27 Son vaʹsttii: «Mon cieʹlǩǩem juʹn tõn. Mõõn diõtt tij jeäʹped kulddlam? Mõõn diõtt tij eʹpet tättveʹted kuullâd seämma ääʹšš? Tättveʹted-a tij še äʹlǧǧed suu mättʼtõspäärnžeʹnes?»
Tuõđi, tuõđi mon ceälkam tiʹjjid, što puätt äiʹǧǧ da lij juʹn puättam, kuäʹss jaaʹmi koʹlle Vuâsppååʹd Pääʹrn jiõn, da kook tõn koʹlle, vuäǯǯa jieʹlled.
De sij kõʹčče suʹst: «Mäʹhtt son pueʹrii tuu? Mäʹhtt son ääʹvii tuu čõõʹlmääd?»