1 «Jeälas tij čâđđmeed peʹcclõššu. Åskkad Vuâsppååʹd da åskkad muu.
Ko Isõs vuõiʹni Määʹrj da juudlažniiʹǩǩid reäkkmen, son pâiʹl rââʹdd vuõiŋsti;
Ååʹn mon leäm suõrggnam. Mâiʹd mon õõlǥam ceäʹlǩǩed? Eʹčč, kaʹjje muu tän vaiʹǧǧes pooddâst. Ij, mon leäm puättam, što ǩeâllʼjeʹččem tän poodd.
Isõs aaʹlji mainsted kõrr jiõʹnne: «Kååʹtt åskk muu, åskk še suu, kååʹtt lij muu vuõlttääm.
Ceälkam tän juʹn ouddâl ko tõt šâdd, što tij ååskčid, što mon leäm tõt, mii leäm.
Tän räjja tij jeäʹped leäkku ni mâiʹd raukkâm muu nõõm diõtt. Raukkâd, de tij vuäǯǯveʹted da tij rämmad šâdd tiuddsen.
Nääiʹt sij tuejjee, ko sij jeäʹla tobddâm Eeʹjj jiâ ni muu.
Ååʹn ko leäm tiʹjjid mainstam täʹst, tij leäʹped peʹcclest.
što puk ciʹsttjeʹčče Pääʹrn seämmanalla, ko sij ciʹsttje Eeʹjj. Kååʹtt ij ciʹstte Pääʹrn ij ciʹstte ni Eeʹjj, kååʹtt lij suu vuõlttääm.
Eččam tätt, što jueʹǩǩkast, kååʹtt vuäinn Pääʹrn da åskk suu, lij âʹǩǩpâjjsaž jieʹllem, da mon coounam suu mââimõs peeiʹv.»