32 Tâʹl tij mättjeʹped tobddâd tuõđšvuõđ, tuõđšvuõtt rääjj tiʹjjid luõvâs.»
Sääʹnn šõõddi ooumžen da jeälsti mij kõõskâst. Mij vuõiʹnim suu čuõvvâdvuõđ, koon Eʹčč leäi ouddam oʹdinakai Pärnnses. Son leäi tiudd äärm da tuõđšvuõđ.
Vuâsppåʹd uuʹdi Moʹssai pääiʹǩ lääʹjj, leša äärm da tuõđšvuõđ puuʹti Isõs Kristõs.
Isõs vaʹsttii: «Mon leäm čuâǥǥas, tuõđšvuõtt da jieʹllem; jeeʹresnalla ij ni ǩii piâzz Eeʹjj årra.
Ko tuõđšvuõđ Jiõgg puätt, son jååʹđat tiʹjjid jueʹǩǩ sââʹjest tuõđšvuõʹtte. Son ij maainâst jiijjâs nõmstes, pâi tõn, mâiʹd lij kuullâm. Son särnn tiʹjjid, mõõk leʹžže veâl pueʹtti ääiʹjest šõddâd.
Raaj seeʹst põõʹzzid tuõđšvuõđinad; tuu säännad lij tuõđšvuõtt.
Profeeʹtti ǩeeʹrjtõõzzin lij ǩeeʹrjtum: ’Vuâsppåʹd mättat pukid siʹjjid.’ Jueʹǩǩkaž, kååʹtt kooll Eeʹjj da mättai suʹst, puätt muu årrsan.
Jõs ǩii haaʹlad tuejjeed mäʹhtt Vuâsppåʹd tätt, son kâʹl vuâmmaš, lij-a tät mättʼtõs Vuâsppååʹdest avi mainstam-a mon jiõččan mieʹldd.
Jõs Päʹrnn luâštt tiʹjjid luõvâs, tâʹl tij leäʹped tuõđi luõvâs.