7 Y ñøtuṉdøvø'is cyø'ocva'cyaj Jesús y ñøjayaju: ―Maestro, ¿jujchøc maṉba tuqui mi ndzamuse, y tiyø seña maṉba queje cuando maṉba tuctzo'tz mi ndzambase?
Entonces maṉyaj Olivo cotzøjcøsi y jen po'cs Jesús. Cyønu'cyaj Jesús ñøtuṉdøvø'is va'cø ñu'm o'nøyajø, 'yocva'cyaju: ―Tø tzajmay ndøvø jujchøc maṉba tuc jetse mi ndzambase. Cuando maṉba mi mini, y cuando maṉba yajnømi, ¿a ver tiyø seña maṉba iti?
”Tza'maṉvajcopapø Daniejlis jyayu que maṉba it møsyaṉbø tiyø. Je'is maṉba yajpø'yaj aunque tiyø. Cuando mi istamba jetsepø jut ji'n musimø itø―mi ndu'nbapø'is yønø, ay que va'cø mi ṉgønøctøyøy ti ndzamba―, entonces Judea nasomo ityajupø hay que va'cø pyoyajø, va'cø cotzøjcø'mda'm myaṉyajø.
Y Jesusis ñøjmayaju: ―Tzøjcatyam cuenda ni jutipø'is jana mi 'yaṉgøma'cøtyamø; porque maṉba miñaj vøti pøn ø nøyingøsi y maṉba nømyaje: “Øjchømøṉø Cristo”, y maṉba nømyajque'te: “Yajcuy nø tyome'aju”. Pero u mi maṉ mba'jtam jetsepø pøn.