31 Leša maaiʹlm âlgg vuäǯǯad tieʹtted, što mon räʹǩstam Eeʹjj da tuejjääm nuʹt, mäʹhtt son lij päkkam. Kaggõõttâd, vueʹlǧǧep tääiʹben.»
Ij ni ǩii tõn vääʹld, leša mon ooudam tõn jijstan. Muʹst lij väʹldd uʹvdded tõn, da muʹst lij väʹldd väʹldded tõn väʹst; tõn päkkmuužž mon leäm vuäǯǯam eʹjstan.»
Ååʹn mon leäm suõrggnam. Mâiʹd mon õõlǥam ceäʹlǩǩed? Eʹčč, kaʹjje muu tän vaiʹǧǧes pooddâst. Ij, mon leäm puättam, što ǩeâllʼjeʹččem tän poodd.
Jiõm mon leäkku mainstam jijstan, leša Eʹčč, kååʹtt lij muu vuõlttääm, lij jiõčč mieʹrrääm, mâiʹd mon mainstam.
Leša ouddâl eʹjjpeeiʹv prääʹzneǩ Isõs tiõʹđi, što suu äiʹǧǧ leäi puättam da son mõõnči sõrgg tän maaiʹlmest Eeʹjjes årra. Son leäi räʹǩstam tõiʹd, kook maaiʹlmest leʹjje suu jiijjâs, da räʹǩsti siʹjjid loopp räjja.
Nuʹt mäʹhtt Eʹčč lij räʹǩstam muu, nuʹt mon še leäm räʹǩstam tiʹjjid; põõššâd muu räʹǩsvuõđstan.
Leša Isõs cieʹlǩi Pietara: «Piij meâkkad toʹppe. Joordak-a, što jiõm juuǥǥče tõn mueʹǩǩcieʹrǩ, koon Eʹčč lij muʹnne ouddam?»
Isõs cieʹlǩi siʹjjid: «Muu porrmõššam lij tõt, što mon tuejjääm, mâiʹd vuõltteejam tätt, da teâudam tõn tuâj, koon son lij alttääm.