”¡Lástima mijta'm mi 'yaṉma'yoñdyambapø'is aṉgui'mguji'ṉ! Maṉba mi istam toya. Porque muspana'ṉ mi aṉmandyam vøjpø aṉma'yocuy, pero ni mi ne'c ji'n mi aṉmandyame, ni ji'n mi yac aṉmandyam sunbapø aṉmayajø.
Entonces covi'najø'is chøcme'tzjo'yaju a ver jujche muspa yac ondocoyaj Jesús va'cø mus chi'ocuyaj aṉgui'mbacøsi, va'cø ti chøjcayajø. Por eso cyø'vejyaj cyø'isøpapø'is; como vøjpø amigose maṉba 'yo'nøyaje, pero va'cø 'yaṉgøma'cøyajø a ver o'ca muspa yaj quecyaj tzamdzamnecucyøsi.
Como Tito'is o tyu'mdzo'tz ayudo mijtzomda'm, por eso ⁿnøjatya'møjtzi Tito va'cø yac tu'ma'ṉøyø hasta que ta'nba junche'ṉomo maṉba mi ndu'mdame. Como ji'quis tyu'myajuse gyustopit, jetse va'cø mi ndu'mdaṉgue't mijtzi.