”¡Lástima mijta'm, maṉba mi ndyoya'istame. Como to'tipø pø'nis ji'n mus ñøvit tyo'ti tyøvø, jetse mitzta'mgue't. Sunba mi aṉmandyam mi ndøvø, y mi ne'c mi ⁿjyovinda'm. Porque cuando aunque i'is chamba ti maṉba chøqui y nømba: “Ndza'mbøjtzi masandøjcøsi porque jetse ma'ṉbø ndzøqui”; mi ñømdamba que aunque jetse chamø, ji'ndyet pyena va'cø chøcø. Pero o'ca chamba: “Masandøjcombø orocøsi ndza'mbøjtzi porque ma'ṉba ndzøqui”; entonces mi ñømdamba que tiene que va'cø chøcø, porque chambøc oro.