12 Tuõđi, tuõđi mon ceälkam tiʹjjid: kååʹtt åskk muu, son pâstt tuõđi tuejjeed tõn, mõõn mon še, da jeäʹnab veâl, tõn diõtt ko mon mõõnam väʹst Eččan årra.
Tij kuulid, mâiʹd mon cieʹlǩǩem: ’Mon mõõnam meädda, leša puäđam mååusat årrseed’. Ko tij räʹǩsteʹččid muu, teeʹst leʹčči rämm tõʹst, što mon mõõnam Eččan årra, tõn diõtt, Eʹčč lij šoorab ko mon.
Mon säärnam tiʹjjid tuõđšvuõđ: tiʹjjid lij pueʹrab, što mon mõõnam meädda. Jõs mon jiõm mõõn, ij Vieʹǩǩteeja puäʹđ årrseed. Ko mon leäm mõõnnâm, vuõlttääm suu tij årra.
Tät sääʹnn lij tuõtt: nuʹbb kâlvv leša nuʹbb čuâpp.
Eʹčč rääʹǩǩast Pääʹrn da čuäʹjat suʹnne puk, mâiʹd son jiõčč tuejjad. Son čuäʹjat Pärnnses veâl šoorbid tuâjaid, koiʹd tij vuäǯǯveʹted õõmtõõššâd.
Isõs cieʹlǩi: «Leäm veâl siõmmna ääiʹj tij luʹnn da tâʹl mõõnam suu årra, kååʹtt lij muu vuõlttääm.
Leša son õõlǥti Jiõgg, koon tõk, kook suu oskku, mâŋŋa vuäǯǯče. Tõn ääiʹjest Jiõgg iʹlleäm veâl uvddum, ko Isõs iʹlleäm veâl mõõnnâm suu čuõvvâdvuõʹtte.