’Saṉgue to goṉ yguibde to dieṉ zha gnee miech “zha rac” nac to, sac tibaque meṉ rac no, lëë me ga zëëble diidz cxeeḻ Dios; goḻguieṉ gaṉle teḻ to lalga nac to, rrieequia bets to grë to.
Zeeṉe ptsire lo me, goṉ me laa zho naḻle zhits me; dzigo rëbchaa me lo zho: ―¿Pe nac ziaadnaḻ to zhits naa? ―Maestro ―rëb zho―, laa no racladz gacndioṉ no dieṉ pa rbëz luu.
Blozhse bdiḻdiidz zho, wbig xpëëdscuel Juan lo Juan, rëb zho: ―Maestro, meṉ ne goṉ bzodiidznie luu ro guiubee Jordán ga, meṉ ne scataa bzeet luu lo miech, ¡ye me laa me quiachoobnis miech niina, ni ndal miech niapse lo me zie zho, ziaatraade zho nëz rii!