Luka 12 - Somi He ƆOsatopeemi he kɔkɔbɔmi ( Mateo 10.26-27 ) 1 Jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, benɛ nihi akpe akpehi abɔ ba bua a he nyɛ nɛ nihi ngɛ nihi a nɔ nae ɔ, Yesu bɔni e kaseli ɔmɛ demi ke: “Kekleekle ɔ, nyɛ hɛ̃ nɛ hi nyɛ he nɔ ngɛ Farisifo ɔmɛ a ma sasɛ nɛ ji osato peemi ɔ he. 2 Se nɔ́ ko be nɛ a tsi nɔ nɛ a be lɛ kpo jee, aloo nɛ a ngɔ laa nɛ a be lee. 3 Lɔ ɔ he ɔ, nɔ́ tsuaa nɔ nɛ nyɛ de ngɛ diblii mi ɔ, a maa nu ngɛ la hɛ mi; nɛ nɔ́ nɛ nyɛ tu ngɔ wo tue mi ngɛ se tsuhi a mi ɔ, a maa fiɛ ngɛ tsuhi a yi mi.” Nɔ nɛ sa gbeyeyemi ( Mateo 10.28-31 ) 4 “Se nyɛ, ye huɛmɛ ɔmɛ ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke: Nyɛ ko ye nihi nɛ gbee nɔmlɔ tso ɔ nɛ kɔlɔ ɔ se ɔ a be nɔ́ ko nɛ a ma nyɛ maa pee hu ɔ gbeye. 5 Se ma tsɔɔ nyɛ nɔ nɛ sa nɛ nyɛɛ ye gbeye: Nyɛɛ ye nɔ nɛ ke e gbe se ɔ nɛ e ngɛ he blɔ kaa e ma sake ngɔ fɔ gehena mi ɔ gbeye. Ee, i ngɛ nyɛ dee ke, lɛ gbeye nyɛɛ ye. 6 “Anɛ pi pesewahi enyɔ nɛ a juaa otokliihi enuɔ lo? Se Mawu hɛ ji akpɛti kake ngmelu nɔ. 7 Se snyɛ yi bwɔmi tete a kane kulaa. Lɔ ɔ he ɔ nyɛ ko ye gbeye; nyɛ he jua wa pe otokliihi babauu.” Yesu he odaseyemi ngɛ nimli a hɛ mi ( Mateo 10.32-33 ; 12.32 ; 10.19-20 ) 8 “I ngɛ nyɛ dee ke: Nɔ tsuaa nɔ nɛ gbaa mi woɔ ye ta ngɛ nimli a hɛ mi ɔ, Nɔmlɔ Bi ɔ hu ma gba mi nɛ e maa wo e ta ngɛ Mawu bɔfo ɔmɛ a hɛ mi; 9 se nɔ nɛ kuaa mi ngɛ nimli a hɛ mi ɔ, a ma kua lɛ ngɛ Mawu bɔfo ɔmɛ a hɛ mi. 10 “Nɛ nɔ tsuaa nɔ nɛ maa tu munyu ko ngɔ si Nɔmlɔ Bi ɔ, a kɛ maa pa lɛ; se Mumi Klɔuklɔu ɔ lɛɛ, nɔ nɛ maa tu musu bɔmi munyu ko ngɔ si lɛ ɔ, a kɛ be lɛ pae. 11 “Ke a kpaka nyɛ kɛ ya kpe he ɔmɛ kɛ matsɛmɛ kɛ ganɔhi a hɛ mi ɔ, nyɛ ko gba nyɛ he nya ngɛ bɔ nɛ loo nɔ́ nɛ nyɛɛ kɛ ma je nyɛ nya loo nɔ́ nɛ nyɛ ma de ɔ he. 12 Ejakaa nɔ́ nɛ sa kaa nyɛ de ɔ. Mumi Klɔuklɔu ɔ maa tsɔɔ nyɛ ngɛ lɛ ngmlɛfia a nɔ nɔuu.” Niatsɛ kuasia a he abɛ ɔ 13 Kɛkɛ nɛ nɔ ko je asafo ɔ mi ba de lɛ ke: “Tsɔɔlɔ, de ye nyɛmi ɔ nɛ e kɛ mi nɛ dla gbo si ni ɔmɛ.” 14 Se Yesu de lɛ ke: “Maminyumu, mɛnɔ wo mi kojolɔ loo ni dlalɔ ngɛ nyɛ nɔ?” 15 Nɛ e de mɛ ke: “Nyɛ hɛ nɛ hi nyɛ he nɔ saminya ngɛ hɛ tsumi he; ejakaa pi nɔmlɔ ni nɛ e na nɛ be nɔ ɔ mi nɛ e wami ngɛ.” 16 Nɛ e bu mɛ abɛ ke: “Nyumu niatsɛ ko zugba ba ni babauu; 17 nɛ e susu ngɛ e yi mi ke: ‘Kɛ ma pee kɛɛ, akɛnɛ i be he nɛ i kɛ ye ngmɔ mi ni maa to nɛ ɔ?’ 18 Nɛ e ke: ‘Nɔ nɛ ma pee ji nɛ ɔ nɛ: Ma kuɔ ye gba a ngɔ pue si, nɛ ma ma nguahi, nɛ ma to ye ngmɔ mi ni kɛ ye ni ɔmɛ tsuo ngɛ lejɛ ɔ; 19 nɛ ma de ye klaa ke: Ye klaa, o ngɛ nihi babauu nɛ a ngɔ to ha mo jehahi fuu; jɔɔ o he, ye nɛ o nu, nɛ o tsui nɛ nɔ o mi!’ 20 Se Mawu de lɛ ke: ‘Kuasia, nyɔ nɛ ɔ mi nɔuu ɔ, a ma bi o klaa si ngɛ o dɛ; nɛ nihi nɛ o dla ngɔ to ɔ, mɛnɔ nihi a maa pee?’ 21 Jã nɔ nɛ toɔ juetli ngɔ haa lɛ nitsɛ e he, se e pi niatsɛ ngɛ Mawu blɔfami ɔ ngɛ.” He kɛ Mawu nɔ fɔmi ( Mateo 6.25-34 ) 22 Kɛkɛ nɛ Yesu de e kaseli ɔmɛ ke: “Lɔ ɔ he ɔ nyɛɛ lɛɛ i ngɛ nyɛ dee ke: Nyɛ ko hao nyɛ he ngɛ nyɛ klaa a he, nɔ́ nɛ nyɛ maa ye, aloo nɔmlɔ tso ɔ he, nɔ́ nɛ nyɛ maa wo. 23 Klaa a pe ngma, nɛ nɔmlɔ tso ɔ hu pe tade. 24 Nyɛ susu kuakualabite ɔmɛ a he; ejakaa a du we ni, jeha nɛ ɔ hu a kpa we, na a be nito he loo ngma gba po, se Mawu lɛɛ mɛ; nyɛɛ hyɛ bɔ nɛ nyɛ he jua wa hluu pe lohwe pɛlitsɛmɛ! 25 Se nyɛ ti mɛnɔ nɛ ke e gba e he nya a nɛ e ma nyɛ tsa e kami nya ninekpɔ mi kake? 26 Se ke nyɛ nyɛ we nɔ́ nɛ ji nyafii nɛ nyɛɛ pee ɔ, mɛ he je nyɛ gbaa nyɛ he nyɛ ngɛ nihi nɛ piɛ ɔmɛ a he mɔ? 27 Nyɛ susu mɔmɔ ɔmɛ a he, bɔ nɛ a puɛɛ; a tsu we ni, nɛ jeha nɔ hu a tsɛ̃ we kpa, se i ngɛ nyɛ dee ke, Salomo kɛ e hɛ mi nyami ɔ tete mia we kaa enɛ ɔmɛ a ti kake. 28 Jeha nɛ ɔ ke hu nɛ mwɔnɛ ɔ e ngɛ nga nɔ nɛ hwɔɔ nɛ a kɛ woɔ abolo tsu mi ɔ nɛ Mawu miaa lɛ kikɛ ɔ, anɛ e be nyɛ miae hluu pe mɛ, nyɛ nɛ nyɛ hemi kɛ yemi pi ɔ! 29 Se nyɛɛ lɛɛ nyɛ ko bi nɔ́ nɛ nyɛ maa ye aloo nɔ́ nɛ nyɛ maa nu, nɛ jeha nɛ ɔ hu nyɛ yi mi nɛ ko pee nyɛ kɔsikɔsi. 30 Ejakaa kikɛmɛ a ni nɛ ɔmɛ tsuo se je nɛ ɔ mi majeli a bimɛ ɔmɛ dii; se nyɛ tsɛ ɔ le kaa ni nɛ ɔmɛ a he ngɛ nyɛ hiae. 31 Nyɛ hla Mawu matsɛ yemi ɔ se blɔ mohu nɛ a maa ngɔ ni nɛ ɔmɛ tsuo ngɔ piɛ he ha nyɛ.” Hiɔwe juetli ( Mateo 6.19-21 ) 32 “Koo ye gbeye, asafo kuu nyafii, ejakaa nyɛ tsɛ ɔ ngɛ he tsui kaa e maa ngɔ matsɛ yemi ɔ ngɔ ha nyɛ. 33 Nyɛɛ jua nihi nɛ nyɛ ngɛ ɔ nɛ nyɛ kɛ pee kpakpa. Nyɛ hla sika kpɛɛhi nɛ be momo pee; nyɛɛ to juetli nɛ be tae ngɛ hiɔwe, he nɛ juɔ ko be he sue nɛ wɔyewɔye kpe we ni ngɛ ɔ. 34 Ejakaa he nɛ nyɛ juetli ɔ ngɛ ɔ, lejɛ ɔ nyɛ tsui hu maa hi.” Sɔmɔli nɛ buu 35 “Nyɛɛ fi nyɛ Tnlɛ mi nɛ nyɛ ha nyɛ kane ɔmɛ nɛ tso; 36 nɛ nyɛɛ pee kaa nihi nɛ ngɛ a nyɔmtsɛ blɔ hyɛe be mi nɛ e maa je yokpeemi ɔ kɛ ba a, konɛ ke e ba nɛ e ba si ɔ, kɛkɛ nɛ a bli lɛ amlɔ. 37 A gbaa jamɛ a tsɔli ɔmɛ nɛ benɛ a nyɔmtsɛ ɔ maa ba a nɛ e ma ba na mɛ kaa a ngɛ nyɔ fɔe ɔ! Niinɛ, i ngɛ nyɛ dee ke e maa mia nɛ e ma ha a hi si ngɛ niyeni he, nɛ e maa ba ba sɔmɔ mɛ. 38 Nɛ ke e ba nyɔ mi kpɛti loo makɛ nɛ e ba na mɛ jã a, a gbaa jamɛ a tsɔli ɔmɛ! 39 Se nyɛ na le enɛ ɔ kaa, ke wetsɛ ɔ le ngmlɛfia nɔ nɛ juɔ ɔ baa a jinɛ e maa bu nɛ e be blɔ ngmɛe nɛ a ywia e tsu ɔ ngɔ wo mi. 40 Lɔɔ he ɔ nyɛ hu nyɛ dla nyɛ he ngɔ to, ejakaa, ngmlɛfia nɛ nyɛ hɛ be nɔ ɔ nɔ Nɔmlɔ Bi ɔ maa ba.” Sɔmɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ sɔmɔlɔ lakpatsɛ ( Mateo 24.45-51 ) 41 Petro de Yesu ke: “Mawetsɛ, wɔ o ngɛ kikɛmɛ a abɛ nɛ ɔ bue ɔ, aloo ni ɔmɛ tsuo hu ngɛ mi?” 42 Nyɔmtsɛ ɔ ha heto ke: “Se mɛnɔ mɔ ji tsɔlɔ nɔkɔtɔma anɔkualetsɛ kɛ ni lelɔ, nɛ e nyɔmtsɛ ɔ maa wo lɛ nɔkɔtɔma ngɛ e webihi a nɔ, konɛ e ha mɛ a niyeni ngɛ be nɛ sa mi ɔ? 43 A gbaa jamɛ a tsɔlɔ ɔ, nɔ nɛ ke e nyɔmtsɛ ɔ ba nɛ e ma ba na lɛ kaa e ngɛ jã pee ɔ. 44 I ngɛ nyɛ dee anɔkuale mi ke e maa wo lɛ nɔkɔtɔma ngɛ e ni ɔmɛ kulaa nɔ. 45 Se ke jamɛ a tsɔlɔ ɔ de ngɛ e tsui mi ke: ‘Ye nyɔmtsɛ ɔ ngɛ e bami be ɔ tsɛe kɛ ngɛ toe,’ nɛ e ma bɔni wenyumuhi kɛ weyi ɔmɛ gbemi kɛ da numi kɛ da demi ɔ; 46 jamɛ a tsɔlɔ ɔ nyɔmtsɛ ɔ maa ba ngɛ ligbi nɛ e hyɛ we lɛ blɔ kɛ ngmlɛfia nɛ e li nɔ, nɛ e ma ba poo e mi, nɛ e ma ha lɛ e blɔfami nɔ kɛ ablaatsɛmɛ ɔmɛ. 47 “Se jamɛ a tsɔlɔ ɔ nɛ le e nyɔmtsɛ suɔmi nya ni nɛ e dla we e he ngɔ tui nɛ e pa pee we e suɔmi nyɛ ni ɔ, a maa fia lɛ kpa fuu; 48 se nɔ nɛ li nɛ e ya pee kpa fiami ni ɔ, a maa fia lɛ kpa bɔɔ ko. Se nɔ tsuaa nɔ nɛ a ngɔ fuu ngɔ ha lɛ ɔ, a ma hla fuu ngɛ e dɛ; nɛ nɔ nɛ a tu fuu ngɔ wo e dɛ ɔ, a ma bi nɔ́ nɛ be nɔ si ngɛ e dɛ.” Migbami nɛ baa ngɛ Yesu he ( Mateo 10.34-36 ) 49 “I ba nɛ ma ba wo la ngɛ je ɔ mi, nɛ ke e hle momo ɔ, mɛni i ngɛ hlae ekohu! 50 I ngɛ baptisimi ko nɛ a kɛ maa baptisi mi, nɛ hyɛ bɔ nɛ ye he ngɛ mi hiae kɛ maa su be nɛ a maa gbe nya! 51 Anɛ nyɛ susu kaa hejɔmi hami i ba ngɛ je ɔ mi lo? I ngɛ nyɛ dee ke: Dɛbi, se mi gbami mohu. 52 Ejakaa kɛ je be nɛ ɔ mi kɛ yaa nɛ ɔ ɔ, ni enuɔ maa gba ngɛ we kake mi, ni etɛ maa te si ngɔ wɔ ni enyɔ, nɛ ni enyɔ hu maa te si ngɔ wo ni etɛ; 53 mi gbami maa ba tsɛ kɛ e bi nyumu, kɛ binyumu hu kɛ e tsɛ a kpɛti; kɛ nyɛ kɛ biyo kpɛti, kɛ biyo hu kɛ nyɛ kpɛti; nganyɛ kɛ e nganyɛ, e bi ɔ yo ɔ, kpɛti kɛ lɛ hu e kɛ e nganyɛ, e huno nyɛ ɔ, kpɛti.” Be ɔ lemi ( Mateo 16.2-3 ) 54 Nɛ e de asafo ɔmɛ hu ke: “Ke nyɛ na bɔku nɛ ngɛ e he nya buae ngɛ bonyoku (pu sinɔ he) ɔ, amlɔ ɔ nyɛ deɔ ke: ‘Hiɔmi maa nɛ,’ nɛ e baa mi ja; 55 nɛ ke leneyi (wo si) kɔɔhiɔ ngɛ fiae ɔ, nyɛ deɔ ke: ‘Latsa maa ba,’ nɛ e baa mi. 56 Osatotsɛmɛ, nyɛ le hiɔwe kɛ je mi nihi a sisi tsɔɔmi; se kɛ pee kɛɛ nɛ nyɛ li yi nɔ nɛ ɔ sisitsɔɔmi ɔ?” O kɛ o pɛbilɔ ɔ nɛ dla ( Mateo 5.25-26 ) 57 “Nɛ mɛ he je nɛ nyɛ nitsɛmɛ nyɛ kojo we nɔ́ nɛ da blɔ ha we nyɛ he ɔ? 58 Se ke o kɛ o pɛbilɔ yaa kojolɔ hɛ mi ɔ, bɔɔ mɔde nɛ o kɛ lɛ nɛ dla ngɛ blɔ ɔ nɔ, konɛ e ko sã mo ya ha kojolɔ ɔ, nɛ kojolɔ ɔ hu ngɔ mo ngo ha polisi ɔ, nɛ polisi ɔ wo mo tsu mi. 59 I ngɛ mo dee ke: O be lejɛ ɔ jee gblegbleegblee ja o wo nyagbe pesewa a lolo.” |
Dangme New Testament © United Bible Societies, 1977.
United Bible Societies