Luka 11 - Somi He ƆYesu nitsɔɔmi ngɛ sɔlemi he ( Mateo 6.9-13 ; 7.7-11 ) 1 Ligbi ko ɔ, Yesu ngɛ sɔlee ngɛ he ko, nɛ benɛ e gbe nya a, e kaseli ɔmɛ a ti nɔ kake de lɛ ke: “Mawetsɛ, tsɔɔ wɔ sɔlemi, kaa bɔ nɛ Yohane hu tsɔɔ e kaseli ɔmɛ ɔ.” 2 Nɛ e de mɛ ke: “Ke nyɛ ngɛ sɔlee ɔ nyɛ de ke: ‘Tsaatsɛ, O biɛ ɔ he nɛ tsɔ; O matsɛ yemi ɔ nɛ ba. 3 Ha wɔ wa daa ligbi ngma. 4 Nɛ o kɛ wa he yayami ɔmɛ nɛ pa wɔ, Ejakaa wɔ hu waa kɛ paa nɔ tsuaa nɔ nɛ tɔ́ɔ wa nɔ ɔ. Nɛ o kɛ wɔ ko ya ka mi.’ ” 5 Nɛ ɛ de mɛ ke: “Nyɛ kpɛti mɛnɔ nɛ ngɛ huɛ nɛ e maa ya e ngɔ nyɔ mi kpɛti nɛ e ma ya de lɛ ke: ‘Ye huɛ, paa mi abolo etɛ, 6 ejakaa ye huɛ ko nɛ nyɛɛ blɔ ba to mi, nɛ i be nɔ ko nɛ i kɛ maa ma e hɛ mi;’ 7 nɛ nɔ nɛ ngɛ tsu ɔ mi ɔ be nɔ hee ke: ‘Koo doo ye nya, a nga sinya a mo, nɛ imi kɛ ye bimɛ sɛ sa mi; i be nyɛe si ma te nɛ ma ba ha mo.’ 8 I ngɛ nyɛ dee ke, ke ka e huɛ nɛ ji lɛ ɔ he jinɛ e be si tee nɛ e ha lɛ, se e nya doomi ɔ he ɔ, e maa te si kɛ̃, nɛ e ma ha lɛ bɔ tsuaa bɔ nɛ e ngɛ hlae. 9 Nɛ imi hu i ngɛ nyɛ dee ke: Nyɛ bi, nɛ a ma ha nyɛ; nyɛ hla, nɛ nyɛ maa na; nyɛ si, nɛ a ma bli ha nyɛ. 10 Ejakaa nɔ tsuaa nɔ nɛ biɔ ɔ, e nine suu nɔ; nɛ nɔ nɛ hlaa a, e naa; nɛ nɔ nɛ siɔ ɔ, a bliɔ haa lɛ. 11 Se tsɛ te nɛ ngɛ nyɛ kpɛti nɛɛ, nɛ ke e bi bi lɛ abolo, nɛ e ma ha lɛ tɛ? Aloo ke e bi lɛ lo ɔ, nɛ e maa ngɔ sinɔ ngɔ pee lo ngɔ ha lɛ? 12 Aloo ke e bi lɛ kungwɔ hlui ɔ, nɛ e ma ha lɛ nyingmogblakoto? 13 Lɛɛ ke nyɛ nɛ nyɛ ji nimli yayamihi ɔ, nyɛ le bɔ nɛ nyɛ peɔ nɛ nyɛɛ kɛ nike ni kpakpahi kee nyɛ bimɛ ɔ, nyɛmɛ nɔuu nɛ nyɛ tsɛ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ be Mumi Klɔuklɔu ɔ ngɔe ha nihi nɛ biɔ lɛ ɔ?” Yesu kɛ Beelzebul ( Mateo 12.22-30 ; Marko 3.20-27 ) 14 Nɛ Yesu ngɛ mumi yayami ko nɛ ji amuɛti hiae, nɛ e ba mi kaa benɛ mumi yayami ɔ je kpo ɔ amuɛti ɔ tu munyu, nɛ ni ɔmɛ a nya kpɛ a he. 15 Se a ti ni komɛ de ke: “Beelzebul, mumi yayami ɔmɛ a tsɛ ɔ he wami nya e hiaa mumi yayami ɔmɛ ngɛ ɔ nɛ.” 16 Nɛ ni komɛ hu ka lɛ kɛ ngɛ hiɔwe okadi ko hlae ngɛ e dɛ. 17 Se, akɛnɛ Yesu le a juɛmi ɔmɛ ɔ, e de mɛ ke: “Ma tsuaa ma nɛ gbaa woɔ lɛ nitsɛ e he ɔ, e ywiaa, nɛ we nɛ gbaa woɔ lɛ nitsɛ e he ɔ, e ywiaa. 18 Nɛ ke Satan hu gba wo lɛ nitsɛ e he ɔ, kɛ maa pee kɛɛ nɛ e matsɛ yemi ɔ maa da si? Ejakaa nyɛ ke Beelzebul he wami nya i hiaa mumi yayami ɔmɛ ngɛ ɔ nɛ. 19 Se ke imi lɛɛ, Beelzebul he wami i kɛ hiaa mumi yayami ɔmɛ ɔ, mɛni nyɛ bimɛ ɔmɛ kɛ hiaa mɛ? Lɔ ɔ he ɔ mɛ nɔuu lɛ a maa kojo nyɛ. 20 Se ke Mawu nine nguɛ i kɛ hiaa mumi yayami ɔmɛ ɔ, lɔ ɔ lɛɛ Mawu matsɛ yemi ɔ su nyɛ ngɔ. 21 “Ke hewalɔ ko hɛɛ e dade mi kɛ ngɛ e mɔ he bue ɔ, e nihi tsuo kulaa ngɛ pɛpɛɛpɛ; 22 se ke nɔ nɛ he wa pe lɛ ba tua lɛ nɛ e ye e nɔ kunimi ɔ, e kpɔɔ e ta hwumi nihi nɛ e ngɔɔ e hɛ fɔɔ nɔ ɔ tsuo ngɛ e dɛ, nɛ e dlaa e ta yibu ni ɔmɛ a mi. 23 “Nɔ nɛ be ye blɔfami ɔ, e kɛ mi na, nɛ nɔ nɛ kɛ mi bua we nya a, e ngɛ gbee kɛ ngɛ fiae.” Mumi yayami ɔ sekpalemi ( Mateo 12.43-45 ) 24 “Ke mumi yayami ko je nɔmlɔ mi ɔ, e ya nyɛɛ hehi nɛ nyu be kɛ hlaa he jɔmi, nɛ ke e nɛ́ eko ɔ, e de ɔ ke: ‘Ma kpale ye se kɛ ya ye we he nɛ i je ɔ.’ 25 Nɛ ke e ba a, e ba naa kaa a bɛɛ mi nɛ a dla mi. 26 Kɛkɛ ɔ, e yaa nɛ e ya ngɔɔ mumi kpahi kpaago nɛ ji mumi yayamihi pe lɛ ngɔ piɛɔ e he nɛ a ya sɛɛ e mi nɛ a hii lejɛ ɔ, nɛ jamɛ a nɔmlɔ ɔ sekpɛ sihihii ɔ plɛɔ yayami pe kekle nɔ ɔ.” Buajɔmi nitsɛ 27 Nɛ e ba mi kaa benɛ e ngɛ ni nɛ ɔmɛ dee ɔ, yo ko nɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ wo e gbi nɔ nɛ e de lɛ ke: “A gbaa muklii nɛ hɛɛ mo kɛ nyɔ nɛ o pupɔ ɔ!” 28 Se Yesu he nɔ ke: “E ngɛ mi ja mohu, se a gbaa ninɛmɛ nɛ nuɔ Mawu munyu ɔ nɛ a yeɔ nɔ ɔ!” Farisifo ɔmɛ ngɛ okadi hlae ( Mateo 12.38-42 ) 29 Benɛ asafo ɔmɛ ba bua a he nya fuu ɔ, Yesu bɔni demi ke: “Yi nɔ bi nɛ ɔmɛ ɔ, yi nɔ bi yayamihi ʼi. A ngɛ okadi hlae, se a be mɛ eko hae kaa ja gbalɔ Yona okadi ɔ. 30 Ejakaa bɔ nɛ Yona plɛ okadi ha Ninivebi ɔmɛ ɔ, ja nɔuu kɛ Nɔmlɔ Bi ɔ ma plɛ ngɔ ha kikɛmɛ a yi nɔ bi nɛ ɔmɛ. 31 Leneyi manye ɔ kɛ yi nɔ bi nɛ ɔmɛ maa te si ngɛ kojomi ɔ mi, nɛ e maa bu mɛ fɔ, ejaakɛ e je zugba a nyagbe he lokoo ba bu Salomo ni lemi tue; nɛ oʼɛ, nɔ́ nɛ pe Salomo ni lemi ɔ ngɛ hiɛ ɔji 32 Ninivebi ɔmɛ kɛ kikɛmɛ a yi nɔ bi nɛ ɔmɛ maa te si ngɛ kojomi ɔ mi nɛ a maa bu mɛ fɔ, ejakaa a tsake a tsui ngɛ Yona fiɛmi ɔ nya; nɛ oʼɛ, nɔ́ nɛ pe Yona fiɛmi ɔ ngɛ hiɛ ɔ!” Nɔmlɔ tso ɔ la ( Mateo 5.15 ; 6.22-23 ) 33 “Nɔ ko su we kane ngɔ mɛ́ kɔkɔɔ mi loo sowe sisi, se mohu kane tso nɔ e kɛ maa, konɛ nihi nɛ ma we ɔ mi sɛmi ɔ, a na e kpɛmi ɔ. 34 Nɔmlɔ tso ɔ kane ji hɛngmɛ. Ke o hɛngmɛ nɔ tsɔ ɔ, o nɔmlɔ tso mluku ɔ hu mi tsɔɔ; se ke o hɛngmɛ hi ɔ, o nɔmlɔ tso ɔ hu woɔ diblii. 35 Lɔ ɔ he ɔ hyɛ nɛ hi konɛ la nɛ ngɛ o mi ɔ ko plɛ diblii. 36 Lɔ ɔ he ɔ ke o nɔmlɔ tso mluku ɔ mi tsɔ nɛ he ko he ko wui diblii ɔ, nɔmlɔ tso mluku ɔ tsuo mi ma tsɔ kaa bɔ nɛ kane kɛ e kpɛmi tsoo haa mo ɔ.” Yesu kã Farisifo ɔmɛ kɛ Mlaatsɔɔli ɔmɛ a hɛ mi ( Mateo 23.1-36 ; Marko 12.38-40 ) 37 Yesu munyu ɔ nya gbemi pɛ kɛkɛ nɛ Farisifono ko ba tsɛ lɛ ni yemi. E ya we ɔ mi, nɛ e ya hi si ngɛ niyeni ɔ he. 38 Se benɛ Farisifono ɔ na kaa e fɔ we e he loko e maa ye ni ɔ, e hɛ mi pee lɛ yaa. 39 Nyɔmtsɛ ɔ de lɛ ke: “Mwɔnɛ ɔ mwɔnɛ ɔ ɔ, nyɛ Farisifo ɔmɛ nyɛ tsuɔ kplu he kɛ kã se, se nyɛ mi hyi tɔ kɛ ju kɛ yi mi wami. 40 Kuasiahi! Anɛ nɔ nɛ pee semi ɔ, pi lɛ kɛ̃ nɛ e pee mi ɔ hulɔ lo? 41 Mohu ɔ, nyɛɛ ngɔ nihi nɛ ngɛ mi ɔ ngɔ ha ohiafohi, nɛ oʼɛ, nihi tsuo he ma tsɔ ha nyɛ. 42 “Se musu tloo nyɛ, Farisifohi, kaa nyɛ hãa kowɛ kɛ pui kɛ bahi slɔɔtohi tsuo mi dlami nyɔngma mi kake, nɛ nyɛ siɔ dami sane yemi kɛ Mawu suɔmi ɔ! Jinɛ e sa kaa nyɛ peɔ enɛ ɔmɛ, nɛ nyɛ ko si ekolɔ ɔ hulɔ. 43 “Musu tloo nyɛ, Farisifohi, kaa nyɛ suɔ nikɔtɔmahi a sihi hehi ngɛ kpe he ɔmɛ kɛ nɔ ngami ngɛ juahi a nɔ! 44 Musu tloo nyɛ, ejakaa nyɛ ngɛ kaa yɔkɔhi nɛ ji si, nɛ nihi nɛ nyɛɛ nɔ ɔ li!” 45 Nɛ mlaa tsɔɔli ɔmɛ a ti nɔ kake he nɔ nɛ e de lɛ ke: “Tsɔɔlɔ, nihi nɛ o ngɛ dee nɛ ɔ ɔ, o kɛ ngɛ wɔ hu ahlua bɔe.” 46 Yesu ke: “Nyɛ mlaa tsɔɔli ɔmɛ hu musu tloo nyɛ, kaa nyɛɛ kɛ tlomihi nɛ hi tloomi tloɔ nihi, se nyɛ nitsɛmɛ lɛɛ, nyɛɛ kɛ nyɛ nine nguɛ kake tɛ tlomi ɔmɛ a he. 47 Musu tloo nyɛ, kaa nyɛ maa gbali ɔmɛ nɛ nyɛ tsɛmɛ ɔmɛ gbe ɔ a pu he ɔmɛ; 48 lɛɛ niinɛ nyɛ ngɛ nyɛ tsɛmɛ ɔmɛ a ni tsumi ɔmɛ a he odase yee, nɛ e ngɔ nyɛ nya ejakaa mɛ lɛ a gbe mɛ mohu, se nyɛ lɛ nyɛ maa a pu he ɔmɛ. 49 Enɛ ɔ he nɔuu nɛ Mawu ni lemi ɔ de ke: ‘Ma tsɔ gbali kɛ bɔfohi kɛ ya a ngɔ, nɛ a maa gbe a ti ni komɛ, nɛ a maa wa a ti ni komɛ yi mi, ʼɔ nɛ, 50 konɛ gbali ɔmɛ a muɔ tsuo nɛ a pue si kɛ je je mi sisije ɔ, a bi si ngɛ yi nɔ bi nɛ ɔmɛ a dɛ’ 51 kɛ je Habel muɔ ɔ nɔ kɛ ya su Zakaria, nɔ nɛ a gbe ngɛ bɔ sami latɛ ɔ kɛ sɔlemi tsu ɔ kpɛti ɔ muɔ ɔ nɔ. Ee, i ngɛ nyɛ dee ke a ma bi si ngɛ yi nɔ bi nɛ ɔmɛ a dɛ! 52 “Musu tloo nyɛ, mlaa tsɔɔli, ejakaa nyɛ ngɔ ni lemi ɔ nya safe ɔ kɛ je! Nyɛ nitsɛmɛ ɔ nyɛ sɛ we mi, nɛ nihi nɛ hlaa kaa a maa sɛ mi ɔ hu nyɛ tsiɔ mɛ blɔ.” 53 Nɛ benɛ Yesu je lejɛ ɔ kɛ ho ɔ, mlaa tsɔɔli ɔmɛ kɛ Farisifo ɔmɛ je a hɛ ka lɛ nɛ a bɔni e nya munyu hiɔmi babauu, 54 nɛ a da lɛ, nɛ a ngɛ hlae nɛ a wo e nya tso kpɛ konɛ a ya po e nya. |
Dangme New Testament © United Bible Societies, 1977.
United Bible Societies