔmɛ wa ya kpe. Wa ma nya si kaa wa ma de mo nɛnɛ, nɛ o wo mlaa ko, nɛ o hyɛ nɛ a ye nɔ sisiisi. Wo mlaa ke a ko ngmɛ nɔ ko blɔ nɛ e bi yemi kɛ buami ko kɛ je mawu ko, aloo nɔmlɔ adesa ko dɛ kɛ yaa si hiɛmɛ nɛ ɔ ligbi nyingmi etɛ. Ke nɔ ko ma bi yemi kɛ buami ko ɔ, e bi kɛ je mo pɛ o dɛ. Nɔ tsuaa nɔ nɛ ma tɔ mlaa nɛ ɔ, a sake lɛ kɛ wo jatahi a muɔ mi. 8 Lɔ ɔ he ɔ, nɛnɛ, moo ngma mlaa nɛ ɔ, nɛ o ngɔ o nine kɛ wo sisi. Kɛkɛ ɔ, e pee mlaa, Media bi kɛ Persia bi a mlaa nɛ nɔ ko be nyɛe ma tsake.” 9 Kɛkɛ nɛ Matsɛ Darius ngɔ e nine kɛ wo mlaa a sisi. 10 Benɛ Daniel nu kaa matsɛ ɔ ngɔ e nine kɛ wo mlaa a sisi ɔ, e je kɛ ho e we mi ya. Daniel ngɛ hiɔwe tsu ko ngɛ e we ɔ mi, nɛ o ma nyɛ maa hyɛ Yerusalem kɛ gu saflɛ ɔmɛ a mi ngɛ lejɛ ɔ. Kɛkɛ nɛ Daniel kpla si ngɛ e nakutso nya, ngɛ saflɛ nɛ bli kɛ fɔɔ si ɔ nya, nɛ e sɔle nɛ e na e Mawu ɔ si si etɛ kaa bɔ nɛ e peeɔ daa a. 11 Benɛ Daniel he nyɛli ɔmɛ ba e we ɔ mi nɛ a na kaa e ngɛ kue fae ha e Mawu ɔ, 12 mɛ tsuo pɛpɛɛpɛ a pue nɔ kɛ ho nɛ a ya po e nya ha matsɛ ɔ. A bi lɛ ke, “Nɛnɛ, tse o wo mlaa ko, nɛ o kɛ o nine wo sisi? Anɛ mlaa a tsɔɔ we kaa kɛ yaa si hiɛmɛ nɛ ɔ ligbi nyingmi etɛ ɔ, nɔ tsuaa nɔ nɛ ma bi yemi kɛ buami ko kɛ je mawu ko, aloo nɔmlɔ adesa ko dɛ mi, se pi mo ɔ, a sake lɛ kɛ wo jatahi a muɔ mi lo?” Matsɛ ɔ he nɔ ke, “Ee, i wo jamɛ a mlaa a niinɛ. Media bi kɛ Persia bi a mlaa nɛ a tsakee we ɔ ji jamɛ a mlaa a nɛ.” 13 Kɛkɛ nɛ a de matsɛ ɔ ke, “Nyɔguɛ ɔmɛ nɛ a nuu kɛ je Yuda kɛ ba a, a ti nɔ kake nɛ a tsɛɛ Daniel ɔ, lɛɛ e bui mo nɛnɛ; mlaa a nɛ o wo ɔ hu e yi nɔ fɛɛ. E faa kue kɛ haa e Mawu ɔ si etɛ daa ligbi.” 14 Benɛ Matsɛ Darius nu munyu nɛ ɔ, e hao wawɛɛ nitsɛ, nɛ e hla kaa e maa gu blɔ ko nɔ nɛ e kɛ he Daniel yi wami. Darius susu nɔ́ nɛ ɔ he hluu kɛ ya si pu ba nɔ si. 15 Saii mi ɔ, amlaalo ɔmɛ kɛ nikɔtɔma amɛ kpale ba matsɛ ɔ ngɔ ekohu ba de lɛ ke, “Nɛnɛ, na nɛ o le kaa ngɛ Media bi kɛ Persia bi a mlaa nya a, ke matsɛ wo mlaa ko ɔ, a tsakee we.” 16 Lɔ ɔ he ɔ, matsɛ ɔ fa e tsɔli ɔmɛ, nɛ a ya nu Daniel, nɛ a sake lɛ kɛ fɔ jatahi a muɔ mi. Matsɛ Darius de Daniel ke, “O Mawu ɔ nɛ o sɔmɔɔ lɛ daa a, e je mo!” 17 Kɛkɛ nɛ a ya ngɔ tɛ kɛ ba fɔ muɔ ɔ nya, nɛ matsɛ ɔ kɛ lɛ nitsɛ e nɔ́ nya sɔumi nɔ́, kɛ e ma nimeli ɔmɛ hu a nɔ́ nya sɔumi nɔ́ sɔu muɔ ɔ nya. A pee nɔ́ nɛ ɔ, konɛ nɔ ko kó ya je Daniel ngɛ muɔ ɔ mi. 18 Lɔ ɔ se ɔ, matsɛ ɔ kpale kɛ ho e we ɔ mi ya. E hwɔ we mahe jamɛ a nyɔ ɔ mi tsuo; e ha hwɔ, nɛ e kplɛɛ we kaa a je e hɛja. 19 Makɛ ɔ, matsɛ ɔ te si momo, nɛ e pee esɔ kɛ ho jatahi a muɔ ɔ he ya. 20 Benɛ e ya su lejɛ ɔ, e kɛ he hiami kpa ngmlaa tsɛ Daniel ke, “Daniel, mo Mawu hɛ kalɔ ɔ tsɔlɔ! Anɛ o Mawu ɔ nɛ o sɔmɔɔ lɛ daa a nyɛ́ je mo kɛ je jata amɛ a dɛ mi lo?” 21 Daniel he nɔ ke, “Nɛnɛ, o yi nɛ na wami kɛ ya neneene! 22 Ye Mawu ɔ tsɔ e bɔfo ɔ, nɛ e ba má jata amɛ a nya, nɛ a yi mi awi. Mawu pee nɔ́ nɛ ɔ, ejakaa e le kaa i pee we nɔ́ ko nɔ́ ko nɛ dɛ; e le kaa mo nɛnɛ hu, i tɔ we o nɔ.” 23 Matsɛ ɔ bua jɔ e he wawɛɛ nitsɛ, nɛ e fa ke a je Daniel kɛ je muɔ ɔ mi. Tsɔli ɔmɛ pee ja. Benɛ a je lɛ kɛ je jata amɛ a muɔ ɔ mi ɔ, a nɛ kaa e he ko plaa; ejakaa e ngɔ e hɛ ngɔ fɔ e Mawu ɔ nɔ. 24 Jehanɛ lɛɛ matsɛ ɔ ha a ya nuu ni ɔmɛ nɛ ba po Daniel nya a kɛ ba. A sake mɛ kɛ wo jatahi a muɔ ɔ mi; mɛ kɛ a yihi, kɛ a bimɛ tsuo. Be nɛ a na we nɛ a su muɔ ɔ sisi tete ɔ, jata amɛ yu a nɔ, nɛ a ku a wuhi tsuo dukuduku. 25 Pee se ɔ, Matsɛ Darius ngma womi ya ha je ma amɛ, kɛ nihi nɛ tuɔ gbi slɔɔtoslɔɔto ɔmɛ tsuo ngɛ je ɔ mi ke, “Nyɛ he manye! 26 I ngɛ mlaa woe ke nɔ tsuaa nɔ nɛ ye Daniel Mawu ɔ gbeye, nɛ e bu lɛ ngɛ ye matsɛ yemi he ɔ tsuo. “Mawu hɛ kalɔ ji lɛ, nɛ e ngɛ kɛ yaa neneene. E matsɛ yemi ɔ hɛ mi be kpatae kɔkɔɔkɔ, nɛ e he wami ɔ se be poe gblegbleegble. 27 E jeɔ e ma a kɛ jeɔ haomi mi; e heɔ e ma a yi wami. E peeɔ okadihi kɛ nyakpɛ níhi ngɛ hiɔwe kɛ zugba a nɔ. E je Daniel kɛ je jatahi a dɛ mi, nɛ a nyɛ we nɛ a gbe lɛ.” 28 Daniel plɔke, nɛ e ya nɔ saminya ngɛ Darius, kɛ Persia matsɛ, Sirus a yi nɔ. |
Bible in Dangme © Bible Society of Ghana, 2018.
Bible Society of Ghana