21 leša mäʹhtt son ååʹn vuäinn, jeäʹp muäna tieʹđ, jeäʹp-ǥa tieʹđ, ǩii lij suu pueʹrääm. Kõõččâd suʹst jijstes! Kâʹl son lij nuʹt puäʹres, što vuäitt jiõčč vaʹstteed.»
Da tåʹben leäi ååum, kååʹtt leäi puõccâm kolmmlokääuʹc eeʹǩǩed.
De sij kõʹčče: «Mäʹhtt ton ååʹn vuäinak?»
Suu puärraz vaʹsttee: «Kâʹl son lij muännai päʹrnnem da čââʹlmteʹmmen son lij šõddâm,
Nääiʹt suäna cieʹlǩǩe, ko suäna põʹlle juudlažniiʹǩǩin. Ko juudlažneeʹǩǩ leʹjje suåppâm kõskkneez, što tõt, ǩii ååskai suu Isõssân Kristõssân, õõlǥi räʹtǩǩeed ceerkvest.
Tõn diõtt åumma puärraz cieʹlǩǩe: «Kõõččâd suʹst jijstes. Kâʹl son lij nuʹt puäʹres, što vuäitt jiõčč vaʹstteed.»