43 Mõõn diõtt tij jeäʹped fiʹtte muu mainnâz? Tõn diõtt ko tij jeäʹped seän kulddled, mâiʹd mon ceälkam.
Tuõđi, tuõđi mon ceälkam tiʹjjid, što puätt äiʹǧǧ da lij juʹn puättam, kuäʹss jaaʹmi koʹlle Vuâsppååʹd Pääʹrn jiõn, da kook tõn koʹlle, vuäǯǯa jieʹlled.
Mon leäm puättam Eččan nõõmâst, leša tij jeäʹped vääʹld muu vuâstta; ko mâka ǩii-ne nuʹbb puätt jiijjâs nõõmâst, suu tij kâʹl väʹlddveʹted vuâstta.
Määŋgas suu mättʼtõspäärnain cieʹlǩǩe, täiʹd saaʹnid ko kuʹlle: «Tät lij čuuʹt kõrr maainâs.»
Jõs ǩii haaʹlad tuejjeed mäʹhtt Vuâsppåʹd tätt, son kâʹl vuâmmaš, lij-a tät mättʼtõs Vuâsppååʹdest avi mainstam-a mon jiõččan mieʹldd.
Leša sij jiâ fiʹttjam, što Isõs mainsti siʹjjid Eeʹjjest.
Sij vaʹsttee suʹnne: «Mij leäʹp Aabrahaam rooddâst jeäʹp-ǥa leäkku ni kuäʹss leämmaž ni ǩeän vääʹld vueʹlnn. Mõõzz šât ton ceälkak: ’Tij piâssveʹted luõvâs’?»
Sij vaʹsttee suʹnne: «Aabraham lij mij eʹččem.» Isõs cieʹlǩi siʹjjid: «Jõs tij leʹččid Aabrahaam päärna, tâʹl tij tuejjeʹčid nuʹt, mäʹhtt son lij tuejjääm.