42 Toobdam seâža tiʹjjid: tij jeäʹped rääʹǩǩest Vuâsppååʹd.
Isõs ij taarbšam ni ǩeän tuõđštõõzz oummust. Tõn son tiõʹđi jiõčč, mii ooumaž lij.
Son kõõjji veâl kuälmad vuâra: «Semman, Evvan âʹlǧǧ, räʹǩstak-a muu?» Tâʹl Pietar samai täärmtõõvi, ko Isõs kuälmad vuâra kõõjji seämmanalla. «Šurr», son cieʹlǩi, «ton teâđak puk da tõn še, što mon räʹǩstam tuu.» Isõs cieʹlǩi: «Poorât muu saauʒään.
Jiõm mon ooʒʒ oummi späʹssebvuõđ.
Mon leäm puättam Eččan nõõmâst, leša tij jeäʹped vääʹld muu vuâstta; ko mâka ǩii-ne nuʹbb puätt jiijjâs nõõmâst, suu tij kâʹl väʹlddveʹted vuâstta.
Mäʹhtt tij vuäitčid åskkad, ko väʹlddveʹted ciist kueiʹmm kueiʹmsteed, leša jeäʹped ooʒʒ tõn ciist, kååʹtt puätt pâi Vuâsppååʹdest.
Isõs vaʹsttii: «Jõs Vuâsppåʹd leʹčči tij Eʹččed, tij räʹǩsteʹččid muu, tõn diõtt ko mon leäm puättam Vuâsppååʹd åʹrnn. Jiõm mon leäkku puättam jiõččan täättast, leša son lij muu vuõlttääm.
Vuâsppååʹdest šõddâm kooll, mâiʹd Vuâsppåʹd ceälkk. Tõn diõtt tij jeäʹped kuul, ko jeäʹped leäkku Vuâsppååʹdest.»
jeäʹped-ǥa toobd suu; leša mon toobdam suu. Da jõs mon ceälkčem, što jiõm toobd suu, leʹččem mon seämmanallšem ǩeeʹles, mâʹte tij leäʹped; leša mon toobdam suu da ååskam suu sääʹn.