4 Tij tâʹl tobddveʹted čuõkku, kååʹtt veekk tåk, koozz mon mõõnam.»
Mon leäm uhss. Tõt, kååʹtt mâânn sizz muu pääiʹǩ, son kaʹjjââvv. Son vuäitt mõõnnâd da pueʹtted sizz da son käunn ǩeeʹdd.
Jõs ǩii-ne haaʹlad muu sluužâd, puäđas muu mieʹldd, što kääzzkam leʹčči tåʹben koʹst mon leäm. Muu Eččam ciʹsttai tõn, kååʹtt sloož muu.
Da Isõs tiõʹđi, što son leäi vuäǯǯam puk vääʹld Eʹjstes. Son tiõʹđi, što leäi puättam Vuâsppååʹd åʹrnn, da tiõʹđi, što mâânn väʹst Vuâsppååʹd årra.
Muu eeʹjj pääiʹǩest liâ mäŋgg jieʹllemsââʹj. Ko ij nuʹt leʹčče, ceälkčem-a mon tiʹjjid, što mon mõõnam valmšted tiʹjjid sââʹj?
Tij kuulid, mâiʹd mon cieʹlǩǩem: ’Mon mõõnam meädda, leša puäđam mååusat årrseed’. Ko tij räʹǩsteʹččid muu, teeʹst leʹčči rämm tõʹst, što mon mõõnam Eččan årra, tõn diõtt, Eʹčč lij šoorab ko mon.
Håʹt mon mõõnam valmšted tiʹjjid sââʹj, puäđam mon väʹst da vääldam tiʹjjid årrsan, što tij še leʹččid tåʹben, koʹst mon leäm.
Fooma cieʹlǩi: «Šurr, mij jeäʹp tieʹđ, koozz ton mõõnak; mäʹhtt tâʹl teâđčep čuõkku?»
Mon vuõʹlǧǧem Eeʹjj åʹrnn da puõʹttem maaiʹlme. Ååʹn kuâđam maaiʹlm da mõõnam väʹst Eččan årra.»
Kååʹtt åskk Pääʹrn, vuäǯǯ âʹǩǩpâjjsaž jieʹllem, leša kååʹtt ij jäkktõõl Pääʹrn, tõʹst ij leäkku jieʹllem, leša son pâi pââšš Vuâsppååʹd vâjjõõzz vueʹlnn.
Eččam tätt, što jueʹǩǩkast, kååʹtt vuäinn Pääʹrn da åskk suu, lij âʹǩǩpâjjsaž jieʹllem, da mon coounam suu mââimõs peeiʹv.»