37 Tät sääʹnn lij tuõtt: nuʹbb kâlvv leša nuʹbb čuâpp.
Tuõđi, tuõđi mon ceälkam tiʹjjid: kååʹtt åskk muu, son pâstt tuõđi tuejjeed tõn, mõõn mon še, da jeäʹnab veâl, tõn diõtt ko mon mõõnam väʹst Eččan årra.
Juʹn ååʹn vuäǯǯ čuõppi pääʹlǩ da nåårr šââddaid âʹkkpâjjsaž jieʹllma, što kõʹlvvi da čuõppi vuäǯǯče õõutsââʹjest rämmšed.
Mon leäm vuõlttääm tiʹjjid nåkam šââdd koʹrjjeed, mõõn diõtt jeäʹped leäkku vääiv vuäinnam; jeärraz liâ vääiv vuäinnam, da tij leäʹped vuäǯǯam sij vääivai šââddaid.»