”¡Lástima mijta'm mi aṉmandyambapø'is aṉgui'mocuy y fariseota'm, mi 'yaṉgøma'cø'otyambapøte! Maṉba mi ndyoya'istame. Ji'n mi yac tøjcøyaj pøn Diosis itcu'yomo; ni mi ne'ṉgø ji'n mi ndyøjcøtyame, ni lo que nø tyøjcøyaju, mitz ji'n mi yac tøjcøyaje.
Y Pedro'is maṉ pya'te, pero ya'i pactzø'yu. Oyuti nu'c hasta pane covi'najø'is tyøjcomo y jen tøjcøyu y po'cs coyosyajpapøji'ṉ. Maṉ a'm a ver jujche ma tuc Jesús.
Judasis maṉ 'yo'nøyaj pane covi'najøta'm y fariseota'm, y je'tis cyø'vejyaj sone soldado y policía va'cø myaṉyaj Judasji'ṉ. Y nu'cyaj ijtumø Jesús y ñømaṉyaj cuy nembapø y yaj ca'otyøc.
Entonces maṉyaj aṉgui'mba y policía y maṉ mye'chaj apostoles. Ja ñømiñaj obligado, porque na'chaj aṉgui'mbata'm que maṉbana'ṉ pyu'ṉyaj tza'pit vøti pø'nistam.