Moʹlidvââstam, što seeʹst leʹčči kõskksaž õhttsažvuõtt, nuʹt mäʹhtt ton, Eʹčč, leäk muʹst da mon tuʹst. Moʹlidvââstam, što sij še leʹčče õõutsââʹjest muännain, što maaiʹlm ååskči, što ton leäk vuõlttääm muu.
Sij mõʹnne Evvan årra da cieʹlǩǩe suʹnne: «Uʹčteeʹl, mooštak-a åumma, kååʹtt leäi tuiʹn nuuʹbb peäʹlnn Jorddan da ǩeäʹst ton tuõđštiǩ? Ååʹn son še restt, di puk oummu mâʹnne suu årra.»