14 Nuʹt mäʹhtt Moʹssai ââʹlii kuuʹd poostaijânnmest, nuʹt âlgg še Oummu Päʹrnn ââʹleed,
Tõt šõõddi, što Isõõzz sääʹnn jiijjâs jääʹmmemnääʹlest šõõddči tuõttân.
Mon leäm ââʹlmest puättam jieʹllem leiʹbb. Tõt, kååʹtt påårr tän leiʹbb, jeäll âʹǩǩpââjas. Jieʹllem leiʹbb, koon mon ooudam, lij muu råʹpp. Mon ooudam tõn, što maaiʹlm vuäǯǯči jieʹlled.»
Isõs cieʹlǩi siʹjjid: «Ko ââʹleʹped Oummu Pääʹrn, mättjeʹped tieʹtted, što mon leäm tõt, ǩii mon leäm. Mon jiõm tuejjad ni mâiʹd jiõččan täättast, a säärnam, mâiʹd Eččam lij muʹnne mättʼtam.