8 Ko tij puʹhttveʹted jiânâs šââdd da šõddveʹted muu mättʼtõspäärnžen, Eččam vuäǯǯ tõʹst ciist.
Tõʹst puk tåʹbdde tiʹjjid muu mättʼtõspäärnžen, što tij räʹǩsteʹped kueiʹmed.»
Mon leäm vijnnmuõrr, tij leäʹped ååuʹs. Tõt, kååʹtt pââšš muʹst da ǩeäʹst mon põõžžam, tõt pohtt jiânnai šââddaid. Muutää tij jeäʹped vueiʹt tuejjeed ni mâiʹd.
Isõs cieʹlǩi tõiʹd juudlažniiʹǩǩid, kook oskku suu: «Ko põõššveʹted muu sääʹnest, leäʹped tuõđi muu mättʼtõspäärna.