Biblia Todo Logo
အွန်လိုင်း သမ္မာကျမ်းစာ

- ကြော်ငြာတွေ -

Luka 9 - Somi He Ɔ


Yesu tsɔ kaseli nyɔngma kɛ enyɔ ɔmɛ
( Mateo 10.5-15 ; Marko 6.7-13 )

1 Kɛkɛ nɛ Yesu tsɛ kaseli nyɔngma kɛ enyɔ ɔmɛ kɛ kpe nɛ e ha mɛ hewami kɛ he blɔ ngɛ mumi yayami ɔmɛ tsuo nɔ, nɛ a tsa hiɔhi hulɔ.

2 Nɛ e tsɔ mɛ Mawu matsɛ yemi ɔ fiɛmi kɛ hiɔtsɛmɛ a tsami

3 E de mɛ ke: “Nyɛ ko hɛɛ nɔ́ ko kɛ ha nyɛ blɔhiami ɔ, nyɛ ko hɛɛ dɛ hɛɛmi tso loo kotoku loo abolo loo sika loo tade enyɔ.

4 We tsuaa we mi nɛ nyɛ ma ya sɛ ɔ, nyɛɛ hi lejɛ ɔ kɛ yaa su nyɛ maa je.

5 Nihi abɔ nɛ he we nyɛ ɔ, ke nyɛ maa je jamɛ a ma a mi ɔ, nyɛ blɛ nyɛ nane si zu ɔ kɛ ye mɛ odase.”

6 Nɛ kaseli ɔmɛ pue nɔ kɛ ho nɛ a ya kpa ma amɛ a mi ya fiɛ Sane Kpakpa a nɛ a tsa nihi ngɛ he tsuaa he.


Herode pee yoyooyo
( Mateo 14.1-12 ; Marko 6.14-16 )

7 Amlaalo nɔkɔtɔma Herode nu nihi nɛ a pee ɔmɛ tsuo he, nɛ e pee yoyooyo, ejakaa ni komɛ de ke Yohane te si kɛ je gbeje.

8 Ni komɛ hu de ke Elia je e he kpo, nɛ ni kpa komɛ hu de ke blema gbali ɔmɛ eko te si ekohu.

9 Se Herode ke: “Yohane ɔ, i po e yi; se mɛnɔ ji nɛ ɔ nɛ i ngɛ kikɛmɛ a sane nɛ ɔmɛ nue ngɛ e he nɛ ɔ?” Nɛ e hla kaa e na lɛ.


Yesu ha ni akpe enuɔ niyeni
( Mateo 14.13-21 ; Marko 6.30-44 ; Yohane 6.1-14 )

10 Nɛ benɛ bɔfo ɔmɛ kpale a se kɛ ba a, a ba sɛɛ nihi tsuo nɛ a ya pee ɔ ngɔ ha Yesu. Nɛ e ngɔ mɛ kɛ ho nga a nɔ he ko banee ya ngɛ ma nɛ a tsɛɛ lɛ Betsaida a kasa nya

11 Se benɛ asafo ɔ na lɛ ɔ, a bu e nɔ. E he mɛ hɛmuɔ nɛ e fiɛ Mawu matsɛ yemi ɔ he sane tsɔɔ mɛ, nɛ e tsa nihi nɛ tsami he hia mɛ ɔ.

12 Benɛ je bɔni jɔmi ɔ, ni nyɔngma kɛ enyɔ ɔ ba e ngɔ nɛ a ba de lɛ ke: “Wo asafo ɔ blɔ konɛ a ya ma amɛ kɛ kɔpehi nɛ bɔle wɔ nɛ ɔmɛ a mi nɛ a ya to lejɛ ɔ nɛ a na niyeni ejakaa nga mi wa ngɛ nɛ ɔ nɛ.”

13 Se Yesu de mɛ ke: “Nyɛ nitsɛmɛ nyɛ ha mɛ nɔ́ ko nɛ a ye.” Se a ke: “Abolo enuɔ kɛ lo enyɔ pɛ wa ngɛ, lɛɛ ja wa ya nɛ wa ya he niyeni ba ha asafo nɛ ɔ tsuo.”

14 (Ejakaa ni ɔmɛ a yibɔ maa pee nyumuhi akpe enuɔ). E de e kaseli ɔmɛ ke: “Nyɛ ha nɛ a hi si kutuu kutuu nyingmi enuɔ enuɔ nya.”

15 A pee ja nɛ a ha ni ɔmɛ tsuo hi si.

16 Kɛkɛ nɛ e kukuɔ abolo enuɔ kɛ lo enyɔ ɔ nɛ e hyɛ hiɔwe nɛ e gbaa nɔ, nɛ e kuɔ nɛ e kɛ ha e kaseli ɔmɛ nɛ a kɛ ma asafo ɔ hɛ mi.

17 Nɛ a ye nɛ mɛ kulaa a tɔ, nɛ a kukuɔ bibli nɛ piɛ ɔ kusii nyɔngma kɛ enyɔ.


Petro odase nɛ e ye ngɛ Yesu he
( Mateo 16.13-19 ; Marko 8.27-29 )

18 Ligbi ko benɛ Yesu nɔ kake ngɛ sɔlee ɔ, e kaseli ɔmɛ ba bua a he nya ngɛ e ngɔ; nɛ e bi mɛ ke: “Ni ɔmɛ deɔ ke mɛnɔ jimi?”

19 A ha lɛ heto ke: “Yohane, baptisilɔ ɔ; nɛ ni komɛ deɔ ke: Elia; nɛ ni kpa komɛ hu deɔ ke: Blema gbali ɔmɛ a ti nɔ ko lɛ e te si ekohu.”

20 Nɛ e bi mɛ ke: “Se nyɛɛ lɛɛ, nyɛ deɔ ke mɛnɔ ji mi?” Petro he nɔ nɛ e ke: “Mawu we Kristo ɔ.”

21 Kɛkɛ nɛ Yesu bɔ mɛ kkɔ ke a ko wo nɔ ta ngɔ de nɔ ko.


Yesu tu e manehlu kɛ e gbenɔ he munyu
( Mateo 16.20-28 ; Marko 8.30—9.1 )

22 Nɛ Yesu ke: “Ja Nɔmlɔ Bi ɔ na amanehlu babauu, nɛ ma mikɔtɔma amɛ kɛ osɔfo nikɔtɔma amɛ kɛ mlaatsɔɔli ɔmɛ kua lɛ, nɛ a gbe lɛ, nɛ ligbi nɛ ji ligbi etɛ ɔ nɛ a tle lɛ si ekohu.”

23 Nɛ e de ni ɔmɛ tsuo ke: “Ke nɔ ko suɔ kaa e nyɛɛ ye se ɔ, e kua e he nɛ e wo e seumi tso ɔ ngɔ tloo daa ligbi kɛ nyɛɛ ye se.

24 Ejakaa nɔ tsuaa nɔ nɛ suɔ kaa e baa e klaa yi ɔ, e maa laa lɛ; se nɔ nɛ laa e klaa ngɛ ye he ɔ, e ma he e yiwami.

25 Ejakaa mɛni se nɔmlɔ naa, ke e na je mluku ɔ tsuo, se e laa lɛ nitsɛ e he aloo e sake e he ngɔ fɔ he ɔ?

26 Ejakaa nɔ tsuaa nɔ nɛ imi kɛ ye munyu ɔmɛ a he peɔ lɛ zo ɔ, lɛ hu e he maa pee Nɔmlɔ Bi ɔ zo benɛ e maa ba ngɛ lɛ nitse e nyami ɔ kɛ e tsɛ nɔ ɔ kɛ bɔfo klɔuklɔu ɔmɛ a nɔ ɔ mi ɔ.

27 Se niinɛ, i ngɛ nyɛ dee ke: ni komɛ ngɛ nihi nɛ daa si ngɛ hiɛ ɔ nɛ ɔ a kpɛti nɛ a be gboe kɛ yaa su be nɛ a maa na Mawu matsɛ yemi ɔ.”


Yesu nɔmlɔ tso su tsake
( Mateo 17.1-8 ; Marko 9.2-8 )

28 E ba mi kaa munyu nɛ ɔmɛ a se maa pee ligbi kpaanyɔ ɔ, Yesu ngɔ Petro kɛ Yohane kɛ Yakobo, nɛ e pue nɔ kɛ ho sɔlemi ya ngɛ yoku ɔ nɔ.

29 Nɛ benɛ e ngɛ sɔlee ɔ, e hɛ mi tsake nɛ e tade ɔ hiɛ futaa nɛ e ngɛ kpee klaiklai.

30 Nɛ oʼɛ, nyumuhi enyɔ kɛ lɛ ba tu munyu, mɛ ji Mose kɛ Elia,

31 nihi nɛ ba je a he kpo ngɛ hɛ hii nyami mi nɛ a kɛ lɛ tu munyu ngɛ e je mi nya nɛ e ma ya gbe ngɛ Yerusalem ɔ he ɔ.

32 Se mahɛ gbe Petro kɛ nihi nɛ piɛ e he ɔ; nɛ benɛ a hɛ tsɛ kulaa a, a na e hɛ mi nyami ɔ kɛ nyumuhi enyɔ ɔmɛ nɛ a daa si ngɛ e kasa nya a.

33 Nɛ benɛ ni ɔmɛ ngɛ Yesu sie ɔ, Petro de Yesu ke: “Tsɔɔlɔ, e hi kaa waa hi hiɛ ɔ, nɛ ha nɛ waa ma bo tsu etɛ, o nɔ kake kɛ Mose nɔ kake kɛ Elia nɔ kake;” se e li nɔ nɛ e ngɛ dee ɔ.

34 Nɛ benɛ e ngɛ ni nɛ ɔmɛ dee ɔ, bɔku ko ba ha a nɔ; nɛ benɛ a sɛ bɔku ɔ mi ɔ, a ye gbeye.

35 Nɛ gbi ko je bɔku ɔ mi de ke: “Ye suɔmi bi ɔ ji nɛ ɔ nɛ, nyɛɛ bu lɛ tue!”

36 Benɛ a nu gbi ɔ se ɔ, Yesu nɔ kake pɛ a na. Nɛ a ma a nya, nɛ jamɛ a be ɔmɛ a mi ɔ a sɛɛ we nihi nɛ a na a eko ha we nɔ ko nɔ ko.


Yesu tsa jokuɛ nyumu ko nɛ mumi yayami ngɛ e mi
( Mateo 17.14-18 ; Marko 9.14-27 )

37 Nɛ e ba mi kaa e nɔ je na benɛ a je yoku ɔ nɔ kɛ ngɛ si kplee ɔ, nihi fuu kɛ lɛ ba kpe.

38 Nɛ oʼɛ, nyumu ko je ni ɔmɛ a kpɛti kpa ngmlaa ke: “Tsɔɔlɔ, i kpa mo pɛɛ, hyɛ ye bi ɔ, se lɛ pɛ ji ye bi.

39 Oʼɛ, mumi ko nuu lɛ nɛ e kpaa ngmlaa tlukaa, nɛ e haa e huaa gɛgɛnii, nɛ e nya fiaa hwɔli, nɛ e gbɔnyɔɔ lɛ hluu loko e jee e mi.

40 I kpa o kaseli ɔmɛ pɛɛ ke a hia lɛ, se a nyɛ we.”

41 Yesu he nɔ nɛ e ke: ‘Oo yi nɔ bihi nɛ he we yi nɛ be a jebo nɔ! Mɛni be i kɛ nyɛ maa hi si nɛ ma hɛɛ nyɛ kɛ ya su? O kɛ o bi ɔ nɛ ba hiɛ ɔ!”

42 Se benɛ jokuɛ ɔ ma a, mumi yayami ɔ po lɛ fɔ̃ si nɛ e ha e hua. Se Yesu nga mumi ɔ yi, nɛ e tsa jokuɛ ɔ, nɛ e ngɔ lɛ ngɔ ha e tsɛ ɔ ekohu.

43 Nɛ mɛ tsuo a nya kpɛ a he ngɛ Mawu he wami kpetekpleenyɛ ɔ he. Se benɛ ni ɔmɛ tsuo a hɛ mi pee mɛ yaa ngɛ nihi tsu nɛ Yesu pee ɔ he ɔ, e de e kaseli ɔmɛ ke:


Yesu tu e gbenɔ he munyu ekohu
( Mateo 17.22-23 ; Marko 9.30-32 )

44 “Nyɛɛ lɛɛ nyɛ ha kikɛmɛ a munyu nɛ ɔmɛ nɛ sɛ nyɛ tue mi, ejakaa a maa ngɔ Nɔmlɔ Bi ɔ ngɔ wo nimli a dɛ mi.”

45 Se mɛɛ lɛɛ a nɛ́ munyu nɛ ɔ nya, nɛ a kɛ laa mɛ konɛ a ko nu sisi, nɛ a ngɛ gbeye yee kaa a ma bi lɛ munyu ɔ he nɔ ko.


Mɛnɔ ji nɔ ngua pe kulaa?
( Mateo 18.1-5 ; Marko 9.33-37 )

46 Nɛ nya sami ko ba te si ngɛ a kpɛti kaa mɛnɔ ji nɔ ngua pe kulaa ngɛ a kpɛti.

47 Se benɛ Yesu na le a tsui mi susumi ɔ, e ngɔ jokuɛ nyafii ko nɛ e kɛ lɛ ba da e kasa nya;

48 nɛ e de mɛ ke: “Nɔ tsuaa nɔ nɛ maa ngɔ jokuɛ nyafii nɛ ɔ ngɛ ye biɛ mi ɔ, e ngɔ mi; nɛ nɔ nɛ ngɔ mi ɔ, e ngɔɔ nɔ nɛ tsɔ mi ɔ; ejakaa nɔ nɛ ji nyafii ngɛ nyɛ tsuo nyɛ kpɛti ɔ, lɛ nɔuu ji nɔ ngua.”


Nɔ nɛ ti si wui nyɛ ɔ, e piɛ nyɛ he
( Marko 9.38-40 )

49 Yohane he nɔ ke: “Tsɔɔlɔ, wa na nɔ ko nɛ e kɛ o biɛ ngɛ mumi yayami hiae, nɛ wa tsi lɛ blɔ, ejakaa e kɛ wɔ nyɛɛ we o se.”

50 Nɛ Yesu de lɛ ke: “Nyɛ ko tsi lɛ blɔ, ejakaa nɔ nɛ ti si wui nyɛ ɔ, e ngɛ nyɛ blɔfami.”


Samaria kɔpe ko kua Yesu

51 Nɛ e ba mi kaa benɛ ligbi nɛ a maa ngɔ Yesu kɛ ho hiɔwe ya su ta a, e ngɔ e hɛ mi ngɔ pi Yerusalem nɛ e yaa lejɛ ɔ.

52 Nɛ e tsɔ tsɔli kɛ sɛ e hlami; nɛ a ya sɛ Samariabi a ma ko mi konɛ a ya dla he ko ngɔ to lɛ.

53 Se a he we lɛ, ejakaa a na ngɛ e hɛ mi kaa e yaa Yerusalem.

54 Nɛ benɛ Yakobo kɛ Yohane kɛ e kaseli ɔmɛ na enɛ ɔ ɔ, a ke: “Nyɔmtsɛ, o suɔ kaa wa de nɛ la nɛ je hiɔwe ba sa mɛ lo?”

55 Se Yesu plɛ e he nɛ e ka a hɛ mi,

56 nɛ a ho ma kpa ko mi ya.


Yesu senyɛɛmi
( Mateo 8.19-22 )

57 Nɛ e ba mi kaa benɛ a yaa ngɛ blɔ ɔ nɔ ɔ, nɔ ko ba de lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, ma nyɛɛ o se kɛ maa ya he tsuaa he nɛ oyaa.”

58 Se Yesu de lɛ ke: “Kɔkɔbohi ngɛ muɔhi, nɛ hiɔwe lohwe pɛlitsɛmɛ hu ngɛ tsuhi, se Nɔmlɔ Bi o lɛɛ e be he nɛ e kɛ e yi fɔɔ.”

59 Nɛ e de nɔ kpa ke: “Nyɛɛ ye se!” Se lɛɛ e ke: “Nyɔmtsɛ, ngmɛɛ mi blɔ nɛ ma ya ya pu tsaatsɛ lolo.”

60 Se Yesu de lɛ ke: “Ha nɛ ni gbogboehi nɛ pu a ni gbogboehi se mo lɛɛ yaa nɛ o ya fiɛ Mawu matsɛyemi ɔ!”

61 Nɛ nɔ kpa hu ke: “Ma nyɛɛ o se, Nyɔmtsɛ, se ngmɛɛ mi blɔ nɛ ma ya ya sɛ ye weli lolo.”

62 Se Yesu de lɛ ke: “Nɔ nɛ kɛ e nine pɛtɛɛ na kpakplaa he nɛ e plɛɛ e kuɛ hyɛɛ e se ɔ, e sɛ́ Mawu matsɛyemi ɔ.”

Dangme New Testament © United Bible Societies, 1977.

United Bible Societies
ကြှနျုပျတို့နောကျလိုကျပါ:



ကြော်ငြာတွေ