Luka 18 - Somi He ƆYalɔyo ɔ kɛ kojolɔ ɔ he abɛ ɔ 1 Nɛ Yesu bu mɛ abɛ ko kɛ tsɔɔ kaa e sa kaa a sɔlee daa nɛ e ko gbe nɔ nya. 2 Nɛ e ke: “Kojolɔ ko ngɛ ma ko nɔ, nɛ e yi Mawu gbeye, nɛ jeha nɛ ɔ hu e bui nɔmlɔ ko. 3 Yalɔyo ko ngɛ jamɛ a ma mi, nɛ e ba e ngɔ ba de ke: ‘Fã ye he kɛ je ye henyɛlɔ ɔ dɛ mi!’ 4 Nɛ e kplɛɛ we hluu. Se pee se ɔ, e de ngɛ e yi mi ke: ‘Engɛ mi kaa i yi Mawu gbeye, nɛ i bui nɔmlɔ hulɔ; 5 se akɛnɛ kikɛmɛ a yalɔyo nɛ ɔ ngɛ ye nya dooe he je ɔ, ma fã e he, konɛ nyagbe ɔ nɛ e ko ba pue ye hɛ mi si.’ ” 6 Nɛ Nyɔmtsɛ ɔ ke: “Nyɛɛ bu nɔ́ nɛ kojolɔ yi si fialɔ ɔ de ɔ tue! 7 Nɛ ke Mawu maa ku e hɛ ngɔ fɔ nihi nɛ e hla nɛ kpaa ngmla kɛ tsɛɛ lɛ nyɔ kɛ pia a nɔ hluu tete po ɔ, anɛ e ba be a he fae? 8 I ngɛ nyɛ dee ke, e ma fa a he oya. Se benɛ Nɔmlɔ Bi ɔ maa ba a, anɛ e ma ba na hemi kɛ yemi ngɛ zugba a nɔ lo?” Farisifono ɔ kɛ oniatsulɔ ɔ he abɛ ɔ 9 Nɛ e bu ni komɛ nɛ ngɔɔ a hɛ ngɔ fɔɔ mɛ nitsɛmɛ a he nɔ kaa dali ji mɛ nɛ a gbee ni kpahi a he guɛ ɔ hu abɛ nɛ ɔ: 10 “Ni enyɔ pue nɔ kɛ ho sɔlemi ya ngɛ sɔlemi we ɔ. Nɔ kake ɔ Farisifono ji lɛ, nɛ nɔ kpa a onia tsulɔ ʼi. 11 Farisifono ɔ ya da lokoo, nɛ e sɔle kikɛ ngɛ e yi mi: ‘Mawu, i naa mo si kaa i be kaa ni kpa amɛ, jiklɔɔtsɛmɛ, kutupɔtsɛmɛ, gba puɛli, loo kaa kikɛmɛ a onia tsulɔ nɛ ɔ hulɔ. 12 I haa hwɔ si enyɔ ngɛ otsi mi; si ngɔɔ ni hi tsuo nɛ i naa a mi dlami nyɔngma ngɔ haa.’ 13 Se onia tsulɔ ɔ daa si ngɛ se lokoo, nɛ e mi nɛ e wo e hɛ nɔ kɛ ya hiɔwe tete; se mohu e ngɔ e nine ngɔ fɔ e tsui mi nɛ e ke: ‘Mawu, o kɛ mi nɛ ji yayami peelɔ ɔ nɛ kpata!’ 14 I ngɛ nyɛ dee ke: Kikɛmɛ a nyumu nɛ ɔ pue nɔ kɛ ho e we mi ya nɛ a wo lɛ nguɔ pe nɔ kaketsɛ ɔ. Ejakaa nɔ tsuaa nɔ nɛ woɔ e he nɔ ɔ, a maa ba lɛ si; se nɔ nɛ baa e he si ɔ, a ma wo e nɔ.” Yesu gbaa jokuɛwi tsɔwi ( Mateo 19.13-15 ; Marko 10.13-16 ) 15 Nɛ ni komɛ hu kɛ bimwɔwi ba Yesu ngɔ konɛ e ta a he; nɛ benɛ e kaseli ɔmɛ na a, a gbɛ wo mɛ. 16 Se Yesu tsɛ mɛ kɛ ba e ngɔ nɛ e ke: “Nyɛ ha jɔkuɛwi ɔmɛ nɛ a ba ye ngɔ, nɛ nyɛ ko tsi mɛ blɔ; ejakaa ni nɛ ɔmɛ a nɔ ji Mawu matsɛ yemi ɔ nɛ. 17 Niinɛ, i ngɛ nyɛ dee ke: Nɔ tsuaa nɔ nɛ ngɔɛ Mawu matsɛ yemi ɔ kaa jokuɛ nyafii ko ɔ, e be mi sɛe kulaa.” Nyumu niatsɛ ɔ ( Mateo 19.16-30 ; Marko 10.17-31 ) 18 Nɛ nɔkɔtɔma ko ba bi lɛ ke: “Tsɔɔlɔ kpakpa, mɛni ma pee konɛ ma na neneene wami?” 19 Nɛ Yesu de lɛ ke: “Mɛni he je o ngɛ mi tsɛe ke nɔ kpakpa? Nɔ kpakpa ko be kaa ja nɔ kake; lɛ ji Mawu. 20 O le kita amɛ kaa: “Ko puɛ gba; koo gbe nɔmlɔ; koo ju; koo ye lakpa odase; buu o tsɛ kɛ o nyɛ.’ ” 21 Se nyumu ɔ ke: “I ye enɛ ɔmɛ tsuo nɔ kɛ je ye jokuɛwi a si.” 22 Nɛ benɛ Yesu nu enɛ ɔ ɔ, e de lɛ ke: “E piɛ mo nɔ́ kake. Yaa jua nihi kulaa nɛ o ngɛ ɔ nɛ o dla sika a ha ohiafohi, nɛ o ma na juetli ngɛ hiɔwe; nɛ o ba ba nyɛɛ ye se.” 23 Se benɛ e nu enɛ ɔ ɔ, e ye kɔmɔ wawɛɛ ejakaa e ngɛ nihi babauu. 24 Jeha nɛ ɔ benɛ Yesu na kaa e ngɛ kɔmɔ yee wawɛɛ ɔ, e ke: “Hyɛ bɔ nɛ e wa ha nihi nɛ ngɛ nihi kaa a maa sɛ Mawu matsɛ yemi ɔ mi! 25 Ejakaa e wɛ hi afukpɔngɔ kaa e maa gu abui hɛngmɛ mi kaa bɔ nɛ e waa haa niatsɛ kaa e maa sɛ Mawu matsɛ yemi ɔ mi ɔ.” 26 Se nihi nɛ nu ɔ ke: “Lɛɛ mɛnɔ yi wami a ma nyɛ ma he mɔ?” 27 Yesu ke: “Nihi nɛ nimli nyɛ we nɛ a pee ɔ, Mawu lɛɛ e nyɛɔ peɔ.” 28 Kɛkɛ nɛ Petro ke: “Oʼɛ, wɔɔ lɛɛ wa si wa nihi tsuo kulaa nɛ wa ba nyɛɛ o se.” 29 Yesu de mɛ ke: “Niinɛ, i ngɛ nyɛ dee ke: Nɔ ko nɔ ko be nɛ e si we loo yo loo nyɛmimɛ nyumuhi loo fɔli loo bimɛ ngɛ Mawu matsɛ yemi ɔ he, 30 nɛ e be nane mi tomi si abɔ nae ngɛ be nɛ ɔ mi, nɛ je nɛ maa ba a mi hu e be neneene wami nae.” Yesu tu e gbenɔ he munyu nɔ nɛ ji si etɛ ( Mateo 20.17-19 ; Marko 10.32-34 ) 31 Nɛ Yesu tsɛ ni nyɔngma kɛ enyɔ ɔ kɛ ba e kasa nya nɛ e de mɛ ke: “Oʼɛ, wa yaa Yerusalem, nɛ a maa gbe nihi kulaa nɛ gbali ɔmɛ ngma ngɛ Nɔmlɔ Bi ɔ he ɔ nya. 32 Ejakaa a ma je lɛ ngɔ wo wɔ jali a dɛ mi, nɛ a maa ye e he fɛu, nɛ a maa wa lɛ yi mi, nɛ a maa la lada ngɔ pue e nɔ, 33 nɛ a kɛ kplibi maa fia lɛ, nɛ a maa gbe lɛ, nɛ ligbi nɛ ji ligbi etɛ ɔ, e maa te si ekohu.” 34 Se mɛɛ lɛɛ a nui ni nɛ ɔmɛ a ti kake po sisi, nɛ a ngɔ kikɛmɛ a munyu nɛ ɔ sisi numi ngɔ laa mɛ, nɛ a kɔ we munyuhi nɛ e tuɔ se. Yesu tsa hɛyuyuilɔ nɔbalɔ ko ( Mateo 20.29-34 ; Marko 10.46-52 ) 35 Nɛ e ba mi kaa benɛ Yesu su Yeriko haa a, hɛyuyuilɔ ko hii si ngɛ blɔ ɔ tue ngɛ nɔ bae. 36 Nɛ benɛ e nu kaa nihi fuu bee ɔ, e bi nɔ́ nɛ ji. 37 Nɛ a de lɛ ke Yesu Nazareno ɔ lɛ bee. 38 Kɛkɛ nɛ e kpa ngmlaa ke: “Yesu, David bi, naa mi mɔbɔ!” 39 Nɛ nihi nɛ nyɛɛ hɛ mi ɔ ke e yi ke e ma e nya; se kɔlɔ ɔ mohu ha e kpa ngmlaa pe kekle ɔ ke: “David bi, naa mi mɔbɔ!” 40 Yesu da si, nɛ e fa ke a kɛ lɛ nɛ ba e ngɔ. Nɛ benɛ e su e he ɔ, e bi lɛ ke: 41 “Mɛni o ngɛ hlae kaa ma pee ha mo?” Nɛ e ke: “Nyɔmtsɛ, kaa ma hyɛ nɔ ekohu.” 42 Nɛ Yesu de lɛ ke: “Hyɛ nɔ, o hemi kɛ yemi tsa mo!” 43 Nɛ amlɔ ɔ nɔuu ɔ, e hyɛ nɔ, nɛ e nyɛɛ e se nɛ e wo Mawu hɛ mi nyami; nɛ benɛ asafo ɔ tsuo na a, a je Mawu yi. |
Dangme New Testament © United Bible Societies, 1977.
United Bible Societies