3 Da Isõs tiõʹđi, što son leäi vuäǯǯam puk vääʹld Eʹjstes. Son tiõʹđi, što leäi puättam Vuâsppååʹd åʹrnn, da tiõʹđi, što mâânn väʹst Vuâsppååʹd årra.
Ij ni ǩii leäkku vuäinnam Vuâsppååʹd ni kuäʹss, pâi oʹdinakai Päʹrnn, kååʹtt lij Eeʹjj ââʹsǩest, lij Suu tieʹđtam.
Leša ouddâl eʹjjpeeiʹv prääʹzneǩ Isõs tiõʹđi, što suu äiʹǧǧ leäi puättam da son mõõnči sõrgg tän maaiʹlmest Eeʹjjes årra. Son leäi räʹǩstam tõiʹd, kook maaiʹlmest leʹjje suu jiijjâs, da räʹǩsti siʹjjid loopp räjja.
Ton uʹvddiǩ puk oummid suu vääʹld vuâlla, što son ooudči âʹǩǩpâjjsaž jieʹllem pukid tõiʹd, koiʹd leäk suu huõđđu åskkam.
Ij ni ǩii leäkku pâjjnam pââjas âlmma; pâi son, kååʹtt lij tåʹben puättam, Oummu Päʹrnn.
Eʹčč rääʹǩǩast Pääʹrn da lij ouddam puk suu välddses.
Mon toobdam suu, ko suʹst mon leäm. Son lij vuõlttääm muu.»
Isõs cieʹlǩi: «Leäm veâl siõmmna ääiʹj tij luʹnn da tâʹl mõõnam suu årra, kååʹtt lij muu vuõlttääm.
Isõs cieʹlǩi siʹjjid: «Håʹt mon tuõđštam jijstan, tuõđštõssam lij tuõtt, tâʹl mon teâđam, koʹst mon leäm puättam da koozz mõõnam, leša tij jeäʹped tõn tieʹđ.
Isõs vaʹsttii: «Jõs Vuâsppåʹd leʹčči tij Eʹččed, tij räʹǩsteʹččid muu, tõn diõtt ko mon leäm puättam Vuâsppååʹd åʹrnn. Jiõm mon leäkku puättam jiõččan täättast, leša son lij muu vuõlttääm.