12 Jiõk tâma ton leäkku šoorab ko mij eččam Jääkk, kååʹtt uuʹdi miʹjjid tän kääiv da juuǥǥi tõʹst, son jiõčč, suu päärna da žeeʹvet?»
Isõs vaʹsttii da cieʹlǩi suʹnne: «Jueʹǩǩkaž, kååʹtt jookk tän čääʹʒʒ, juǥstââvv oʹđđest,
Mij eʹččem liâ kåʹmrdeeʹl moʹlidvâsttam tän vääʹrest; da tij juudlažneeʹǩǩ ceäʹlǩǩveʹted, što pâi Jerusaaʹlmest lij päiʹǩǩ, koʹst âlgg kåʹmrdeeʹl moʹlidvâʹstted.»
Nuʹt son pueʹđi Sykar-nõmmsaž Samaria gåårda, kååʹtt lij ââlda tõn mäddkuuʹsǩ, koon Jääkk leäi ouddam pärnnses Jooʹsfa.
Da tåʹben leäi Jakku käivv. Ko ååʹn Isõs leäi määʹtǩest levvjam, iišti son käivvriddu. Da leäi nuʹt kõskkpeiʹvvpodd.
Leäk-a ton šoorab ko eʹččem Aabraham, kååʹtt lij jäämmam? Da profeeʹtt še liâ jäämmam. Ǩeäʹđen ton jiijjad joordak?»