Daniel 4 - BAIBLO ALOO NGMAMI KLƆUKLƆU ƆNebukadnezar nlami enyɔne 1 Matsɛ Nebukadnezar kɛ sɛ gbi nɛ ɔ mane je ma amɛ a nɔ bi, kɛ nihi nɛ tuɔ gbi slɔɔtoslɔɔto ɔmɛ tsuo ke, “Nyɛ he manye! 2 I suɔ kaa ma bɔ nyɛ amaniɛ ngɛ okadihi kɛ nyakpɛ níhi nɛ Mawu nɛ ngɛ hiɔwe lokoo ɔ pee kɛ tsɔɔ mi ɔ a he. 3 “Mawu okadi, ɔmɛ kle! E nyakpɛ ní ɔmɛ a he ngɛ gbeye! Mawu matsɛ yemi ɔ ngɛ kɛ yaa neneene! Mawu maa ye matsɛ daa. 4 “Imi Nebukadnezar, i ngɛ ye mɔ ɔ nɔ ngɛ tue mi jɔmi mi, nɛ i plɔke. 5 Se ligbi ko benɛ i hwɔ mahe ɔ, i nla nlami ko, nɛ i na nina ko nɛ wo ye he gbeye. 6 I fa ke a ya kpee matsɛ ga woli ɔmɛ tsuo nɛ ngɛ Babilon ɔ kɛ ba, konɛ a ba tsɔɔ mi nlami ɔ sisi. 7 Kɛkɛ nɛ womi mi leli ɔmɛ, klaali ɔmɛ, kunya yeli ɔmɛ, kɛ nyɔhiɔ mi hyɛli ɔmɛ ba ye ngɔ, nɛ i bɔ mɛ ye nlami ɔ; se a nyɛ we nɛ a tsɔɔ mi sisi. 8 Pee se ɔ, Daniel hu ba (Daniel biɛ kpa ji Belteshazar; ye mawu ɔ biɛ a kɛ wo lɛ ɔ nɛ). Daniel nɛ ɔ, Mawu klɔuklɔu ɔ mumi ɔ ngɛ e mi. Lɔ ɔ he ɔ, i bɔ lɛ nlami ɔ nɛ i nla a. I de lɛ ke, 9 ‘Belteshazar, mo klaali a nɔkɔtɔma, i le kaa Mawu klɔuklɔu ɔ mumi ɔ ngɛ o mi, nɛ laami sane ko be nɛ o li. Nlami nɛ i nla ji nɛ ɔ nɛ. Moo tsɔɔ mi sisi.’ 10 “Benɛ i hwɔ mahe ɔ, i na nina ko. I na nɛ tso ngua ko ba ma si ngɛ zugba a kpɛti. 11 Tso ɔ ba wa agbo nɛ e ka gagaa kɛ ya su hiɔwe, nɛ a na lɛ ngɛ je ɔ mi he tsuaa he. 12 E ba amɛ ngɛ fɛu, nɛ e wo yiblii kplanyaa nitsɛ, bɔ nɛ nɔ tsuaa nɔ nɛ ngɛ je nɛ ɔ mi ɔ maa ye eko. Pu mi lohwehi buu si ngɛ e hɔ ɔ mi; lohwe pɛlitsɛmɛ pee tsu ngɛ tso kɔni ɔmɛ a mi, nɛ je nɛ ɔ mi nimlihi, kɛ lohwehi tsuo ba ye e yiblii ɔ. 13 “Benɛ i ngɛ nina a he susue ɔ, i na Mawu bɔfo ko nɛ kple si kɛ je hiɔwe kɛ ma. E nɔ tsɔ, nɛ kikɛ nɛ ɔ e hɛngmɛ ngɛ si poe. 14 Kɛkɛ nɛ bɔfo ɔ kpa ngmlaa nɛ e de ke, ‘Nyɛɛ hɛ tso ɔ kɛ fɔ si, nɛ́ nyɛ poo tso kɔni ɔmɛ; nyɛ kplɔ ba amɛ, nɛ nyɛ sake tso yiblii ɔmɛ ngɔ pue he. Nyɛɛ fie pu mi lohwe ɔmɛ kɛ je tso ɔ sisi, kɛ lohwe pɛlitsɛmɛ ɔmɛ kɛ je tso kɔni ɔmɛ a nɔ. 15 Se kɛ̃ ɔ, nyɛ si tso kpoku ɔ kɛ e sipoku ɔmɛ ngɛ zu ɔ mi. Nyɛɛ ngɔ kpa nɛ a kɛ dade kɛ akɔblee pee kɛ fi lɛ, nɛ nyɛ si lɛ ngɛ nga a nɔ ngɛ lejɛ ɔ. “ ‘Nyɛ ha bɔ́ nɛ nɛ kɛ pue nyumu nɛ ɔ nɔ; e kɛ pu mi lohwehi nɛ hi si, nɛ e kɛ mɛ nɛ ye ní. 16 Á tsake e juɛmi ngɔ pee lohwe juɛmi, nɛ e hi si kaa kikɛ nɛ ɔ jeha kpaago. 17 Mawu bɔfo ɔmɛ nɛ a nɔ tsɔ, nɛ a hɛngmɛhi ngɛ si poe ɔ, bɔ nɛ a de ji nɛ ɔ nɛ. Lɔ ɔ he ɔ, nihi tsuo pɛpɛɛpɛ nɛ a na nɛ a le kaa Mawu nɛ ngɛ hiɔwe lokoo ɔ ngɛ he wami ngɛ nimli adesahi a matsɛ yemi nɔ, nɛ e ngɔɔ kɛ haa nɔ tsuaa nɔ nɛ e suɔ, nɔmlɔ ngua jio, nɔmlɔ wayo jio.’ 18 “Nlami nɛ imi Nebukadnezar, i nla ji nɛ ɔ nɛ. Belteshazar, moo tsɔɔ mi nlami ɔ sisi jehanɛ. Ye ga woli ɔmɛ a ti nɔ ko nɔ ko nyɛ we nɛ e tsɔɔ mi sisi. Se moo lɛɛ o ma nyɛ maa tsɔɔ mi sisi, ejakaa Mawu klɔuklɔu ɔ mumi ɔ ngɛ o mi.” Daniel tsɔɔ nlami ɔ sisi 19 Benɛ Daniel, nɛ a tsɛɛ lɛ Belteshazar hulɔ ɔ nu munyu nɛ ɔ, e he mi po. E pee dii nɛ e susu e yi mi be saii. Kɛkɛ nɛ matsɛ ɔ de lɛ ke, “Belteshazar, ko ha nɛ nlami ɔ, loo nlami ɔ sisi tsɔɔmi ɔ nɛ hao mo.” Belteshazar he nɔ ke, “Nɛnɛ, i ná nɛ nlami nɛ ɔ kɛ e sisi tsɔɔmi ɔ kɔɔ o he nyɛli, kɛ nihi nɛ nyɛɛ mo ɔ mohu a he, se pi mo. 20 Tso ɔ nɛ o na nɛ ba wa agbo, nɛ e ka gagaa kɛ ya su hiɔwe ɔ, a na lɛ ngɛ je ɔ mi he tsuaa he. 21 E ba amɛ ngɛ fɛu, nɛ e wo yiblii kplanyaa nitsɛ, bɔ nɛ nɔ tsuaa nɔ nɛ ngɛ je ɔ mi ɔ maa ye eko. Pu mi lohwehi buu si ngɛ e hɔ ɔ mi, nɛ lohwe pɛlitsɛmɛ pee tsu ngɛ tso kɔni ɔmɛ a mi. 22 “Nɛnɛ, mo ji jamɛ a tso gagaa a nɛ he wa a nɛ. O kle, nɛ o nɔ kuɔ kɛ ya su hiɔwe tɔɔ, nɛ o ngɛ he wami ngɛ je ɔ tsuo nɔ. 23 Benɛ mo nɛnɛ, o ngɛ nɔ́ nɛ ɔ hyɛe ɔ, bɔfo ko kple si kɛ je hiɔwe, nɛ e ba de ke, ‘Nyɛɛ hɛ tso ɔ kɛ fɔ si, nɛ nyɛ kpata e hɛ mi. Se kɛ̃ ɔ, nyɛ si tso kpoku ɔ ngɛ zu ɔ mi. Nyɛɛ ngɔ kpa nɛ a kɛ dade kɛ akɔblee pee kɛ fi lɛ, nɛ nyɛ si lɛ ngɛ nga a nɔ ngɛ lejɛ ɔ. Nyɛ ha bɔ́ nɛ nɛ kɛ pue nyumu nɛ ɔ nɔ, nɛ e kɛ pu mi lohwehi nɛ a hi si, nɛ e kɛ mɛ nɛ ye ní jeha kpaago.’ 24 “Nɛnɛ, nlami ɔ sisi ji nɛ ɔ nɛ; nɔ́ nɛ Mawu nɛ ngɛ hiɔwe lokoo ɔ to nɛ maa ba o nɔ ji nɛ ɔ nɛ. 25 A maa fie mo kɛ je nimlihi a kpɛti, nɛ o kɛ pu mi lohwehi ma ya hi si. O ma kpe nga kaa na, nɛ bɔ́ maa nɛɛ mo jeha kpaago. Jamɛ a be ɔ mi loko o maa le kaa Mawu nɛ ngɛ hiɔwe lokoo ɔ ngɛ he wami ngɛ nimli adesahi a matsɛ yemi nɔ, nɛ e ngɔɔ kɛ haa nɔ tsuaa nɔ nɛ e suɔ. 26 Mawu bɔfo ɔ fa ke a si tso kpoku ɔ ngɛ zu ɔ mi. Nɔ́ nɛ ɔ tsɔɔ kaa ke o kplɛɛ kaa Mawu lɛ yeɔ je ɔ tsuo nɔ ɔ, o ma ba ye matsɛ ekohu. 27 Lɔ ɔ he ɔ, nɛnɛ, moo bu ye ga womi tue. Kpa yayami peemi; moo pee nɔ́ nɛ da, nɛ o na ohiatsɛmɛ mɔbɔ. Ke o pee ja a, o maa ya nɔ ma plɔke.” 28 Ní nɛ ɔmɛ tsuo ba Matsɛ Nebukadnezar nɔ. 29 Nyɔhiɔ nyɔngma kɛ enyɔ se benɛ e ngɛ si slaae ngɛ e mɔ ɔ yi mi ngɛ Babilon ɔ, 30 e de ke, “Nyɛɛ hyɛ bɔ nɛ Babilon kle agbo ha! Imi nitsɛ lɛ i po Babilon, nɛ i kɛ lɛ pee ye matsɛ ma, konɛ ma kɛ tsɔɔ ye he wami kpetekpleenyɛ ye biɛ, ye hɛ mi nyami, kɛ ye agboje.” 31 Matsɛ ɔ nya na we nɛ e nɔ si nɛ gbi ko tu munyu kɛ je hiɔwe ke, “Matsɛ Nebukadnezar, bɔ nɛ i ngɛ mo dee ji nɛ ɔ nɛ! A kpɔ matsɛ yemi ɔ ngɛ o dɛ. 32 A maa fie mo kɛ je nimlihi a kpɛti; o kɛ pu mi lohwehi ma ya hi si, nɛ o ma kpe nga kaa na jeha kpaago. Jamɛ a be ɔ mi loko o maa le kaa Mawu nɛ ngɛ hiɔwe lokoo ɔ ngɛ he wami ngɛ nimli adesahi a matsɛ yemi nɔ, nɛ e ngɔɔ kɛ haa nɔ tsuaa nɔ nɛ e suɔ.” 33 Munyu nɛ ɔ ba mi jamɛ a ngmlɛfia a nɔuu. A fie Nebukadnezar kɛ je nimlihi a kpɛti, nɛ e ya kpe nga kaa na, nɛ e pɔ kɛ bɔ́. E yi hɛ, nɛ e yi bwɔmi pee gagaa kaa kɔle pɛli. E nine nguɛ nya hu hɛ, nɛ e pee gagaa kaa lohwe pɛlitsɛ nane nguɛ nya. Nebukadnezar je Mawu yi 34 Matsɛ Nebukadnezar de ke, “Jeha kpaago ɔ se ɔ, i wo ye yi nɔ nɛ i hyɛ hiɔwe, kɛkɛ nɛ ye juɛmi ɔ kpale kɛ ba ekohu. I je Mawu nɛ ngɛ hiɔwe lokoo ɔ yi, nɛ i wo nɔ nɛ ngɛ kɛ yaa neneene ɔ hɛ mi nyami. “E maa ye tsɛ kɛ maa ya neneene; nɛ e matsɛ yemi ɔ maa hi si daa. 35 Nimli adesahi tsuo nɛ ngɛ je nɛ ɔ mi ɔ, a pi nɔ́ ko ngɛ Mawu hɛ mi. E ngɛ he wami ngɛ hiɔwe bɔfohi, kɛ nimli nɛ ngɛ je ɔ mi ɔ a nɔ. Nɔ ko nɔ ko be nyɛe maa tsi e nya. Nɔ ko nɔ ko be nyɛe ma bi lɛ ke, ‘Mɛni o ngɛ pee nɛ ɔ?’ 36 “Benɛ ye juɛmi ɔ kpale ba a, a ngɔ ye hɛ mi nyami ɔ, ye agboje ɔ, kɛ matsɛ yemi ɔ kɛ ha mi ekohu. Ye ga woli ɔmɛ, kɛ nikɔtɔma amɛ ba hla ye se blɔ, nɛ a ngɔ mi ngɔ hi matsɛ sɛ ɔ nɔ ekohu. Jehanɛ lɛɛ he wami nɛ a ha mi ɔ kle pe kekle nɔ́ ɔ po. 37 “Enɛ ɔ he je ɔ imi Nebukadnezar, i ngɛ matsɛ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ yi jee; i ngɛ e hɛ mi nyami woe, nɛ i ngɛ jajee kaa e kle agbo. E peeɔ nɔ́ tsuaa nɔ́ saminyayoo, nɛ e blɔ ɔmɛ hu da. Nihi nɛ woɔ a he nɔ ɔ, e nyɛɔ baa mɛ si.” |
Bible in Dangme © Bible Society of Ghana, 2018.
Bible Society of Ghana