Luka 8 - Somi He ƆYihi nɛ kɛ Yesu nyɛɛ 1 Enɛ ɔ se ɔ, Yesu ya kpa mahi kɛ kɔpehi a mi nɛ e fiɛ Mawu matsɛ yemi ɔ he Sane Kpakpa a ngɔ tsɔɔ nihi; nɛ e kaseli nyɔngma kɛ enyɔ ɔmɛ piɛ e he, 2 kɛ yi komɛ hu nɛ a hia a mumi yayamihi nɛ a tsa a hiɔhi: Maria, nɔ nɛ a tsɛɛ lɛ Magdalena, nɔ nɛ mumi yayami kpaago je e mi ɔ, 3 kɛ Yohana, Herode tsɔlɔ nɔkɔtɔma Kusa yo ɔ, kɛ Susana, kɛ ni kpahi fuu nɛ kɛ a nihi sɔmɔɔ mɛ ɔ. Nidulɔ ɔ he abɛ ɔ ( Mateo 13.1-9 ; Marko 4.1-9 ) 4 Benɛ asafo babauu ba bua a he nya nɛ nihi nɛ je ma slɔɔtohi a nɔ ɔ hu ba e ngɔ ɔ, e bu mɛ abɛ ke: 5 “Nidulɔ ko pue nɔ kɛ ho e wuhi fiami ya. Nɛ benɛ e ngɛ wu ɔmɛ fiae ɔ, eko ya nɔ blɔ tue nɛ a naa nɔ, nɛ hiɔwe lohwe pɛlitsɛmɛ ba ba kukuɔ. 6 Eko ya nɔ tɛ sa nɔ, nɛ amlɔ nɛ e puɛ ɔ, e ngla ejakaa e nɛ zugba jɔjɔɛ. 7 Nɛ eko ya nɔ miohi a kpɛti, nɛ mio ɔmɛ kɛ lɛ puɛ nɛ a gbe lɛ. 8 Nɛ eko hu ya nɔ zugba kpakpa nɔ, nɛ e puɛ, nɛ e wo yiblii totoe lafa.” Benɛ e de ni nɛ ɔmɛ ɔ, e wo e gbi nɔ nɛ e de ke: “Nɔ nɛ ngɛ tue nɛ e kɛ maa nu ɔ, e nu.” Nɔ́ nɛ he je nɛ Yesu bu abɛhi ( Mateo 13.10-17 ; Marko 4.10-12 ) 9 Yesu kaseli ɔmɛ bi lɛ ke: “Kɛ ji abɛ nɛ ɔ sisi kɛɛ?” 10 E de mɛ ke: “Nyɛɛ lɛɛ a ha nyɛ he blɔ kaa nyɛɛ le Mawu matsɛ yemi ɔ mi laami sane ɔmɛ, se ni kpa amɛ lɛɛ ngɛ abɛhi a mi, konɛ a hyɛ, se a ko na, nɛ a nu, se a ko nu sisi.” Yesu tsɔɔ nidulɔ ɔ he abɛ ɔ sisi ( Mateo 13.18-23 ; Marko 4.13-20 ) 11 Jeha nɛ ɔ abɛ ɔ sisi ji nɛ ɔ nɛ: “Wu ɔ ji Mawu munyu ɔ nɛ. 12 Nihi nɛ ya nɔ blɔ tue ɔ ji ninɛmɛ nɛ nuɔ munyu ɔ, kɛkɛ nɛ abosiami baa ba saa munyu ɔ ngɛ a tsui mi konɛ a ko he ye nɛ a he a yiwami. 13 Nihi nɛ ya nɔ tɛ sa nɔ ɔ ji nihi nɛ benɛ a nu ɔ, a heɔ munyu ɔ kɛ buajɔmi, se akɛnɛ a be sipoku he je ɔ a heɔ yeɔ be kpiti kɛkɛ, nɛ ka be mi ɔ a kuaa a hemi kɛ yemi ɔ. 14 Nɛ nɔ́ nɛ ya nɔ miohi a kpɛti ɔ ji nihi nɛ benɛ a nu ɔ, a yaa, se je nɛ ɔ mi he nya gbamihi kɛ ni namihi kɛ je mi ngɔmi yemi gbee mɛ nɛ a wui yiblii nɛ hi kɛ pi si. 15 Se zugba kpakpa mi nɔ́ ɔ ji nihi nɛ benɛ a nu munyu ɔ, a kɛ toɔ tsui kpakpa mi, nɛ a kɛ tsui si tomi hɛɛ mi nɛ a woɔ yiblii.” Kane nɛ a kɛ ma sowe sisi ( Marko 4.21-25 ) 16 “Nɔ ko su we kane nɛ e kɛ sowe bu nɔ aloo nɛ e kɛ ma sa tso sisi; se mohu kane tso nɔ e kɛ maa konɛ nihi nɛ ma a nɛ na la a. 17 Ejakaa nɔ́ ko be nɛ a kɛ laa nɛ a be kpo jee, nɛ jeha nɛ ɔ hu nɔ́ ko be nɛ a bu nɔ nɛ a be lee nɛ a be nya blie. 18 “Lɔ ɔ he ɔ nyɛɛ hyɛ nɛ hi ngɛ bɔ nɛ nyɛ ngɛ nue ɔ he; ejakaa nɔ tsuaa nɔ nɛ ngɛ nɔ́ ko ɔ, a ma ha lɛ; se nɔ nɛ be nɔ́ ko ɔ, a ma kpɔ nɔ́ nɛ e peɔ lɛ kaa e ngɛ ɔ tete ngɛ e dɛ.” Yesu nyɛ kɛ e nyɛmimɛ nyumu ɔmɛ ( Mateo 12.46-50 ; Marko 3.31-35 ) 19 Yesu nyɛ kɛ e nyɛmimɛ ɔmɛ ba, se asafo ɔ he ɔ a nyɛ we nɛ a su e he. 20 Nɛ a de lɛ ke: “O nyɛ kɛ o nyɛmimɛ ɔmɛ daa si ngɛ se ngɛ hlae nɛ a na mo.” 21 Se e ha mɛ heto ke: “Ye nyɛ kɛ ye nyɛmimɛ ji ninɛmɛ nɛ nuɔ Mawu munyu ɔ nɛ a yeɔ nɔ!” Yesu jɔɔ Wo nɔ kɔɔhiɔ ngua ko he ( Mateo 8.23-27 ; Marko 4.35-41 ) 22 Ligbi ko ɔ, Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ ya sɛ lɛ mi nɛ e de mɛ ke: “Nyɛ ha waa ya taku ɔ se je;” kɛkɛ nɛ a je wo. 23 Benɛ a yaa a, mahɛ nɔ e nɔ. Wo nɔ kɔɔhiɔ ngua ko ba fia ngɛ taku ɔ hɛ mi nɛ a lɛ ɔ hyi kɛ nyu nɛ a sɛ haomi mi. 24 Nɛ kaseli ɔmɛ ba Yesu ngɔ ba tsɛ̃ɛ lɛ nɛ a ke: “Nyɔmtsɛ, Nyɔmtsɛ, wa yi tã tã.” Se nɛ e hɛ tsɛ ɔ, e nga kɔɔhiɔ kɛ wo nɛ gli ɔ yi, nɛ a he jɔ, nɛ a ngmɛ. 25 Kɛkɛ nɛ e bi mɛ ke: “Jije nyɛ hemi kɛ yemi ngɛ?” Nɛ a ye gbeye nɛ a hɛ mi pee mɛ yaa nɛ a de a he ke: “Mɛni nɔmlɔ slɔɔto ko po je nɛ ɔ nɛ e ngaa kɔɔhiɔ kɛ nyu tete yi nɛ a buɔ lɛ tue nɛ ɔ?” Yesu tsa nyumu ko nɛ mumi yayamihi ngɛ e mi ( Mateo 8.28-34 ; Marko 5.1-20 ) 26 A ba su Gergesebi ɔmɛ a zugba nɛ ngɛ Galilea hanɔ ɔ nɔ. 27 Nɛ benɛ e ba kple ɔ, nyumu ko nɛ mumi yayamihi ngɛ e mi nɛ je ma a mi kɛ lɛ ba kpe. Nɛ e wui tade gblee, nɛ e hi we mi ja yɔkɔhi a mi kɛkɛ. 28 Nɛ be nɛ e na Yesu ɔ, e kpa ngmlaa wawɛɛ nɛ e ba kpla si ngɛ e hɛ mi, nɛ e kɛ gbi wawɛɛ de ke: “Mɛni sane i kɛ mo ngɛ, mo Yesu, Mawu nɛ ngɛ hiɔwe lokoo ɔ bi? I kpa mo pɛɛ ko pii mi!” 29 Ejakaa Yesu nga mumi yayami ɔ yi ke e je nyumu ɔ mi. E nuu lɛ kpitikpiti, nɛ a woɔ lɛ kɔsɔkɔsɔhi nɛ a kaa lɛ pã kɛ tsiɔ e nya, se etsɔɔ nihi nɛ a kɛ woɔ lɛ ɔmɛ a mi, nɛ mumi yayami ɔ kpakaa lɛ kɛ yaa nga a mi. 30 Yesu bi lɛ ke: “Kɛ a tsɛɛ mo kɛɛ?” Nɛ e ke: “Asafo;” ejakaa mumi yayamihi fuu lɛ a ngɛ ye mi ɔ nɛ. 31 Nɛ mumi yayami ɔmɛ kpa Yesu pɛɛ ke e ko hia mɛ nɛ e ha a ya sɛ muɔ voo ɔ mi. 32 Jeha nɛ ɔ kpotoo asafo kuu ngua ko ngɛ lejɛ ɔ ngɛ ni yee ngɛ yoku ɔ nɔ; nɛ mumi yayami ɔmɛ kpa Yesu pɛɛ ke e ngmɛ mɛ blɔ nɛ a ya sɛ kpotoo ɔmɛ a mi. Nɛ e ngmɛ mɛ blɔ. 33 Lɔ ɔ he ɔ mumi yayami ɔmɛ je nyumu ɔ mi, nɛ a ya sɛ kpotoo ɔmɛ a mi, nɛ mɛ kuu mluku ɔ tsuo wo fo kɛ kple yoku ɔ kɛ ya pue taku ɔ mi nɛ a gbo. 34 Nɛ benɛ nihi nɛ ngɛ kpotoo ɔmɛ hyɛe ɔ na nɔ́ nɛ a pee ɔ, a tu fo nɛ a ya sɛ̃ɛ ngɛ ma a kɛ kɔpe ɔmɛ a mi. 35 Kɛkɛ nɛ ni ɔmɛ je kpo kɛ ho nɔ́ nɛ a pee ɔ hyɛmi ya; nɛ a ba Yesu ngɔ nɛ a ba na nyumu nɛ mumi yayami ɔmɛ je e mi ɔ nɛ e hii si ngɛ Yesu nane nya nɛ e wo tade, nɛ e hɛ mi tsɔ lɛ, nɛ a ye gbeye. 36 Nɛ nihi nɛ na a hu sɛ̃ɛ mɛ bɔ nɛ pee nɛ a tsa nɔ nɛ mumi yayamihi ngɛ e mi ɔ. 37 Kɛkɛ nɛ Gergesebi ɔmɛ nɛ ngɛ lejɛ ɔ ni ɔmɛ a mi ɔ tsuo ba ba kpa Yesu pɛɛ ke e je a ngɔ nɛ e ho, ejakaa gbeye nu mɛ nitsɛnitsɛ. Lɔ ɔ he ɔ e ya sɛ lɛ ɔ mi kɛ kpale e se. 38 Nyumu ɔ nɛ mumi yayami ɔmɛ je e mi ɔ kpa Yesu pɛɛ ke e ngmɛ lɛ blɔ nɛ e kɛ lɛ nɛ hi si. Se Yesu wo lɛ blɔ nɛ e de lɛ ke: 39 “Kpale o se kɛ ho o we mi ya, nɛ o ya sɛ̃ɛ ni nguahi nɛ Mawu pee ha mo ɔ.” Nɛ e pue nɔ kɛ ho nɛ e ya fiɛ ni nguahi nɛ Yesu pee ha lɛ ɔ ngɛ ma a mi tsuo. Yairo bi yo ɔ kɛ yo nɛ ta Yesu tade he ɔ ( Mateo 9.18-26 ; Marko 5.21-43 ) 40 Jeha nɛ ɔ benɛ Yesu kpale e se kɛ ba a, asafo ɔ nya e he, ejakaa mɛ tsuo a ngɛ lɛ mlɛe. 41 Kɛkɛ nɛ oʼɛ, nyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ Yairo nɛ ji kpe he nɔkɔtɔma a ba nɛ e ba kpla si ngɛ Yesu nane nya nɛ e kpa lɛ pɛɛ konɛ e ba e we ɔ mi, 42 ejakaa e ngɛ biyo kaketoo pɛ nɛ ye maa pee jeha nyɔngma kɛ enyɔ nɛ e miɔ nɛ ma gbo. Benɛ Yesu yaa a, asafo ɔ tɔtɔ lɛ. 43 Nɛ yo ko nɛ muɔ ngɛ dɛe ngɛ e he jeha nyɔngma kɛ enyɔ, nɛ e puɛ e nihi tsuo kulaa kɛ ha tsopatsɛmɛ, nɛ nɔ ko nɔ ko nyɛ we lɛ nɛ e tsa a, 44 ba je Yesu se je nɛ e ta e tade nya fiami ɔ he, nɛ amlɔ ɔ e muɔ dɛmi ɔ se po. 45 Yesu bi ke: “Mɛnɔ ji nɔ nɛ ta ye he ɔ?” Benɛ ni ɔmɛ tsuo kua a, Petro kɛ nihi nɛ piɛ e he ɔ ke: “Mawetsɛ, asafo ɔ tɔtɔ mo nɛ a ngɛ mo miae, nɛ o ngɛ bie ke: ‘Mɛnɔ lɛ ta ye he ɔ” 46 Se Yesu ke: “Nɔ ko ta ye he, ejakaa i nu he kaa hewami ko je ye mi.’ 47 Kɛkɛ nɛ benɛ yo ɔ na kaa e hi lɛ laami hu ɔ, e kɛ hedomi ba ba kpla si ngɛ e hɛ mi, nɛ e ba jaje nɔ́ he je nɛ e ta e he ɔ kɛ bɔ nɛ e he wa lɛ amlɔ ɔ nɔuu ɔ. 48 Yesu de lɛ ngɛ asafo ɔ kulaa hɛ mi ke: “Biyo, o tsui nɛ nɔ o mi, o hemi kɛ yemi tsa mo; yaa ngɛ hejɔmi mi!” 49 Benɛ Yesu ngɛ munyu ɔ nɔ ɔ, nɔ ko je kpe he nɔkɔtɔma a we ɔ mi ba de lɛ ke: “O biyo ɔ gbo; koo doo tsɔɔlɔ ɔ nya.” 50 Se benɛ Yesu nu ɔ, e he nɔ ke: “Koo ye gbeye; he ye kɛkɛ nɛ e yi ma na wa.” 51 Nɛ benɛ Yesu ba we ɔ mi ɔ, e ngmɛ́ nɔ ko nɔ ko blɔ nɛ e sɛ tsu ɔ mi kaa ja Petro kɛ Yohane kɛ Yakobo kɛ jokuɛ ɔ tsɛ kɛ e nyɛ pɛ. 52 Nɛ ni ɔmɛ tsuo ngɛ ya foe nɛ a ngɛ kɔmɔ yee. Se Yesu ke: “Nyɛ ko fo ya; e gbo we, se mahɛ e ngɛ hwɔe.” 53 Nɛ a muɔ lɛ, ejakaa a le kaa e gbo. 54 Se Yesu nu e nine si nɛ e tsɛ lɛ ke: “Jokuɛyo, tee si!” 55 Nɛ jokuɛ ɔ mumi ɔ kpale ba e mi ekohu, nɛ e te si amlɔ ɔ nɔuu; nɛ Yesu fa ke a ha jokuɛ ɔ nɔ ko nɛ e ye. 56 E fɔli ɔmɛ a nya kpɛ a he; se Yesu wo mɛ si veveeve ke a ko sɛɛ nɔ́ nɛ a pee ɔ ngɔ ha nɔ ko. |
Dangme New Testament © United Bible Societies, 1977.
United Bible Societies